znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 108/08-48

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   októbra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. B., Maďarská republika, zastúpeného advokátom JUDr. R. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v spojení   s čl.   1   ods.   2,   čl.   152   ods.   4 a čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 4 Tpo 27/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 27/2007   p o r u š i l základné právo A. B. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Uznesenie   Krajského   súdu   v Nitre   sp.   zn.   4   Tpo   27/2007   z 28.   mája   2007 z r u š u j e   v časti týkajúcej sa A. B.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   A.   B.   v sume   10   098   Sk   (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem slovenských   korún) advokátovi   JUDr.   R.   M.,   B.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Nitre   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   10   098   Sk   (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem   slovenských   korún) na   účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do 15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 108/08-15 zo 6. marca 2008 bol A. B., Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľ“), ustanovený za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokát JUDr. R. M.

Ďalším uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 108/08-30 z 25. júna 2008 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú   slobodu   podľa   čl.   17   ods. 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy v konaní   vedenom   Krajským   súdom   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp. zn. 4 Tpo 27/2007.

Podľa   §   30   ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním z 2. septembra 2008, ako aj krajský súd vo vyjadrení zo 4. augusta 2008 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   vychádzal   pritom   z   listinných   dôkazov   a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 29. novembra 2006 bolo proti sťažovateľovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie. Uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Tp 164/06 z 1. decembra 2006 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s tým,   že   väzba   začala   28. novembra   2006.   Krajská   prokuratúra   v Nitre   (ďalej   len „prokurátor“)   podala   3. mája   2007   okresnému   súdu   návrh   na   predĺženie   lehoty   trvania väzby sťažovateľa. Okresný súd výzvou sp. zn. 2 Tp 73/07 umožnil sťažovateľovi, aby sa v lehote 5 dní vyjadril k návrhu prokurátora, ktorý mu zároveň v prílohe doručil. Výzvu okresného   súdu   sťažovateľ   prevzal   15.   mája   2007.   Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 2 Tp 73/07 z 15. mája 2007 bola väzba predĺžená do 28. novembra 2007. Uznesenie bolo sťažovateľovi   doručené   22.   mája   2007.   Podľa   poučenia   uvedeného   v uznesení   mohol sťažovateľ   podať   sťažnosť   do   troch   dní   od   doručenia   uznesenia.   Dňa   24.   mája   2007 sťažovateľa navštívila sudkyňa okresného súdu pre prípravné konanie s tým, že má podať sťažnosť   do   jej   rúk,   lebo   ak   by   ju   poslal   poštou,   list   nebude   včas   doručený.   Podľa vysvetlenia sudkyne je totiž trojdňová lehota taká, že v rámci nej musí byť sťažnosť už doručená súdu. Sťažovateľ 24. mája 2007 podal v zákonnej lehote sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu. Táto sťažnosť bola okresnému súdu doručená 28. mája 2007. Uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 27/2007 z 28. mája 2007, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 8. júna   2007,   bola   sťažnosť   zamietnutá.   Z uznesenia   krajského   súdu   vyplýva,   že   tento preskúmal sťažnosti všetkých obvinených a dospel k záveru, že neboli opodstatnené. Dňa 13. júna 2007 bolo sťažovateľovi doručené opatrenie okresného súdu sp. zn. 2 Tp 73/07, podľa   ktorého sa   priberá   tlmočník   za účelom   prekladu   sťažnosti   podanej   sťažovateľom v maďarskom   jazyku   24.   mája   2007   proti   uzneseniu   okresného   súdu.   Proti   uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty trvania väzby podali sťažnosti aj ďalší obvinení, a to J. D. a I. H. D podal sťažnosť 24. mája 2007 v maďarskom jazyku, okresnému súdu bola doručená   29.   mája   2007.   H.   podal   sťažnosť   tiež   24. mája   2007,   okresnému   súdu   bola doručená   tak   isto   29.   mája   2007.   Sťažovateľ,   aj   D.   a H.   sú   maďarskými   občanmi a slovenský   jazyk neovládajú. Sťažovateľ   13. mája 2007   požiadal   okresný   súd   o zmenu ustanoveného   obhajcu   z dôvodu,   že   neovláda   maďarský   jazyk   a o obhajobu   sa   nestará. O žiadosti sťažovateľa rozhodnuté nebolo.

