znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 108/07-72

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti I. R., T., zastúpenej advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 198/95 a sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91) v období   po   vydaní   nálezov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. k. I.   ÚS   60/03-57 a č. k. I. ÚS 81/03-76 obidva z 27. októbra 2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 198/95 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 60/03-57 z 27. októbra 2003   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 198/95 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Základné právo I. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91) v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 81/03-76 z 27. októbra 2003 p o r u š e n é   n e b o l o.

4. I. R. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy právneho   zastúpenia   I.   R.   v sume   9 444 Sk   (slovom   deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún) na účet ustanoveného právneho zástupcu JUDr. R. C., T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Trnava je p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún) na účet Kancelárie Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   vedený   v Štátnej   pokladnici   do jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 108/07-38 z 20. septembra 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. R., T. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 12 C 198/95 a sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91) v období po vydaní nálezov ústavného súdu č. k. I. ÚS 60/03-57 a č. k. I. ÚS 81/03-76 obidva z 27. októbra 2003.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 198/95 sa žalobou podanou okresnému súdu 20. novembra 1995 sťažovateľka domáha od žalovaného zaplatenia 2 710 Sk s príslušenstvom a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91) vystupuje sťažovateľka v procesnom postavení žalovanej v konaní o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Podľa   tvrdení   sťažovateľky   okresný   súd   aj   napriek   jej   opakovaným   urgenciám a sťažnostiam na prieťahy v konaniach adresovaným okresnému súdu, ako aj napriek už existujúcim   rozhodnutiam   ústavného   súdu,   ktorý   už   raz   vyslovil,   že   v označených konaniach okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať, koná v jej veciach naďalej so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporov.

V súvislosti   s konaním   vedeným   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   12   C   198/95 sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Napriek príkazu Ústavného súdu SR, aby Okresný súd TRNAVA konal tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, konanie od vydania nálezu Ústavného súdu SR trvá k dnešnému dňu 3 roky a prakticky 8 mesiacov a celkovo v tejto úplne triviálnej veci takmer 12 rokov!“

V súvislosti s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91) sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Napriek príkazu Ústavného súdu SR, aby Okresný súd TRNAVA konal tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, konanie od vydania nálezu Ústavného súdu SR trvá k dnešnému dňu 3 roky a prakticky 8 mesiacov a celkovo v tejto nie náročnej veci viac ako 16 rokov!“

Na základe uvedených   skutočností   sťažovateľka   žiada,   aby ústavný súd   nálezom vyslovil,   že   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   12   C   198/95   a pod   sp.   zn.   10   C 75/06 (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C 66/91)   v čase   po   vydaní   nálezov   ústavného súdu č. k. I. ÚS   60/03-57   a č.   k.   I.   ÚS   81/03-76   obidva   z 27.   októbra   2003   bolo   postupom okresného súdu porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, aby prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať bez   zbytočných   prieťahov,   aby   jej   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 600 000 Sk a aby jej priznal úhradu trov právneho zastúpenia.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 1171/07 zo 16. októbra 2007 a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 30. októbra 2007.

2.1   Predseda   okresného   súdu   okrem   popisu   procesných   úkonov   okresného   súdu v skúmaných konaniach vo svojom vyjadrení uviedol:

„Vo veci 12 C 198/95 sa riadne koná, avšak doposiaľ nebolo rozhodnuté, pretože súd sa musel zaoberať viacerými podaniami navrhovateľky, ktorými neustále menila svoj pôvodný nárok, jej podania boli nejasné a nezrozumiteľné, preto súd musel odstraňovať vady týchto podaní. (...)

V prejednávanej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 10 C 75/06 som toho názoru, že od vydania nálezu Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 60/03 zo dňa 27. 10. 2003, súd koná riadne, keď vo veci nebolo rozhodnuté z dôvodu procesného návrhu odporkyne na zmenu účastníkov konania a taktiež má súd problém s doručovaním písomností účastníkom konania.

