znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 107/02-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   a O.   B.,   bytom   P.,   zastúpených   komerčnou právničkou   JUDr.   G.   J.,   č.   licencie   294/1991,   so   sídlom   K.,   vo   veci   porušenia   ich základných práv upravených v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky - práva na majetok a čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky - práva na riadnu súdnu ochranu a rovnaké postavenie účastníkov v konaní Okresnou   prokuratúrou v Prešove odložením ich   podnetu vedeného pod sp. zn. Pd 4007/02, a takto

r o z h o d o l:

Sťažnosť Ing. P. a O. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. mája 2002 doručené   podanie   Ing.   P.   a O.   B.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených komerčnou   právničkou   JUDr.   G.   J.,   č. licencie   294/1991,   so   sídlom   K.,   označené   ako „sťažnosť fyzickej osoby“ vo veci porušenia ich „ústavných práv vyplývajúcich z čl. 20 a 47 Ústavy SR pri vydaní Oznámenia Okresnou prokuratúrou v Prešove č. Pd 4007/02“.Porušenie svojich ústavných práv vidia sťažovatelia v tom, že Okresná prokuratúra v Prešove odložila ich podnet z 22. januára 2002, ktorým žiadali o prešetrenie zákonnosti postupu Katastrálneho úradu v Prešove pri založení listu vlastníctva č. 4920 v k. ú. Prešov pre parcely č. 1674/81 a 1674/198, na základe ktorého bol neskôr spracovaný znalecký posudok   Ing.   J.   B.   3/97   ako   podklad   pre   súdne   konanie   vedené   na   Okresnom   súde v Prešove pod sp. zn. 10 C 708/83, ktorého účastníkmi boli aj sťažovatelia a ktoré bolo právoplatne skončené 11. apríla 2000 rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 420/99, 2 Co 421/99.

Sťažovatelia takýto postup Okresnej prokuratúry v Prešove nepovažujú za správny, pretože odložením ich podnetu boli ukrátení na svojich vlastníckych právach a na právach riadnej súdnej ochrany, a to podľa čl. 20 a čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Navrhujú preto ústavnému súdu, aby nariadil Okresnej prokuratúre v Prešove pokračovať ďalej v konaní o prešetrenie zákonnosti postupu Katastrálneho úradu v Prešove pri   zápise   vlastníckych   práv   k parcelám   č.   1674/81   a 1674/198,   ako   aj   pri   spracovaní znaleckého posudku   Ing.   J. B. a po zistení porušení zákonnosti   pri zápise   práv priznať navrhovateľom primeranú finančnú náhradu.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   je   oprávnený   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (ďalej len „základné práva a slobody“).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každé   podanie   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   pričom zisťuje,   či   nie   sú   dôvody   na jeho odmietnutie   podľa   §   25 ods.   2 zákona o ústavnom súde. Pritom v danom prípade je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania.

Sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   rozhodol   tak,   aby   „nariadil   Okresnej prokuratúre   v Prešove   pokračovať   ďalej   v konaní   o prešetrenie   zákonnosti   postupu Katastrálneho   úradu   v Prešove   pri   zápise   vlastníckych   práv   k parcelám   č.   1674/81 a 1674/198,   ako   aj   pri   spracovaní   znaleckého   posudku   Ing.   J.   B.   a po   zistení   porušení zákonnosti pri zápise práv priznal navrhovateľom primeranú finančnú náhradu“. Nežiadajú teda   výslovne   rozhodnúť   aj   o porušení   ich   základných   práv   a slobôd,   hoci   vo   svojej sťažnosti   uvádzajú,   že   postup   Okresnej   prokuratúry   v Prešove   nepovažujú   za   správny, pretože odložením ich podnetu boli porušené ich ústavné práva (čl. 20 a čl. 47 ústavy).

Ústavný súd môže rozhodnúť o zrušení rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, o prikázaní vo veci konať alebo o vrátení veci na ďalšie konanie a zákaze pokračovania v porušovaní základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy (kam možno zaradiť žiadosť   sťažovateľov)   len   v nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o porušení základných práv a slobôd. Na rozhodovanie bez vzťahu k (možnému) porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb ústavný súd právomoc nemá.

Napriek   nepresnosti   podania   ústavný   súd   posúdil   vyššie   uvedené   konštatovanie sťažovateľov o porušení ich základných práv ako ich žiadosť o rozhodnutie o porušení ich základných práv a slobôd (čl. 20 a čl. 47 ústavy) a po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť   sťažovateľov   z   dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti.   Vychádzal   pritom   zo skutočnosti,   že   podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   prokurátor preskúmava   zákonnosť   postupu   a rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy,   prokurátorov, vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe podnetu   fyzickej   osoby. Podateľovi   podnetu   § 34 zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre   umožňuje   využiť   inštitút   opakovaného   podnetu,   ktorým   môže   požiadať o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   svojho   podnetu   nadriadeného   prokurátora.   Hoci v konaní o podnete prokurátor preskúmava zákonnosť postupov orgánov verejnej správy, týmto konaním nemôže bezprostredne dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd, ktorého vyslovenia sa dožadujú sťažovatelia, k ich porušeniu môže dôjsť len postupom toho orgánu štátu, ktorý   o nich   koná a rozhoduje. Keďže na základe vyššie   uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že Okresná prokuratúra v Prešove nebola spôsobilá odložením podania porušiť vlastnícke právo sťažovateľov (o ktorom sa v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva právoplatne rozhodlo 11. apríla 2000 rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 420/99, 2 Co 421/99), táto skutočnosť (a spolu s absenciou príčinnej súvislosti medzi porušením rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a nie podľa čl. 47 ústavy, ako uvádzajú sťažovatelia v ďalšej časti sťažnosti) bola hlavným dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti ako celku.

V dôsledku toho bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa požiadavkou sťažovateľov rozhodnúť o pokračovaní v konaní Okresnej prokuratúry v Prešove o prešetrení zákonnosti postupu   Katastrálneho   úradu   v Prešove,   ako   aj   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy, za ktorú považoval ústavný súd požiadavku sťažovateľov   o primeranú   finančnú   náhradu   uvedenú   bez   akéhokoľvek   bližšieho upresnenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2002