Podľa názoru sťažovateľa predĺženie lehoty trvania väzby bolo nezákonné a nemá obdobu vo svete. Nezákonnosť vidí sťažovateľ v týchto skutočnostiach:

a) Ani jediná písomnosť doručená sťažovateľovi mu nebola pretlmočená, takže nemá možnosť sa k ich obsahu vyjadrovať.

b)   Možnosť   podať   vyjadrenie   k návrhu   prokurátora   na   predĺženie   lehoty   trvania väzby do 5 dní mu bola odňatá, keďže výzvu dostal 15. mája 2007 a okresný súd o návrhu prokurátora rozhodol už 15. mája 2007.

c) Nemohol využiť v plnej miere zákonnú trojdňovú lehotu na podanie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, keďže sudkyňa okresného súdu pre prípravné konanie ho 24. mája 2007 pomocou klamstva obrala o časť tejto lehoty.

d) Krajský súd nemohol 28. mája 2007 o 8.45 h rozhodnúť o sťažnostiach podaných sťažovateľom, ako aj ďalšími obvinenými, keďže sťažnosti boli okresnému súdu doručené až 28.   mája 2007,   resp.   29.   mája 2007,   a k ich   pretlmočeniu   bol pribratý   tlmočník   iba 13. júna 2007.

e) Okresný súd nedodržal päťdňovú lehotu na predloženie spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o podaných sťažnostiach ešte pred uplynutím lehoty trvania väzby, čím uviedol   krajský   súd   do   časovej   tiesne   znemožňujúcej   zaoberať   sa   dôvodmi   uvedenými v podaných sťažnostiach.

Sťažovateľ napokon uvádza, že vzhľadom na neznalosť slovenského jazyka požiadal o spísanie   sťažnosti   v slovenskom   jazyku   spoluväzňa.   Opäť   zdôrazňuje,   že   ustanovený obhajca   ho   nenavštevuje,   a preto   fotokópie   už   uvádzaných   listinných   dôkazov   zašle ústavnému súdu až po tom, ako mu bude ustanovený nový obhajca. Vo veci samej žiada, aby boli uznesenia okresného súdu a krajského súdu ako nezákonné zrušené.

Ustanovený advokát na výzvu ústavného súdu sťažnosť doplnil podaním z 13. júna 2008   doručeným   ústavnému   súdu   17.   júna   2008.   Z podania   vyplýva,   že   uznesením vyšetrovateľa z 29. novembra 2006 bolo sťažovateľovi a ďalším siedmim osobám vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a) a b), ods. 3 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve. Uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Tp 164/06 z 1. decembra 2006 boli všetci obvinení vrátane sťažovateľa vzatí do väzby   z dôvodu   §   71   ods.   1   písm.   a)   Trestného   poriadku.   Dňa   3.   mája   2007   doručil prokurátor   okresnému   súdu   návrh   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby   obvinených   do