Na záver chcem uviesť, že netrvám na ústnom prejednaní veci!“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

„Z vyjadrenia OS Trnava vyplýva realizovanie značného počtu procesných úkonov, ktorými   chce   súd   dokumentovať,   že   tak   vo   veci   sp.   zn.   12   C   198/95,   ako   i   vo   veci sp. zn. 10 C 75/06   po   doručení   predchádzajúceho   nálezu   ústavného   súdu   riadne   koná. I napriek   na   prvý   pohľad   veľkému   počtu   súdom   uskutočnených   úkonov   v   predmetných konaniach   zastávame   názor,   že   konania   nesmerujú   dostatočne   efektívne   k   riadnemu ukončeniu vecí a vyneseniu rozhodnutí vo veci samej. Napokon samotná skutočnosť, že v oboch veciach sa stále vedie konanie na okresnom súde svedčí o tom,   že konania sa neskončili v primeranej dobe a preto ústavné právo navrhovateľky na súdnu ochranu nie je naplnené. I keď je pravdou, že nie všetky úkony účastníkov predmetných konaní smerovali efektívne k   ukončeniu sporu,   nie   je   možné využívanie procesných   oprávnení účastníkov konania označiť za podstatný dôvod neprimeranej dĺžky konania. Naopak viaceré procesné úkony súdu možno označiť za také, ktoré nesmerovali efektívne k meritórnemu ukončeniu konania (napr. v konaní 12 C 198/95 opakované výzvy na odstránenie vád podania, výsluch navrhovateľky dňa   8. 11. 2006   s tým,   že po   jej výsluchu bola   opätovne   dopytovaná   na upresnenie uplatňovaných nárokov).

S ohľadom na dôvody uvedené v sťažnosti a v jej doplnení zotrvávanie na stanovisku, že v uvedených konaniach na OS Trnava došlo k vzniku prieťahov, čím bolo porušené ústavné právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods. 2 Ústavy SR. (...)

Zároveň   v   zmysle   výzvy   súdu   oznamujem,   že   netrvám   na   ústnom   pojednávaní v predmetnej veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

A) Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným   súdom   pod   sp.   zn.   12   C   198/95   v čase   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu č. k. I. ÚS 60/03-57 z 27. októbra 2003:

- 31. október 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. december 2003,

- 9. december 2003 – sťažovateľka (v procesnom postavení žalobkyne) rozšírila žalobný petit tým, že žiadala zaplatiť 500 000 Sk za ujmu, ktorá jej bola spôsobená nečinnosťou okresného súdu,

- 10. december 2003 – pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka pod hrozbou zastavenia konania „upraví doplnený“ návrh,

- 7. január 2004 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či svojimi podaniami z 9. decembra 2003 a 10. decembra 2003 žiada zmeniť pôvodný žalobný návrh a ak áno, aby tieto podania upravila,

- 27. február 2004 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že trvá tak na pôvodnom žalobnom   návrhu   na   zaplatenie   2 051,70   Sk   s prísl.,   ako   aj   na   návrhu   na zaplatenie 500 000 Sk,

- 16. september 2004 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľke povinnosti v zmysle výzvy zo 7. januára 2004,

- 13. január 2005 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že berie späť návrh týkajúci sa zaplatenia 500 000 Sk a tiež týkajúci sa pôvodne žalovanej istiny v sume 2 710 Sk, pretože jej ju žalovaný už zaplatil, avšak trvala na úrokoch z omeškania z pôvodne žalovanej istiny a na trovách konania,

- 30.   august   2005   –   okresný   súd   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril   k čiastočnému späťvzatiu   návrhu   sťažovateľkou,   žalovaný   na   výzvu   okresného   súdu   reagoval 16. septembra 2005,

- 19. október 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 7. december 2005, ktoré bolo po vypočutí sťažovateľky odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka predloží doklady o tom, kedy a v akých splátkach zaplatil žalovaný pôvodnú istinu,

- 30.   december   2005   –   sťažovateľka   oznámila,   že   originály   dokladov   o splácaní   istiny žalovaným už okresnému súdu predložila a nachádzajú sa v spise,

- 2. august 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zdokladovala ňou požadované trovy a príslušenstvo istiny,

- 18.   september   2006   –   okresný   súd   nariadil   informatívny   výsluch   sťažovateľky   na 9. október   2006,   ktorý   sa   neuskutočnil,   pretože   sťažovateľke   sa   nepodarilo   doručiť predvolanie,

