SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 108/02-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. K., bytom H., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. P. K., č. licencie 1508/1992, vo veci upretia jeho práva na odkúpenie bytu po zomrelej matke titulom právneho nástupníctva zo strany mesta Hlohovec a Bytového hospodárstva Hlohovec, s. r. o., a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. K. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. mája 2002 doručené podanie Ing. K. K., bytom H., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. P. K., č. licencie 1508/1992, H., vo veci upretia jeho práva na odkúpenie bytu po zomrelej matke titulom právneho nástupníctva. Sťažnosť smeruje proti mestu Hlohovec a proti Bytovému hospodárstvu Hlohovec, s. r. o.
Sťažovateľ ako jediný dedič zo zákona po svojej zomrelej matke si uplatnil titulom právneho nástupníctva svoje právo na odkúpenie bytu, ktorý užívala jeho matka, a to do svojho „osobného vlastníctva“. Mesto Hlohovec ako vlastník bytu, v zastúpení Bytovým hospodárstvom Hlohovec, s. r. o., jeho žiadosť odmietlo.
V nadväznosti na to si sťažovateľ uplatnil svoje právo na odkúpenie bytu žalobou o povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode bytu na Okresnom súde v Trnave (sp. zn.18 C 75/99), následne na odvolacom Krajskom súde v Trnave (sp. zn. 8 Co 371/00) a dovolaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky (sp. zn. 5 Cdo 112/01), ktorý 25. októbra 2001 dovolanie sťažovateľa odmietol.
Keďže sťažovateľ je nespokojný s odmietavým stanoviskom mesta Hlohovec, ako aj s následným súdnym rozhodnutím, ktoré je t. č. už právoplatné, domáha sa svojou sťažnosťou, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel a vydal nález, „v ktorom stanoví, že rozhodnutím súdu, ktorým zamietol návrh návrh - na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, došlo k porušeniu mojich základných práv - právo na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, užívaného mojou matkou až do jej smrti“.
II.
Ústavný súd každú sťažnosť, ktorou sa sťažovateľ domáha rozhodnutia o porušení jeho základných práv a slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Pri predbežnom prerokovaní skúma, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Prekážkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je nedostatok právomoci ústavného súdu vo veci konať, nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, oneskorené podanie sťažnosti, neprípustnosť sťažnosti alebo podanie sťažnosti niekým zjavne neoprávneným, ako aj zjavná neopodstatnenosť sťažnosti. V týchto prípadoch môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť sťažnosť uznesením aj bez ústneho pojednávania.
Pri posúdení splnenia predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť nemá niektoré zákonom predpísané náležitosti. Nie je z nej jednoznačné, proti komu návrh smeruje, pretože v označení veci je označené mesto Hlohovec a Bytové hospodárstvo Hlohovec, pritom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základných práv sťažovateľa rozhodnutím všeobecného súdu (tým, že zamietol jeho návrh). Sťažovateľ taktiež dostatočne nešpecifikoval, porušenie ktorých základných práv a slobôd namieta.
Ústavný súd na základe vyššie uvedeného rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Bolo už bez právneho významu zaoberať sa a hodnotiť ďalšie skutočnosti z hľadiska kritérií obsiahnutých v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2002