28. novembra 2007. Uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Tp 73/07 z 15. mája 2007 bola lehota trvania väzby sťažovateľa a ostatných obvinených predĺžená do 28. novembra 2007. Uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 27/2007 z 28. mája 2007 bola sťažnosť podaná sťažovateľom a ostatnými obvinenými zamietnutá. Sťažovateľ vo svojej pôvodnej sťažnosti z 25.   júna   2007   namieta   zákonnosť   postupu   všeobecných   súdov   pri   predlžovaní   doby trvania   jeho   väzby.   Okresný   súd   a krajský   súd   sa   pri   rozhodovaní   o predĺžení   väzby neriadili   dôsledne   označenými   ustanoveniami   ústavy,   dohovoru   a Trestného   poriadku. Návrh prokurátora z 2. mája 2007 o predĺženie lehoty trvania väzby bol okresnému súdu doručený 3. mája 2007. Tento návrh nebol pretlmočený do maďarského jazyka a doručený sťažovateľovi.   Krajský   súd   uznesením   z 28.   mája   2007   predĺžil   lehotu   trvania   väzby, pričom rozhodol na neverejnom zasadnutí. Tým došlo nepochybne k závažnému porušeniu označených   práv   sťažovateľa,   nebol   mu   predložený   na   vyjadrenie   návrh   prokurátora na predĺženie väzby v preklade do maďarského jazyka, v dôsledku čoho sa k nemu nemohol ani vyjadriť, a navyše, v rozpore s požiadavkou kontradiktórnosti konania nemal možnosť vyjadriť sa k návrhu prokurátora ani ústne, pretože o predĺžení jeho väzby sa rozhodlo na neverejnom   zasadnutí.   V tejto   súvislosti   poukazuje   na   nález   ústavného   súdu   sp.   zn. III. ÚS 84/06,   ako   aj   na   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5/2006.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených ustanovení ústavy, dohovoru a Trestného poriadku v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 Tp 73/07 a krajským súdom pod sp. zn. 4 Tpo 27/2007 s tým, aby bolo uznesenie okresného súdu z 15. mája 2007, ako aj uznesenie krajského súdu z 28. mája 2007 zrušené.

Z vyjadrenia predsedu krajského súdu zo 4. augusta 2008 doručeného ústavnému súdu 18. augusta 2008 vyplýva, že 25. mája 2007 bol krajskému súdu doručený trestný spis okresného súdu za účelom rozhodnutia o sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 Tp 73/07 z 15. mája 2007. Vec bola v ten istý deň pridelená na konanie a rozhodnutie zákonným sudcom. Po naštudovaní trestného spisu bol stanovený termín neverejného zasadnutia na 28. máj 2007, kedy bola sťažnosť zamietnutá. V rovnaký deň bolo uznesenie písomne vyhotovené a doručené. Iba ústavný súd je oprávnený vysloviť, či boli, alebo neboli porušené práva označené sťažovateľom. Je nepochybné, že koniec šesťmesačnej lehoty väzby v prípade sťažovateľa pripadol na 28. mája 2007. Trestný spis okresného súdu bol krajskému súdu doručený 25. mája 2007 (v piatok), preto objektívne nebolo možné zabezpečiť, aby sťažovateľ osobne alebo prostredníctvom obhajcu predniesol argumenty   o nezákonnosti   trvania   väzby.   Krajský   súd   totiž   musel   o podanej   sťažnosti rozhodnúť v nasledujúci pracovný deň – pondelok - 28. mája 2007. Sťažovateľ pri výsluchu 24. mája 2007 sám podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu. Obhajca preto nebol povinný sťažnosť písomne odôvodniť. Vzhľadom na to, že lehota na podanie sťažnosti končila   25.   mája   2007,   nič   nebránilo   okresnému   súdu   predložiť   sťažnosť   podanú sťažovateľom krajskému súdu už 25. mája 2007 alebo aj 28. mája 2007. Obhajca písomne odôvodnenú   sťažnosť   nepodal.   Pokiaľ   ide   o výhrady   sťažovateľa   týkajúce   sa   prekladu návrhu   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby   a uznesenia   okresného   súdu   do   maďarského jazyka,   predseda   krajského   súdu   poukazuje   na   čl.   9   ods.   1   písm.   a)   Európskej   charty regionálnych alebo menšinových jazykov.

Z ďalšieho   vyjadrenia   právneho   zástupcu   sťažovateľa   z 2.   septembra   2008 doručeného   ústavnému   súdu   3.   septembra   2008   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   už   z väzby prepustený.

