znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 107/07-47

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha a Sergeja   Kohuta o sťažnosti   M.   V.   a A.   V.,   obaja bytom K.,   zastúpených   advokátkou JUDr. V. Š., S., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. V. a A. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05 p o r u š e n é   b o l o.

2. M. V. a A. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. V. a A. V. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 959 Sk (slovom   jedenásťtisícdeväťstopäťdesiatdeväť   slovenských   korún),   ktoré   je   Krajský   súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr. Vlasty   Škovránovej, Advokátska kancelária, Zimná 72, Spišská Nová Ves, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 24. mája 2007 č. k. II. ÚS 107/07-23 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. V. a A. V., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), v časti, ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05.

V časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovatelia   namietali   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 67/93 ústavný súd uznesením z 24. mája 2007 č. k. II. ÚS 107/07-23 ako zjavne neopodstatnenú odmietol, preto   sa   v tomto rozhodnutí ústavný súd   zaoberal   sťažnosťou sťažovateľov iba v rozsahu v akom bola prijatá na ďalšie konanie.

Zo sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05 koná od 7. novembra 2005 krajský súd ako súd odvolací o odvolaní sťažovateľov   v procesnom   postavení   žalobcov   v 1.   a 2.   rade   (odvolanie   doručené okresnému súdu 4. augusta 2005) a o odvolaní žalovaných v 1., 2. a vo 4. rade (odvolanie doručené okresnému súdu 19. júla 2005) proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 11 C 67/93 z 25.   mája   2005,   ako   aj   o odvolaní   sťažovateľov   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 11. októbra 2005, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie po tom, čo ho už zaplatili. Podľa tvrdenia sťažovateľov krajský súd koná v ich veci so zbytočnými prieťahmi, čím sa predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05 bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby   prikázal   krajskému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov a aby im priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a úhradu trov konania v sume 11 959 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za krajský súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3251/2007 z 2. júla 2007 a právna   zástupkyňa   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   krajského   súdu listom z 10. júla 2007.

2.1 Predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: „(...) predmetná vec napadla na odvolací súd dňa 07. 11. 2005. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 22. 03. 2007. Pojednávanie dňa 22. 03. 2007 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že na tomto pojednávaní právny zástupca odporcov v 2. a v 4. rade, JUDr. J. M. (pôvodne aj právny zástupca odporkyne v 1. rade) oznámil, že táto odporkyňa v 1. rade, menovite pani K. G., zomrela dňa (...).

Pri odročení pojednávania bola právnemu zástupcovi uložená povinnosť v lehote 10 dní založiť do spisu úmrtný list odporkyne v 1. rade, oznámiť okruh jej dedičov a spisovú značku konania na súde, kde sa vedie dedičské konanie.

Uvedenú povinnosť si právny zástupca nesplnil a preto ho odvolací súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty prípisom zo dňa 16. 04. 2007, opätovne na splnenie týchto povinností vyzval.

Uvedené   skutočnosti   právny   zástupca   odporcov   oznámil   odvolaciemu   súdu   dňa 27. 04. 2007 a dňa 31. 05. 2007 odvolací súd na neverejnom zasadnutí vo vecí rozhodol. V súčasnosti sa vo veci vypracováva písomné rozhodnutie.

Súčasne Vám oznamujem, že Krajský súd v Bratislave v tejto veci (...) netrvá na ústnom pojednávaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu uviedla:

„Žalovaný v 2. rade vo svojom Doplnení vyjadrenia k sťažnosti zo dňa 02. 07. 2007 sa vôbec nevyjadril k prieťahom v predmetnom konaní, skonštatoval iba, že predmetná vec napadla na odvolací súd dňa 07. 11. 2005 a vo veci bol vytýčený termín pojednávanie na deň 22. 03. 2007. Následne sa vo svojom vyjadrení zaoberal už iba procesným postupom súdu a novými skutočnosťami po tomto termíne. (...)

Zároveň oznamujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že súhlasíme s tým, aby (...) Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05:

Dňa 7. novembra 2005 bola krajskému súdu doručená predkladacia správa spolu s odvolaniami sťažovateľov (v procesnom postavení žalobcov v 1. a 2. rade) a žalovaných v 1., 2. a vo 4. rade proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 11 C 67/93 z 25. mája 2005. O predmetných odvolaniach krajský súd konal pod sp. zn. 9 Co 424/05.