- 16. október 2006 – okresný súd nariadil opätovný informatívny výsluch sťažovateľky na 8. november 2006, na ktorom sťažovateľka uviedla, že v celom rozsahu trvá na nárokoch tak, ako ich uplatnila podaním z 13. januára 2005,

- 18. január 2007 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby upresnila svoje nároky,

- 30. marec   2007 – okresný   súd   uznesením   uložil   sťažovateľke,   aby   upresnila a zdokladovala svoje nároky vyčíslením presných súm,

- 27. apríl 2007 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu z 30. marca 2007,

- 22. august 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 3. október 2007,

- 3. október   2007   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   9.   november   2007,   pretože 25. septembra   2007   žalovaný   požiadal   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   a   pred rozhodnutím o jeho žiadosti si okresný súd musel preveriť jeho majetkové pomery,

- 6. november 2007 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania na 9. november 2007 s tým, že najprv je potrebné zistiť majetkové pomery žalovaného,

- 16. november 2007 a 23. november 2007 – Katastrálny úrad T. (ďalej len „katastrálny úrad“) a Katastrálny úrad B. reagovali na výzvu okresného súdu zo 7. novembra 2007, ktorou žiadal informáciu o majetkových pomeroch žalovaného.

B) Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 17 C 66/91) v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 81/03-76 z 27. októbra 2003:

- 8.   október   2003 – Krajský   súd   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením sp. zn. 11 NcC   27/03   a 11   NcC   28/03   zastavil   konanie   o námietke   zaujatosti   uplatnenej sťažovateľkou   a o jej   návrhu   na prikázanie   veci   inému   súdu   z dôvodu,   že sťažovateľka (v procesnom postavení žalovanej) listom zo 7. októbra 2002 zobrala námietku zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu späť,

- 27. október 2003 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu,

- 30. október 2003 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania, keďže žalobca v 1. rade si uznesenie neprevzal v odbernej lehote, okresný súd 17. decembra 2003   výzvami   adresovanými   Registru   obyvateľov   Slovenskej   republiky   a Centrálnej evidencii väzňov zisťoval jeho pobyt,

- 27.   január   2004   –   okresný   súd   opakovane   doručoval   žalobcovi   v 1.   rade   uznesenie krajského súdu z 8. októbra 2003 (doručené mu bolo 13. februára 2004),

- 26. marec 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. júl 2004, ktoré bolo po vypočutí žalobcu v 1. rade a po vypočutí sťažovateľky odročené na neurčito,

- 7. september 2004 – okresný súd uznesením zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v 1. rade podaním zo 16. októbra 2001,

- 23.   september   2004   –   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu zo 7. septembra 2004, ktoré doplnila podaním z 5. novembra 2004,

- 16. december 2004 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľky na vyjadrenie žalobcom,

- 4.   január   2005   –   okresný   súd   opätovne   doručoval   odvolanie   sťažovateľky   žalobcovi v 1. rade,

- 28. január 2005 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu na odvolacie konanie,

- 29. apríl 2005 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 21/05 potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. 17 C 66/91 zo 7. septembra 2004 o zastavení konania,

- 2. jún 2005 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 26.   august   2005 – sťažovateľka   podala   dovolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu sp. zn. 9 Co 21/05 z 29. apríla 2005,

- 19. september 2005 – okresný súd zaslal dovolanie sťažovateľky na vyjadrenie žalobcom,

- 25. október 2005 – sťažovateľka predložila vyplnené tlačivo o majetkových a zárobkových pomeroch a žiadala priznať oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 2. november 2005 – okresný súd uznesením priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 13. december 2005 – okresný súd zaslal spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na konanie o dovolaní sťažovateľky,

- 31. máj 2006 – najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Cdo 275/05 zrušil uznesenie okresného súdu   sp.   zn.   17   C   66/91   zo   7.   septembra   2004   v spojení   s uznesením   krajského   súdu sp. zn. 9 Co 21/05 z 29. apríla 2005 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 12. júl 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu a bola mu pridelená nová spisová značka 10 C 75/06,