II.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   2   Tp   73/07,   ktorý   si   ústavný   súd   zadovážil, vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:

Návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa a ďalších siedmich spoluobvinených   č.   k.   Kv   80/2006-163   z 2.   mája   2007   bol   doručený   okresnému   súdu 3. mája 2007.

Z rukou   písaného referátu sudkyne pre prípravné konanie bez označenia dátumu, ktorý bol   kancelárii predložený 7. mája 2007, vyplýva pokyn doručiť návrh prokurátora všetkým obvineným a ich obhajcom s určením päťdňovej lehoty od doručenia návrhu na vyjadrenie sa k nemu.

Z prípisu   okresného   súdu   sp.   zn.   2   Tp   73/07   zo   7.   mája   2007   vyplýva,   že sťažovateľovi bol do Ústavu na výkon väzby Bratislava zaslaný návrh prokurátora s tým, aby sa k nemu v lehote 5 dní od doručenia vyjadril. Sťažovateľ zásielku prevzal 15. mája 2007. Z uznesenia okresného súdu č. k. 2 Tp 73/07-9 z 15. mája 2007 vyplýva, že ním bola predĺžená   lehota   trvania   väzby   sťažovateľa   a ďalších   siedmich   spoluobvinených   do 28. novembra 2007. Sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 22. mája 2007.

Z podania advokáta JUDr. A. H., B., zo 16. mája 2007 adresovaného okresnému súdu k sp.   zn.   2   Tp   73/07   vyplýva,   že   v zastúpení   sťažovateľa   podáva   vyjadrenie   k návrhu prokurátora z 2. mája 2007. Podanie bolo doručené okresnému súdu 18. mája 2007.Z opatrenia okresného súdu č. k. 2 Tp 73/07-55 z 24. mája 2007 vyplýva, že ním bol ustanovený   tlmočník   z jazyka   maďarského   do   jazyka   slovenského   na   pretlmočenie uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 T p 73/07 z 15. mája 2007 a vyjadrenia obvinených z 24. mája 2007.

Podľa   zápisnice   č.   k.   2   Tp   73/07-65   z 24.   mája   2007   spísanej   vyššou   súdnou úradníčkou za prítomnosti tlmočníka v Ústave na výkon väzby sťažovateľ uviedol, že mu bolo doručené uznesenie okresného súdu z 15. mája 2007, tomuto porozumel, preložil mu ho   spoluobvinený.   S predĺžením   väzby   nesúhlasí,   a preto   napísal   sťažnosť   ešte predchádzajúceho dňa, ktorú 24. mája 2007 ráno odovzdal príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nevie o tom, že by sťažnosť podal aj jeho advokát. Nechce sa vyjadriť k tomu, či podáva sťažnosť do   zápisnice bez advokáta. Podal   ju poštou,   tam je všetko uvedené, a podal to doporučene.

Z rukou   písanej   sťažnosti   sťažovateľa   z 24.   mája   2007   v maďarskom   jazyku adresovanej okresnému súdu vyplýva, že podáva sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 Tp 73/07 z 15. mája 2007. Sťažnosť bola odovzdaná orgánu väzenskej a justičnej stráže 24. mája 2007. Na doporučenú poštovú prepravu bola odovzdaná 25. mája 2007. Sťažnosť bola osobne doručená do podateľne krajského súdu 28. mája 2007 o 10 h a 26 min.Z podania   obhajcu   sťažovateľa   z 24.   mája   2007   doručeného   okresnému   súdu 29. mája 2007 o 10.00 h vyplýva, že aj on podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 Tp 73/07 z 15. mája 2007 v mene sťažovateľa.