Dňa 29. novembra 2005 bola krajskému súdu doručená predkladacia správa spolu s odvolaniami   sťažovateľov   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   11   C   67/93 z 11. októbra   2005,   ktorým   im   bola   uložená   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok   za odvolanie po   tom   čo   ho   už   zaplatili.   O predmetnom   odvolaní   krajský   súd   konal   pod sp. zn. 9 Co 468/05.

Krajský súd 4. decembra 2006 nariadil vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05 pojednávanie na 22. marec 2007, ktoré bolo po zistení, že žalovaná v 1. rade zomrela, odročené na neurčito s tým, že právny zástupca žalovaných predloží do spisu úmrtný list žalovanej v 1. rade, oznámi spisovú značku dedičského konania a okruh dedičov poručiteľky. Právny zástupca žalovaných si uvedenú povinnosť splnil po výzve krajského   súdu   zo   16.   apríla   2007   podaním   z 27.   apríla   2007.   Krajský   súd   následne 31. mája 2007   na   neverejnom   zasadnutí   uznesením   zrušil   rozsudok   okresného   súdu sp. zn. 11 C 67/93 z 25. mája 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne zrušil aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 11 C 67/93 z 11. októbra 2005.

Podľa zistenia ústavného súdu v čase jeho rozhodovania uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05 z 31. mája 2007 bolo doručené okresnému súdu 24. augusta 2007 a spis bol predložený na ďalší procesný postup vyššej súdnej úradníčke.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05 došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, berúc do úvahy skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť právnu a faktickú zložitosť veci prejednávanej v odvolacom konaní v zmysle § 212 ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   t. j.   rozsah   odvolania určený účastníkom konania, resp. stav, keď odvolací súd týmto rozsahom viazaný nie je (§ 212 ods. 2 OSP), ústavný súd konštatuje, že pred krajským súdom   išlo o odvolacie konanie v občianskoprávnej veci, ktoré právne ani fakticky zložité nebolo, takže pri sústredenom postupe zákonného sudcu bolo možné o odvolaniach účastníkov rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Na právnu ani faktickú zložitosť veci prerokúvanej v odvolacom konaní napokon vo svojom vyjadrení nepoukázala ani predsedníčka krajského súdu.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil žiadnu   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom   krajského súdu a v tejto súvislosti dospel   k záveru,   že   ide   o   odvolacie   konanie   proti   rozsudku   okresného   súdu,   v   ktorom krajský súd od doručenia veci (7. november 2005) vykonal prvý procesný úkon po viac ako roku (4. december 2006), keď nariadil pojednávanie. Krajský súd vo veci rozhodol 31. mája 2007. Vec sa nachádzala na krajskom súde viac ako 18 mesiacov, čo nemožno považovať za primeranú dobu zlúčiteľnú s požiadavkou zakotvenou v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Co   424/05   a sp.   zn.   9   Co   468/05   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Pretože po prijatí sťažnosti ústavným súdom 24. mája 2007 na ďalšie konanie krajský súd už rozhodol uznesením sp. zn. 9 Co 424/05 a sp. zn. 9 Co 468/05 z 31. mája 2007, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľov bola týmto odstránená a nepovažoval za potrebné prikázať krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk s odôvodnením: „(...) nielen, že žijeme v právnej neistote, kedy súd vo veci meritórne   rozhodne,   ale   prichádzame   týmto   aj   o značný   finančný   majetok,   čo   v nás starobných dôchodcoch,   vyvoláva pocity úzkosti   a obavy,   či ešte svoje vlastné finančné prostriedky dostaneme od žalovaných naspäť. No pojednávaní konanom dňa 22. 03. 2007 sme sa totiž dozvedeli, že žalovaná v 1. rade, p. K. C., dňa (...) zomrela.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   charakter   skúmaného konania, ako aj na zistenú nečinnosť krajského súdu, považuje za primerané pre každého sťažovateľa v sume po 20 000 Sk tak, ako je to uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v sume 11 959 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c) a § 15 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov. Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006   pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 2 184 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 pri   zastupovaní   dvoch   alebo   viacerých   sťažovateľov   je   2 376   Sk   a hodnota   režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľom nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia   a   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu),   čo   v   prípade   dvoch   sťažovateľov predstavuje sumu 9 392 Sk vrátane dvojnásobku režijného paušálu, a nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 (vyjadrenie z 10. júla 2007), čo v prípade dvoch sťažovateľov predstavuje sumu 5 108 Sk vrátane režijného paušálu. Sťažovateľom tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 14 500 Sk.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila úhradu trov len v sume 11 959 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007