znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 107/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.,   zastúpeného   advokátom JUDr. Ing. V.   Č.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   súdnu ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. Er 2863/98, Ex 733/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2005 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   základného   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98, Ex 733/98. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplynulo, že exekúcia v napadnutej veci okresného súdu právoplatne skončila 12. mája 2003 zastavením pre nemajetnosť povinného.

Okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ako to sám sťažovateľ uvádza v petite „... práva na právnu ochranu“ požadoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 000 Sk.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   uviedol,   že   súdna   exekúcia   skončila   vo   februári   2003,   keď   súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný. Z prílohy, ktorú predložil, vyplynulo, že exekúcia bola   právoplatne   zastavená   k 12.   máju   2003.   Sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená 12. apríla 2005. Z toho je zjavné, že sťažnosť bola doručená po lehote ustanovenej v § 53 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   túto   lehotu   na podanie sťažnosti nepredlžuje to, že sa sťažovateľ domáhal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky   podania mimoriadneho dovolania a odpoveď   na tento podnet dostal   1. apríla 2005. Podnet nie je integrálnou súčasťou exekúcie a exekučného konania, ktoré právoplatne skončilo   12.   mája   2003,   a   preto   nemôže   mať   žiaden   súvis   s právoplatne   skončeným exekučným konaním.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.