Zo   zápisnice   o neverejnom   zasadnutí   krajského   súdu   č.   k.   4   Tpo   27/2007-71 z 28. mája   2007   vyplýva,   že   krajský   súd   sťažnosti   podané   sťažovateľom   a ďalšími spoluobvinenými zamietol. Neverejné zasadnutie trvalo od 8.45 h do 9.15 h.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 27/2007 z 28. mája 2007 vyplýva, že na neverejnom   zasadnutí   bola   zamietnutá   sťažnosť   podaná   sťažovateľom,   ako   aj   ďalšími osobami   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   2   Tp   73/07   z 15.   mája   2007. Z odôvodnenia uznesenia vo vzťahu voči sťažnosti podanej sťažovateľom iba toľko, že sťažovateľ   v zákonnej   lehote   podal   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sťažnosť. Z odôvodnenia   uznesenia   nevyplýva,   že   by   sa   krajský   súd   zaoberal   podaním   obhajcu sťažovateľa JUDr. A. H. zo 16. mája 2007 doručeným okresnému súdu 18. mája 2007, ako aj   sťažnosťou   sťažovateľa   z 24.   mája 2007   v maďarskom   jazyku   doručenou   osobne   do podateľne   krajského   súdu   28.   mája   2007   o 10   h   a 26   min.   Rovnako   sa nezaoberal   ani sťažnosťou obhajcu z 24. mája 2007 doručenou okresnému súdu 29. mája 2007 o 10.00 h.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného   práva,   medzinárodné   zmluvy,   ktorými   je   viazaná,   a svoje   ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa   čl.   152   ods.   4   ústavy   výklad   a uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa čl. 154c ods. 1 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku   a majú   prednosť   pred   zákonom,   ak   zabezpečujú   väčší   rozsah   ústavných   práv a slobôd.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Sťažovateľ   považuje   postupy   okresného   súdu   a krajského   súdu   pri   rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie väzby za nesúladné s označenými ustanoveniami ústavy a dohovoru zo šiestich dôvodov. Jednak namieta, že ani jedna písomnosť, ktorá mu bola doručená, nebola pretlmočená, resp. preložená, hoci on slovenský jazyk neovláda. Ďalej, hoci dostal možnosť vyjadriť sa k návrhu prokurátora na predĺženie väzby v lehote päť dní, fakticky sa nemohol vyjadriť, keďže výzvu dostal 15. mája 2007, teda v deň, keď okresný súd už o návrhu rozhodol. Nemohol v plnej miere využiť ani zákonnú trojdňovú lehotu na podanie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, lebo sudkyňa pre prípravné konanie ho 24. mája 2007 pomocou klamstva obrala o časť tejto lehoty. Ďalej krajský súd nemohol 28. mája 2007 o 8.45 h rozhodnúť o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, keďže táto   sťažnosť   bola   okresnému   súdu   doručená   až   28.   mája   2007,   resp.   29.   mája   2007. Okresný   súd   nedodržal päťdňovú   lehotu   na predloženie spisu   krajského súdu   ešte pred uplynutím lehoty trvania väzby, čím uviedol krajský súd do časovej tiesne znemožňujúcej zaoberať s dôvodmi uvedenými v jeho sťažnosti. Napokon namieta, že sa o predĺžení väzby rozhodlo bez jeho vypočutia.

Podľa   krajského   súdu   keďže   trestný   spis   okresného   súdu   bol   krajskému   súdu doručený až v piatok 25. mája 2007, objektívne nebolo možné zabezpečiť, aby sťažovateľ osobne alebo prostredníctvom obhajcu predniesol argumenty o nezákonnosti trvania väzby. Krajský súd totiž musel o podanej sťažnosti rozhodnúť v nasledujúci pracovný deň, teda v pondelok 28. mája 2007. Sťažovateľ pri výsluchu 24. mája 2007 sám podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu. Obhajca preto nebol povinný sťažnosť písomne odôvodniť a ani tak   neurobil.   Vo   vzťahu   k výhradám   sťažovateľa   týkajúcim   sa   prekladu   návrhu   na predĺženie väzby a uznesenia okresného súdu do maďarského jazyka, treba poukázať na čl. 9 ods. 1 písm. a) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.

