znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 107/2012-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. B., P., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 80/2008 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 80/2008   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 107/2012-9   z 25. apríla   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach   (ďalej   aj   „krajský   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Co 80/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo najmä, že:„Žalobca   dňa   7.   5.   1998   podal   žalobu   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva   proti   P.   B.,   bytom   N.   k   nehnuteľnostiam   k.   ú.   N.   zapísaných   na   LV č. 178(...)“

Vo veci bol na Okresnom súde Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) „vyhlásený rozsudok 14. 12. 2007. Súd však vydal opravné uznesenie k tomuto rozsudku 15. 1. 2008. Proti tomuto rozsudku sa odporca odvolal, navrhovateľ sa k jeho odvolaniu vyjadril 28. 2. 2008.

Krajský súd nariadil pojednávanie na 29. 9. 2008 s tým, že vec sa odročuje na znalecké   dokazovanie.   OS   Košice   -   okolie   dňa   3.   8.   2009   vydáva   uznesenie,   ktorým nariaďuje doplniť znalecký posudok na priečne rozdelenie nehnuteľnosti a dňa 10. 11. 2009 vydáva nové uznesenie a mení znalca a úlohu zadáva novému znalcovi J. G. J. G. podáva znalecký posudok dňa 14. 9. 2010, navrhovateľ sa dňa 29. 9. 2010 k znaleckému posudku vyjadril   a   KS   Košice   nariadil   pojednávanie   na   deň   27.   1.   2011.   Tesne   pred   týmto pojednávaním   navrhovateľ   zistil,   že vďaka   odporcovi,   ktorý   požiadal   o vyčlenenie   časti parc., ktorá bola predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a tak doposiaľ   vykonané   znalecké   dokazovanie   ako   Ing.   P.   tak   aj   Ing.   G.   sa   nemohlo   stať podkladom   pre   rozhodnutie   súdu.   Z   uvedeného   dôvodu   sa   pojednávanie   odročilo na neurčito, sám KS Košice vydal uznesenie a to 11. 4. 2011, kde uložil znalcovi doplniť znalecký posudok a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Do dnešného dňa takýto znalecký posudok nebol vypracovaný.

Keďže súdny spor je skutočne vedený od r. 1998, tak navrhovateľ podal sťažnosť k rukám   predsedu   Krajského   súdu   14.   9.   2011,   tento   dňa   23.   9.   2011   mu   odpovedal, úprimne   sa   ospravedlnil   za   vzniknuté   objektívne   prieťahy   vo   veci   a   uviedol,   že   bude pravidelne sledovať tento spis. Keďže ani dnešným dňom nemáme k dispozícii znalecký posudok a tým pádom ani pojednávanie pred KS a samotný navrhovateľ je vysokého veku a chce sa dožiť výsledku konania, máme za to že sme využili všetky zákonné možnosti a podávame túto ústavnú sťažnosť. (...)

S poukazom na uvedené navrhujú sťažovatelia Ústavnému súdu Slovenskej republiky aby(...) po vykonaní dokazovania na základe čl. 127 Ústavy SR a ust. § 56 zák. č. 38/93 Z. z. o konaní pred Ústavným súdom SR v platnom znení vydal tento nález

Právo sťažovateľa zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Krajského súdu Košice porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Krajskému   súdu   Košice,   aby   konal vo veci vedenej pod sp. zn. 2Co 80/2008.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 319,39 €, ktoré je Krajský súd Košice povinný zaplatiť sťažovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   krajský   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedom,   listom   sp.   zn.   1   SprV/370/2012 zo 6. júna 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľa podaním zo 14. júna 2012.

2.1   Podpredseda   krajského   súdu   popísal   chronológiu   úkonov   vykonaných   súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Pri   posudzovaní otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo k zbytočným prieťahom v konaní   a   tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy,   prosíme zohľadniť   právnu   a   faktickú   zložitosť   predmetnej   veci.   Ide   o   konanie   o   zrušenie   a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v kat. úz.   N.   Je notoricky   známou   skutočnosťou,   že   zosuv   pôdy   v   uvedenej   obci   spôsobil „nepredajnosť“ nehnuteľnosti v predmetnej obci.

Do   pozornosti   ústavného   súdu   dávame   aj   správanie   sa   účastníkov   -   osobitne žalovaného, ktorý rovnakou mierou prispel k neefektívnosti konania.

Postup okresného, ako aj odvolacieho súdu v predmetnom konaní ovplyvnil fakt, že v obvode Krajského súdu v Košiciach absentujú znalci z odboru geodézie a kartografie, a tak sú súdy odkázané na (ne)milosť súdnych znalcov.

Pre objektívne posúdenie ústavnej sťažnosti pripájame aj súdny spis Okresného súdu Košice   -   okolie,   ktorý   po   nahliadnutí   prosíme   vrátiť   Krajskému   súdu   Košice   k   sp.   zn. 2Co/80/2008.

Súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v predmetnej sťažnosti.»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa nereagovala na uvedené vyjadrenie podpredsedu krajského súdu, avšak vo svojom podaní zo 14. júna 2012 uviedla:

„(...)   oznamujeme,   že   netrváme   na   tom,   aby   sa   v predmetnej   veci   konalo   ústne pojednávanie.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania   vedeného   na   Krajskom   súde   v Košiciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Co 80/2008:

Dňa 7. mája 1998 bola na okresnom súde podaná žaloba sťažovateľom proti P. B. (ďalej   aj   „žalovaný“),   o zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

(...)

Dňa 14. decembra 2007 sa uskutočnilo na okresnom súde pojednávanie a bol vydaný rozsudok, ktorým súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Dňa 15. januára 2008 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil uvedený rozsudok.

Dňa 7. februára 2008 žalovaný podal odvolanie proti predmetnému rozsudku. Dňa   22.   februára   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   sa   v   lehote   10   dní vyjadril k podanému odvolaniu.

Dňa   28.   februára   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k odvolaniu.

Dňa 2. apríla 2008 bol krajskému súdu predložený spis s opravným prostriedkom. Dňa 13. júna 2008 krajský súd požiadal Obecný úrad v N. (ďalej len „obecný úrad“) o zaslanie územného plánu.

Dňa 25. júna 2008 obecný úrad oznámil krajskému súdu, že územný plán ešte nie je schválený.

Dňa 19. augusta 2008 bolo nariadené pojednávanie na 29. september 2008.Dňa 29. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely doplnenia znaleckého dokazovania.

Dňa   11.   novembra   2008   sťažovateľ   požiadal   o   vydanie   predbežného   opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác na predmetnej nehnuteľnosti.

Dňa 14. novembra 2008 krajský súd požiadal znalca, ktorý bol okresným súdom ustanovený, o doplnenie vyjadrenia, ktoré delenie parciel je v danej veci možné považovať za najvhodnejšie.

Dňa 18. novembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu, aby rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 10.   decembra   2008   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   11   C   220/1998-262, ktorým nariadil predbežné opatrenie.

Dňa 18. decembra 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 5.   februára   2009 okresný   súd   požiadal   žalovaného,   aby   upresnil,   opravil a doplnil svoje odvolanie.

Dňa   11.   februára   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   doplnené   odvolanie žalovaného.

Dňa 9. marca 2009 okresný súd zaslal sťažovateľovi odvolanie podané žalovaným na vyjadrenie.

Dňa   12.   marca   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľa k uvedenému odvolaniu.

Dňa   31.   marca   2009   bol   spis   opätovne   predložený   s   opravným   prostriedkom krajskému súdu.

Dňa   30.   apríla   2009   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Co   116/2009-281   zamietol odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa   18.   mája   2009   bola   okresnému   súdu   doručená   námietka   zaujatosti   podaná žalovaným.

Dňa   28.   mája   2009   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Co   116/2009-282   nariadil okresnému súdu doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania.

Dňa 2. júna 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 3. augusta 2009 okresný súd nariadil vo veci doplňujúce znalecké dokazovanie. Dňa 6. augusta 2009 okresný súd oznámil žalovanému, že vec nebude predložená krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o jeho   námietke   zaujatosti,   keďže   nemá   zákonom požadované náležitosti.

Dňa   28.   augusta   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   ustanoveného znalca, že už nie je oprávnený na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 10. novembra 2009 okresný súd zrušil ustanovenie pôvodného znalca a ustanovil vo veci nového znalca.

Dňa 8.   decembra   2009 okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi   pre   účely   vypracovania znaleckého posudku v lehote 40 dní.

Dňa 3. februára 2010 okresný súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku. Dňa 19. februára 2010 okresný súd opätovne urgoval ustanoveného znalca. Dňa 10.   marca   2010   znalec telefonicky   požiadal   o   predĺženie lehoty   na podanie znaleckého posudku.

Dňa 7. mája 2010 okresný súd urgoval znalca na podanie vypracovaného posudku. Dňa 4. júna 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalca o predĺženie termínu na   vypracovanie   znaleckého   posudku   do   15.   júla   2010   z   dôvodu   jeho   pracovnej zaneprázdnenosti.

Dňa 7. júna 2010 okresný súd oznámil znalcovi, že súhlasí s predĺžením termínu na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   26.   júla   2010   a   25.   augusta   2010   okresný   súd   opätovne   urgoval   znalca na podanie znaleckého posudku.

Dňa 18. augusta 2010 krajský súd požiadal okresný súd o vrátenie spisu. Dňa 25. augusta 2010 okresný súd oznámil krajskému súdu, že spis nemôže zaslať z dôvodu, že sa nachádza u znalca na doplnenie znaleckého posudku.

Dňa 14.   septembra   2010 bol   okresnému   súdu   doručený   vypracovaný   znalecký posudok.