- 4. október 2006 – sťažovateľka žiadala „zámenu účastníkov konania“ a súčasne urgovala nariadenie pojednávania,

- 29. december 2006 – okresný súd žiadal z katastrálneho úradu aktuálny list vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a súčasne vyzval sťažovateľku, aby oznámila, na ktorej procesnej strane žiada zámenu účastníkov konania,

- 29. január 2007 – katastrálny úrad zaslal okresnému súdu požadované listiny,

- 8. február 2007 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu s tým, že žiada zámenu účastníkov na strane žalobcov,

- 15.   marec   2007   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľkou   označenú   osobu   (E.   Č.),   aby sa vyjadrila, na základe návrhu sťažovateľky, či súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcov,

- 3.   apríl   2007   –   E.   Č.   oznámila   okresnému   súdu,   že   súhlasí   so   vstupom   do   konania na strane žalobcov,

- 2. máj 2007 – okresný súd zisťoval pobyt žalobcu v 1. rade,

- 28. jún 2007 a 30. júl 207 – okresný súd vyzval žalobcu v 1. rade oznámiť, či súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcov,

- 13. august 2007 – pani E. Č. oznámila okresnému súdu, že zmenila svoje rozhodnutie a nesúhlasí s jej vstupom do konania,

- 14. august 2007 – žalobca v 1. rade oznámil okresnému súdu, že nesúhlasí so vstupom do konania,

- 24. september 2007 – okresný súd uzneseniami „nezastavil“ konanie vo veci a súčasne zamietol návrh sťažovateľky na zmenu účastníkov konania na strane žalobcov,

- 19. október 2007 – sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý jej návrh na zmenu účastníkov konania na strane žalobcov,

- 23. október 2007 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila svoje odvolanie, ktoré doplnila 23. novembra 2007,

- 26. november 2007 – okresný súd postúpil spis na odvolacie konanie krajskému súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. 11 Co 262/07.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom   konania   vedeného   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   198/95   o žalobe   sťažovateľky o zaplatenie 2 710 Sk s príslušenstvom [bod A)] a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91) o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalovanej   [bod B)],   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v čase po vydaní nálezov ústavného súdu č. k. I. ÚS 60/03-57 a č. k. I. ÚS 81/03-76 obidva z 27. októbra 2003.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

A) Konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 12 C 198/95 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 60/03-57 z 27. októbra 2003

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   podotýka,   že   predmetom konania   v posudzovanom   období   boli   už   iba   nároky   sťažovateľky   na   zaplatenie príslušenstva istiny a trov konania, pretože istina už bola žalovaným zaplatená, takže z tohto pohľadu   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   skutočnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   záver   o jeho faktickej či právnej zložitosti.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Po preskúmaní súdneho spisu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka sa spolupodieľala na predĺžení konania   o viac ako   rok   (od   9.   decembra   2003   –   do   13.   januára   2005)   tým,   že   podala s meritom veci nesúvisiaci a nezrozumiteľný návrh na rozšírenie žalobného petitu, ktorý náležite   neupravila   ani   po   opakovaných   poučeniach   a výzvach   okresného   súdu   a ktorý napokon sama zobrala späť. Okrem tohto ústavný súd prihliadol aj na vyjadrenie okresného súdu, že sťažovateľku musel opakovane vyzývať na odstránenie nedostatkov jej podaní (napr. výzvy z 2. augusta 2006, 18. januára 2007 a uznesenie z 30. marca 2007).

3. Napokon ústavný súd skúmal aj postup okresného súdu v čase po vydaní nálezu ústavného súdu, pričom zistil, že okresný súd nevykazoval relevantnú procesnú aktivitu, resp. jeho činnosť bola neefektívna najmä v období od 27. februára 2004, keď sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že trvá na svojom návrhu rozšíreného petitu, do 16. septembra 2004,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   odstránenie   nedostatkov   tohto   návrhu. Ďalšie obdobie nečinnosti ústavný súd zistil v čase od 13. januára 2005, keď sťažovateľka oznámila, že berie späť svoj návrh na rozšírenie žalobného petitu, do 30. augusta 2005, keď okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k tomuto späťvzatiu doplneného návrhu sťažovateľkou. Na ťarchu okresného súdu ústavný súd pripočítal aj obdobie od 7. decembra 2005, keď sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom predloženia dokladov sťažovateľkou, pričom uvedené doklady boli už v spise, do 2. augusta 2006, keď okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   dokladovala   a vyčíslila   ňou   uplatňované   nároky (trovy a príslušenstvo istiny).