Podľa názoru ústavného súdu prevažná väčšina námietok sťažovateľa je dôvodná. Všetky námietky možno charakterizovať ako porušenia princípov spravodlivého súdneho konania pri rozhodovaní o väzbe.

Súdne   konanie   v súvislosti   s rozhodovaním   o zákonnosti   väzby   musí   poskytovať určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru. So zreteľom na to, že čl.   6   dohovoru   sa   nevzťahuje   na   konanie   a rozhodovanie   o väzbe,   procesné   záruky   tu uvedené   nemožno   bez   ďalšieho   uplatniť   aj   v prípade   čl.   5   ods.   4   dohovoru,   no   určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 (mutatis mutandis napr. I. ÚS 100/04).

a) V súvislosti s problematikou práva na preklad písomností, resp. na pretlmočenie ich obsahu z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyplýva, že právo na pomoc tlmočníka podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru sa nevzťahuje len na konanie pred súdom, ale na celé trestné konanie, t. j. aj na prípravné konanie a na rozhodovanie o väzbe. Toto ustanovenie znamená, že obvinený, ktorý nerozumie používanému jazyku alebo ktorý týmto jazykom nehovorí, má právo na bezplatné služby tlmočníka, aby mu boli preložené alebo   tlmočené   všetky   procesné   úkony,   ktorých   zmysel   potrebuje   pochopiť.   Rozsah a spôsob pomoci tlmočníka závisí od okolností prípadu, najmä od toho, či obvinený má obhajcu, s ktorým sa môže dohovoriť, a či obvinený aspoň čiastočne ovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Toto ustanovenie však nejde tak ďaleko, aby vyžadovalo preklad každej písomnosti   alebo   každého   dokumentu   obsiahnutého   v spise.   Pomoc   tlmočníka   musí obvinenému   umožniť,   aby   vedel,   z čoho   je   obvinený,   a mohol   sa   brániť   proti   tomu (Kamasinski c. Rakúsko, Luedicke c. Spolková republika Nemecko).

Z ustanovenia § 2 ods. 20 Trestného poriadku vyplýva, že ak obvinený vyhlási, že neovláda   jazyk,   v ktorom   sa   konanie   vedie,   má   právo   na   tlmočníka   a prekladateľa. Vzhľadom   na   to   možno   dôjsť   k záveru,   že   platná   právna   úprava   v podstate   reflektuje doterajšiu rozhodovaciu prax pri výklade čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru s tým rozdielom, že oproti   citovanému   ustanoveniu   dohovoru   nepriznáva   právo   na   tlmočníka   a prekladateľa bezplatne.   V súvislosti   s tvrdením   krajského   súdu,   podľa   ktorého   prichodí   túto   otázku posúdiť podľa Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, treba uviesť, že prednosť má dohovor ako špecializovaná medzinárodná zmluva výslovne sa vzťahujúca na práva obvineného v trestnom konaní.

Uvedené právo sťažovateľa bolo celkom nepochybne porušené. Už pri rozhodovaní o vzatí sťažovateľa do väzby muselo byť zrejmé, že sťažovateľ slovenský jazyk neovláda. Keďže si obhajcu sám nezvolil, pri ustanovení obhajcu bolo možné postupovať tak, že sa obhajobou poverí advokát ovládajúci maďarský jazyk. Zdá sa, že sa tak nestalo. Sťažovateľ bol nútený využiť pomoc spoluväzňa, lebo len tak mohol podať proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť.