Dňa   20.   septembra   2010   okresný   súd   rozhodol   o   priznaní   odmeny   znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku a vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa 29. septembra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.Dňa 6. októbra 2010 bolo okresnému súdu doručené aj vyjadrenie žalovaného. Dňa 19. októbra 2010 krajský súd požiadal okresný súd o urýchlené vrátenie spisu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 26. októbra   2010   bol   krajskému súdu   vrátený spis s doplneným znaleckým dokazovaním.

Dňa 2. novembra 2010 bol krajskému súdu doručený geometrický plán č. 9/2010. Dňa 17. decembra 2010 bolo vo veci nariadené odvolacie konanie na 27. január 2011. Dňa 27. januára 2011 sa uskutočnilo vo veci odvolacie pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely doplnenia dokazovania.

Dňa 1. februára 2011 krajský súd požiadal obecný úrad o zaslanie informácií. Dňa 22. februára 2011 boli krajskému súdu predložené požadované informácie. Dňa 11. apríla 2011 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 80/2008-368 nariadil doplnenie znaleckého dokazovania.

Dňa 12. mája 2011 znalec vrátil spis krajskému súdu bez vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 19. mája 2011 krajský súd oznámil znalcovi, že trvá na vypracovaní znaleckého posudku, a zároveň mu predĺžil lehotu na podanie posudku do 30. septembra 2011. Dňa   7.   decembra   2011   znalec   požiadal   krajský   súd   o   predĺženie   termínu na vypracovanie posudku do 31. januára 2012.

Dňa   9.   decembra   2011   krajský   súd   predĺžil   znalcovi   lehotu   na   vypracovanie znaleckého posudku do 31. januára 2012.

Dňa 7. februára 2012 bol krajskému súdu doručený vypracovaný znalecký posudok. Dňa 8. februára 2012 krajský súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k doplnenému znaleckému posudku.

Dňa 13. februára 2012 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.Dňa 22. februára 2012 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalovaného. Dňa 2. marca 2012 krajský súd priznal odmenu znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku a požiadal účastníkov konania, aby sa vyjadrili k cenám sporných nehnuteľností. Dňa 11. apríla 2012 bolo vo veci nariadené odvolacie konanie na 10. máj 2012, termín bol preročený na 17. máj 2012.

Dňa 12. apríla 2012 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa.Dňa   17.   mája   2012   sa   uskutočnilo   vo   veci   odvolacie   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené na neurčito pre účely zistenia aktuálnej ceny nehnuteľností.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 80/2008 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy. (Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, konanie pred okresným súdom nenapadol, preto ústavný súd posúdil iba napadnuté konanie pred krajským súdom.)  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   právnej   zložitosti   veci.   Ústavný   súd   však nepopiera, že v danom prípade pre potrebu opakovaného znaleckého dokazovania môže predstavovať určitý stupeň zložitosti, teda zdĺhavejší priebeh napadnutého konania je možné pripísať aj na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní pred krajským súdom, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   sa   síce   vyjadroval k znaleckým   posudkom   a namietal   napr.   ceny   sporných   nehnuteľností,   avšak   využitie možností   daných   účastníkovi   konania   procesnými   predpismi   (napr.   podľa   Občianskeho súdneho   poriadku)   na   uplatňovanie   a presadzovanie   jeho   práva   v občianskom   súdnom konaní síce   spôsobuje predĺženie priebehu konania, nemožno ho   však   kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu, pričom z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že krajský súd od 2. apríla 2008, keď mu bol predložený spis s opravným   prostriedkom na konanie a rozhodnutie,   konal vo   veci   v podstate   priebežne s výnimkou obdobia po 11. apríli 2011, keď nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, avšak bez využitia prostriedkov nápravy, ktoré mal k dispozícii podľa Občianskeho súdneho poriadku (napr. uloženie poriadkovej pokuty), strpel, aby k doplneniu znaleckého posudku došlo až 7. februára 2012. Okrem tohto obdobia neefektívneho konania však krajský súd vykonal vo veci množstvo účinných úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty v danej veci; okrem iného zadovažoval relevantné listinné dôkazy, dvakrát sa uskutočnilo pojednávanie   na   odvolacom   súde,   opakovane   nariadil   doplnenie   znaleckých   posudkov, rozhodol   o odvolaní   proti   rozhodnutiu   o predbežnom   opatrení   atď.   Konanie   po   vrátení súvisiaceho spisu z okresného súdu prebiehalo vždy bez dlhších časových odstupov, plynulo bez dlhších období nečinnosti medzi jednotlivými úkonmi.  

Po   postúpení   veci   procesné   úkony   krajského   súdu   v podstate   plynulo   smerovali k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa,   čo   je   hlavným   účelom   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). Postup krajského súdu, aj keď nebol vždy bez prieťahov, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní krajského súdu porušené nebolo.

Vzhľadom   na   uvedený   záver   ústavného   súdu   už   bolo   bezpredmetné   rozhodovať o ďalších   nárokoch   sťažovateľa   uplatnených   v   jeho   sťažnosti   (návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012