Ústavný súd zistil, že aj po vydaní nálezu ústavného súdu bol okresný súd z celkovej posudzovanej dĺžky viac ako 4-ročného konania opätovne neefektívny a nečinný. Zistené obdobia neefektívnej činnosti a nečinnosti okresného súdu nie sú dlhé, ale vzhľadom na úkony,   ktoré   okresný   súd   robil, ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 198/95 došlo opätovne, aj po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 60/03-57 z 27. októbra 2003, k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 198/95 bez zbytočných prieťahov.

B) Konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedené pod sp. zn. 17 C 66/91) v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 81/03-76 z 27. októbra 2003

1. V súvislosti s hodnotením kritéria „zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že aj keď skorším nálezom pripustil ohľadom skúmaného konania okresného súdu určitú mieru faktickej   zložitosti   veci   súvisiacej   s potrebou   znaleckého   dokazovania,   v posudzovanom období po vydaní nálezu ústavného súdu neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom prispeli k celkovej dĺžke konania. Na obranu okresného súdu ústavný súd   čiastočne   zohľadnil   jeho   ťažkosti   pri   zisťovaní   pobytu   a   doručovaní   písomností účastníkom konania (žalobcovi v 1. rade), čo však podstatne neovplyvnilo dĺžku konania.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   v procesnom postavení   žalovanej,   ústavný   súd   nezistil   v jej   správaní   žiadnu   skutočnosť,   ktorá   by podstatne ovplyvnila skúmanú dĺžku konania. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na ťarchu sťažovateľky pripočítať, že na obranu svojich práv využila riadny aj mimoriadny opravný   prostriedok,   pretože   tým   iba   využila   svoje   procesné   práva   účastníka   konania a navyše bola pri ich uplatnení úspešná (dovolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu).

3. Napokon ústavný súd skúmal aj postup okresného súdu a dospel k zisteniu, že v období po vydaní nálezu ústavného súdu okresný súd nevykazoval relevantnú procesnú aktivitu   iba   v čase   od   12.   júla   2006,   keď   mu   bol   vrátený   spis   po   dovolacom   konaní do 29. decembra 2006, keď okresný súd vyzval katastrálny úrad na predloženie s vecou súvisiacich listín a sťažovateľku, aby upresnila svoje podanie, ktorým sa domáhala „zámeny účastníkov konania“.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z dôvodu   odvolacieho a dovolacieho konania nachádzal na krajskom súde (viac ako 4 mesiace) a na najvyššom súde (takmer 7 mesiacov) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že zistené obdobie nečinnosti v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 75/06 (pôvodne vedenom pod sp.   zn.   17   C   66/91)   v období   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   č. k. I.   ÚS   81/03-76 z 27. októbra   2003   nevykazuje,   že   by   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu základného   práva   sťažovateľky   zaručeného   v   čl. 48   ods. 2   ústavy,   preto   ústavný   súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 600 000 Sk s odôvodnením „(...) že osobitne ťažko znáša prieťahy v konaní. Jej frustrácia je osobitne ťažká, je v podstate zúfalá, nakoľko sa ani po toľkých rokoch nemôže domôcť svojich práv, a to ani napriek nálezom Ústavného súdu SR“.

Vzhľadom   na okolnosti   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 12   C 198/95 ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na to, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 12 C 198/95 ústavný súd už opakovane vyslovil   porušenie práva sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj vzhľadom na dĺžku zistenej nečinnosti okresného súdu, v sume 20 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu, avšak ich výšku nevyčíslil.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľke nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a príprava zastúpenia, doplnenie podanie ústavnému súdu a vyjadrenie z 30. októbra 2007) v sume 9 444   Sk   vrátane   režijného   paušálu,   tak   ako   to   je   uvedené   v   bode   5   výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2008