Danú situáciu treba považovať za obzvlášť hrubé porušenie označených práv.

b) V súvislosti s námietkou nemožnosti podať vyjadrenie k návrhu prokurátora na predĺženie väzby treba uviesť, že zo spisu okresného súdu mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že návrh prokurátora   bol sťažovateľovi doručený 15. mája 2007 s tým, že má k dispozícii na vyjadrenie päťdňovú lehotu. V rozpore s tým však okresný súd o návrhu už 15. mája 2008 rozhodol. Z pohľadu sťažovateľa sa daná situácia oprávnene javí tak, že bol vlastne pripravený o možnosť vyjadriť sa (a to nielen pre jazykovú prekážku). V skutočnosti to tak nebolo, pretože ustanovený obhajca JUDr. A. H. (ktorému bol návrh prokurátora na predĺženie väzby tiež okresným súdom doručený) podal 16. mája 2007 obsiahle písomné vyjadrenie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 18. mája 2007, teda v stanovenej lehote. Možno preto ustáliť, že sťažovateľ prostredníctvom obhajcu sa síce k návrhu prokurátora vyjadril, avšak toto stanovisko všeobecné súdy vôbec nebrali do úvahy. Kým v prípade okresného súdu je dôvod zrejmý (vyjadrenie mu bolo doručené už po vydaní uznesenia), zatiaľ z dôkazov,   ktoré mal ústavný súd k dispozícii,   nie je jasné, prečo   sa   vyjadrením nezaoberal v opravnom konaní krajský súd, hoci by tak mohol pochybenie okresného súdu napraviť.

Osoba   vo   väzbe musí   mať možnosť   predložiť argumenty   a dôvody   proti   svojmu ponechaniu vo väzbe. Toto jej právo by stratilo akýkoľvek reálny význam, keby zároveň nebolo povinnosťou orgánov rozhodujúcich o väzbe týmito argumentmi a dôvodmi účinne sa zaoberať (napr. I. ÚS 46/05).

V danom   prípade   došlo   k tomu,   že   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   obhajcu uplatnil argumenty oponujúce stanovisku prokurátora, tieto však neboli všeobecnými súdmi vôbec vzaté do úvahy.

c)   Z dôkazov,   ktoré   mal   ústavný   súd   k dispozícii,   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ nemohol   v plnej   miere   využiť   zákonnú   trojdňovú   lehotu   na   podanie   sťažnosti   proti uzneseniu okresného súdu z dôvodu, že sudkyňa pre prípravné konanie ho mala 24. mája 2007   pomocou   klamstva   obrať   o časť   tejto   lehoty.   Zo   zápisnice   č.   k.   2   Tp   73/07-65 z 24. mája 2007 vyplýva, že podľa všetkého zo strany prítomnej vyššej súdnej úradníčky (nie teda sudkyne) bola snaha dosiahnuť, aby sťažovateľ vtedy a tam podal sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu do zápisnice, avšak sťažovateľ to odmietol. Poukázal na to, že sťažnosť napísal už predchádzajúceho dňa a 24. mája 2007 ju už odovzdal príslušníkovi Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže.   Tvrdenie   sťažovateľa   je   podopreté   skutočnosťou,   že sťažnosť bola naozaj Zboru väzenskej a justičnej stráže odovzdaná 24. mája 2007.

d) Zodpovedá skutočnosti tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd nemohol 28. mája   2007   o 8.45   h   rozhodnúť   o jeho   sťažnosti,   keďže   táto   bola   okresnému   súdu doručená až 28. mája 2007. Z dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, je zrejmé, že sťažnosť bola napokon osobne doručená do podateľne krajského súdu 24. mája 2007 o 10 h a 26 min, teda po skončení neverejného zasadnutia krajského súdu. V uvedenej súvislosti možno konštatovať dve závažné skutočnosti. Predovšetkým je podstatné, že krajský súd na obsah sťažnosti neprihliadol (keďže ju nemal včas k dispozícii), ale okrem toho vôbec sa nedá vedieť, na akom základe považoval za preukázané, že sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť. Pokiaľ krajský súd vo svojom vyjadrení ústavnému súdu uvádza, že sťažovateľ pri výsluchu 24. mája 2007 sám podal sťažnosť, nezodpovedá toto tvrdenie skutočnosti.   Práve   naopak,   sťažovateľ   uvedeného   dňa   podanie   sťažnosti   do   zápisnice odmietol vykonať.

