znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 108/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 66/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2010   doručená   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 66/2008 (ďalej aj „namietané konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 14. decembra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol: «Dňa   09.09.2008   som   podal   návrh   na   Okresný   súd   Bratislava   III   (ďalej   len „konajúci   súd“),   proti   odporcovi   Ministerstvo   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   SR, evidovaný pod spis. zn.: 6C 66/2008. Spor sa týka škody vo výške 551 100,00 Sk, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce B.

Dňa 27.10.2008 Mgr. D. V. (ďalej len „vyššia súdna úradníčka“ konajúceho súdu), vyzvala sťažovateľa uhradiť súdny poplatok vo výške 18 533,00 Sk. Sťažovateľ s uvedenou sumou nesúhlasil z dôvodu, že v spore, kde sa jedná o náhradu spôsobenej škody pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom sa súdny poplatok za žalobu nevyrubuje. Z toho dôvodu podal dňa 07.11.2008 na konajúci súd vo veci sťažnosť.

Na   sťažnosť   reagovala   vyššia   súdna   úradníčka   dňa   12.11.2008   tak,   že   sa ospravedlnila za nesprávne vyrubený súdny poplatok, a sumu súdneho poplatku stanovila na výšku 21 560,00 Sk. Takéto konanie vyššej súdnej úradníčky považuje sťažovateľ za mimoriadne neodborné a účelové, nakoľko súdna úradníčka sťažnosť, ktorá bola podaná voči jej konaniu..., ktorého cieľom bolo poškodiť občana, tak sama vyhodnotila sťažnosť a protiprávnosť ešte prehĺbila tým, že pôvodnú sumu súdneho poplatku vo výške 18 533,00 Sk, zvýšila na sumu ako už bolo vyššie uvedené.

V   tejto   súvislosti   uvádzame,   že   pod   vplyvom   nesprávneho   úradného   postupu Inšpektorátu práce B., bol sťažovateľ prepustený zo zamestnania ako vodič... v D., a.s. B. Protiprávnosť   konania   Inšpektorátu   práce   B.   bola   vyhodnotená   nielen   Národným inšpektorátom práce K., ale aj Krajskou prokuratúrou v B.... V nadväznosti na uvedené sa konanie vyššej súdnej úradníčky v tom, že občan, ktorý bol na svojich právach poškodený, má ešte platiť súdny poplatok vo výške 21 560,00 Sk, sa javí sťažovateľovi ako nemorálne až s prejavom cynickosti.

Sťažovateľ   voči   konaniu   vyššej   súdnej   úradníčky   opakovane   podal   podnet   dňa 12.12.2008....

Vo veci konala podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava III JUDr. E. F...., ktorá 09.01.2009   oznámila   sťažovateľovi   predĺženie   lehoty   na   vybavenie   sťažnosti   do   troch mesiacov od doručenia sťažnosti konajúcemu súdu, t.j. od 02.12.2008.

Z dôvodu, že sťažnosť nebola v stanovenej lehote vybavená, podal sťažovateľ dňa 04.05.2009 sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle ust. § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z o súdoch...,   predsedovi   konajúceho   súdu...   Predseda   konajúceho   súdu   však   sťažnosť nevyhodnotil a nezaslal sťažovateľovi nijakú písomnú odpoveď.

Prieťahy v konaní preveril na konajúcom súde aj Verejný ochranca práv..., ktorý v liste   zo   dňa   13.04.2009,   pod   č.j.:   3370/2009/VOP   konštatoval,   že   bolo   preukázané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Podpredsedkyňa konajúceho súdu listom na sťažnosť sťažovateľa zo dňa 02.12.2008, odpovedala listom zo dňa 16.07.2009 tak, že uviedla, že vyššia súdna úradníčka nesprávne vyrubila súdny poplatok a za takéto pochybenie sa však sťažovateľovi neospravedlnila.... V čase, kedy konajúci súd riešil sťažnosť vo veci vyrubenia súdneho poplatku, tak súd vo   veci   nekonal   a   nebol   vykonaný   žiadny   úkon   ani   verejné   pojednávanie,   čím   vznikol zbytočný prieťah v konaní v dĺžke sedem mesiacov v dôsledku nečinnosti sudkyne, ktorá spor sťažovateľa s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodovala... V dôsledku námietky odporcu v konaní, ktorý zastával názor, že konajúci súd nie je na konanie miestne príslušný, tak Krajský súd v Bratislave vo veci miestnej príslušnosti vydal uznesenie dňa 17.06.2010, č.k. 9Nc C19/2010-137, kedy rozhodol o námietke a dňa 21.07.2010 bolo uznesenie doručené konajúcemu súdu, ktorý súd však súdny spis neodstúpil na Okresný súd Bratislava I, ale tento jednoduchý administratívny úkon vykonal až po dvoch mesiacoch, a to dňa 17.09.2010.

