znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 108/02-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. K., bytom H., zastúpeného komerčným právnikom JUDr.   P.   K.,   č.   licencie   1508/1992,   vo   veci   upretia   jeho   práva   na   odkúpenie   bytu   po zomrelej   matke   titulom   právneho   nástupníctva   zo   strany   mesta   Hlohovec   a Bytového hospodárstva Hlohovec, s. r. o., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. mája 2002 doručené podanie Ing. K. K., bytom H., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. P. K., č. licencie 1508/1992, H., vo veci upretia jeho práva na odkúpenie bytu   po   zomrelej   matke   titulom   právneho   nástupníctva.   Sťažnosť   smeruje   proti   mestu Hlohovec a proti Bytovému hospodárstvu Hlohovec, s. r. o.

Sťažovateľ ako jediný dedič zo zákona po svojej zomrelej matke si uplatnil titulom právneho nástupníctva svoje právo na odkúpenie bytu, ktorý užívala jeho matka, a to do svojho „osobného vlastníctva“. Mesto Hlohovec ako vlastník bytu, v zastúpení Bytovým hospodárstvom Hlohovec, s. r. o., jeho žiadosť odmietlo.

V nadväznosti na to si sťažovateľ uplatnil svoje právo na odkúpenie bytu žalobou o povinnosti   uzavrieť   zmluvu   o prevode   bytu   na   Okresnom   súde   v Trnave (sp. zn.18 C 75/99), následne na odvolacom Krajskom súde v Trnave (sp. zn. 8 Co 371/00) a dovolaním   na   Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky   (sp.   zn.   5   Cdo   112/01),   ktorý 25. októbra 2001 dovolanie sťažovateľa odmietol.

Keďže sťažovateľ je nespokojný s odmietavým stanoviskom mesta Hlohovec, ako aj s následným   súdnym   rozhodnutím,   ktoré   je   t.   č.   už   právoplatné,   domáha   sa   svojou sťažnosťou, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel a vydal nález, „v ktorom stanoví, že rozhodnutím súdu, ktorým zamietol návrh návrh - na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, došlo k porušeniu mojich základných práv - právo na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, užívaného mojou matkou až do jej smrti“.

II.

Ústavný súd každú sťažnosť, ktorou sa sťažovateľ domáha rozhodnutia o porušení jeho základných práv a slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), predbežne prerokuje podľa § 25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Pri predbežnom prerokovaní skúma, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Prekážkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je nedostatok právomoci ústavného súdu vo veci konať, nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, oneskorené   podanie   sťažnosti,   neprípustnosť   sťažnosti   alebo   podanie   sťažnosti   niekým zjavne neoprávneným, ako aj zjavná neopodstatnenosť sťažnosti. V týchto prípadoch môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť sťažnosť uznesením aj bez ústneho pojednávania.

Pri   posúdení   splnenia   predpísaných   náležitostí   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd dospel k záveru, že sťažnosť nemá niektoré zákonom predpísané náležitosti. Nie je z nej jednoznačné,   proti   komu   návrh   smeruje,   pretože   v označení   veci   je   označené   mesto Hlohovec   a Bytové   hospodárstvo   Hlohovec,   pritom   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia porušenia základných práv sťažovateľa rozhodnutím všeobecného súdu (tým, že zamietol jeho návrh). Sťažovateľ taktiež dostatočne nešpecifikoval, porušenie ktorých základných práv a slobôd namieta.

Ústavný   súd   na   základe   vyššie   uvedeného   rozhodol   o odmietnutí   sťažnosti sťažovateľa, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Bolo už bez právneho významu zaoberať sa a hodnotiť ďalšie skutočnosti z hľadiska kritérií obsiahnutých v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2002