e)   V súvislosti   s námietkou   nedodržania   päťdňovej   lehoty   na   predloženie   spisu krajskému súdu ešte pred uplynutím lehoty trvania väzby možno uviesť, že zo skutkového hľadiska   je   tvrdenie   sťažovateľa   pravdivé,   nezakladá   však   porušenie   označených   práv. Päťdňová   lehota,   ktorú   Trestný   poriadok   definoval   ako   minimálny   čas   na   rozhodnutie o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, je lehotou nie v prospech obvineného, ale v prospech súdu rozhodujúceho v sťažnostnom konaní.

f) Pravdivá a oprávnená je námietka sťažovateľa, podľa ktorej bolo o predĺžení väzby rozhodnuté bez toho, aby bol sťažovateľ všeobecným súdom vypočutý.

Väzba   je   zásadným   zaisťovacím   inštitútom   a predstavuje   výrazný   zásah do základného práva jednotlivca na osobnú slobodu. Neodmysliteľnou procesnou zárukou pri   takomto   zásahu   musí   byť   právo   dotknutej   osoby „osobne   sa   vyjadriť“,   teda   byť vypočutá   súdom   k dôvodom   a okolnostiam   ďalšieho   zotrvania   vo   väzbe   (napr. III. ÚS 84/06).   Pokiaľ   sa   o väzbe   rozhoduje   dvojinštančne,   nie   je   nevyhnutné,   aby   bol obvinený vypočutý na oboch stupňoch.

V danom prípade bolo o predĺžení väzby rozhodnuté na neverejnom zasadnutí tak okresným   súdom,   ako   aj   krajským   súdom,   pričom   argumenty   sťažovateľa,   resp.   jeho obhajcu neboli vzaté do úvahy ani len v písomnej podobe. Nemožno súhlasiť s krajským súdom, ktorý poukazuje na nemožnosť vypočuť sťažovateľa vzhľadom na krátkosť času, ktorý   zostával   krajskému   súdu   na   rozhodnutie.   Ani   zákonom   ustanovené   lehoty   pre rozhodovanie   vo väzobnej   veci   nemôžu   totiž   v konečnom   dôsledku   zmariť   aplikáciu základných   princípov   spravodlivého   súdneho   konania   vzťahujúcich   sa   na   rozhodovanie o väzbe.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti došlo k porušeniu čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s čl. 1 ods. 2, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy. Naposledy   uvedené   články   ústavy   vyjadrujú   totiž   povinnosť   dodržiavať   medzinárodné zmluvy   a tiež   princíp   ústavne   konformného   výkladu   právneho   poriadku   (bod   1   výroku nálezu).

Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda   porušili   rozhodnutím   alebo   opatrením,   ústavný   súd   také   rozhodnutie   alebo opatrenie zruší.

Berúc do úvahy citované ustanovenie ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 27/2007 z 28. mája 2007 (bod 2 výroku nálezu).

Keďže sťažovateľ už nie je v súčasnosti vo väzbe, neprichádzalo do úvahy po zrušení uznesenia vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. O väzbe možno totiž rozhodovať vždy iba s účinkami pro futuro (I. ÚS 88/04, I. ÚS 100/04, I. ÚS 115/07).

Trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   advokátom   predstavujú   celkom   sumu 10 098 Sk.   Ide   o odmenu   za   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   za   spísanie   doplnenia sťažnosti a za stanovisko k vyjadreniu krajského súdu, a to po 3 176 Sk za každý úkon. Advokátovi prislúchal tiež režijný paušál trikrát po 190 Sk. Sumu trov právneho zastúpenia uhradí Kancelária ústavného súdu a krajský súd je povinný ju Kancelárii ústavného súdu nahradiť (bod 3 a 4 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008