Sťažovateľ podal dňa 22.09.2010 na konajúci súd sťažnosť na prieťahy v konaní z dôvodu   prieťahu   pri   odstúpení   spisu   na   miestne   príslušný   súd,   teda   na   Okresný   súd Bratislava   I.   Sťažnosť   vyriešil   predseda   konajúceho   súdu   tak,   že...   len   oznámil sťažovateľovi, že vec bola 17.09.2010 odstúpená Okresnému súdu Bratislava I.

Skutočnosť, že taký jednoduchý administratívny úkon, ako je odstúpenie spisu na miestne   príslušný   súd   trvalo   dva   mesiace,   považuje   sťažovateľ   za   zbytočný   a   ničím neopodstatnené prieťah v konaní, zavinený konajúcim sudcom okresného súdu....

V súčasnosti sa súdny spis nachádza na Okresnom súde Bratislava I, pod. spis.zn.: 15C 102/2010 a bol pridelený na vybavenie sudcovi JUDr. B., kedy stále trvá vo veci stav právnej neistoty.

K veci je potrebné uviesť, že návrh na súdne konanie bol podaný dňa 09.09.2008 a po   rozhodnutí   Krajského   súdu   Bratislava,   bol   dňa   17.09.2010   zaslaný   miestne príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Bratislava I. Celé dva roky sa riešili len otázky týkajúce sa súdneho poplatku a miestnej príslušnosti súdu.... Z uvedeného vyplýva, že konajúci súd bol v konaní nečinný, neúmerne predlžoval konanie aj tým, že vyššia súdna úradníčka   vyrubovala   protiprávne   súdne   poplatky   v   spore,   ktorý   je   bezplatný,   nakoľko vznikla škoda pri výkone verejnej moci....»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo J. B., B., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III, pod spis.zn.: 6C 66/2008 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   III   sa   prikazuje   uhradiť   finančné   zadosťučinenie   vo výške 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR) J. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti ústavného nálezu.

Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vyplatiť JUDr. E. Š., advokátovi, B., trovy právneho zastúpenia vo výške 435,98 EUR (slovom štyristotridsaťpäť EUR 98 centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti ústavného nálezu, na účet...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS   390/08).   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Platí to predovšetkým v situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosti považoval ústavný súd pri predbežnom prerokovaní za právne významné, že sťažovateľ v návrhu rozhodnutia, ktorého sa od ústavného súdu vo svojej sťažnosti domáha, žiada vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 66/2008.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 66/2008 ústavný súd zistil, že okresný súd 15. decembra 2009 postúpil vec sťažovateľa Okresnému súdu   Bratislava I z dôvodu jeho miestnej príslušnosti. O námietke sťažovateľa proti postúpeniu veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9 NcC 19/2010-137 zo 17. júna 2010 tak, že námietka   sťažovateľa   nie   je   dôvodná   a na   konanie   vo   veci   je   príslušný   Okresný   súd Bratislava I. Označené uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo doručené sťažovateľovi 8. septembra 2010, keď nadobudlo aj právoplatnosť. Spis okresného súdu bol 20. septembra 2010   postúpený   miestne   príslušnému   Okresnému   súdu   Bratislava   I na   ďalšie   konanie a rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu (15. decembra 2010) sa vec nachádzala na Okresnom súde Bratislava I. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal.   Z uvedeného   dôvodu   okresný   súd   už   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom.

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011