znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 106/04

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 1. decembra 2004 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Mazáka o sťažnosti T. D. a D. L., bytom B. B., zastúpených advokátom JUDr. J. B., Z., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D 1260//98 (Dnot 370/98) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. D. a D. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D 1260//98 (Dnot 370/98) p o r u š e n é   b o l o.

2.   T.   D. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   D.   L. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Banská   Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť   T.   D.   a D.   L.   trovy právneho zastúpenia 14 600 Sk (slovom štrnásťtisícšesťsto slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. J. B., Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. apríla 2003 doručené podanie T. D. a D. L., obaja bytom B. B. (ďalej aj „sťažovatelia“), označené ako „Ústavná   sťažnosť“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovatelia   v ňom   vyjadrujú   svoju nespokojnosť   s konaním   o vydanie   tehelne   s príslušenstvom,   ktoré   bolo   právoplatne skončené   rozhodnutím   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   z 29.   novembra   1996 a uznesením o zamietnutí obnovy konania z 31. októbra 2001.

Sťažovatelia   v podaní   súčasne   namietajú   zbytočné   prieťahy   v dedičskom   konaní sp. zn. 24 D 1260/98, Dnot 370/98, ktoré sa týka tej istej majetkovej podstaty, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pred notárom JUDr. J. J. ako súdnym komisárom. Konanie sa vedie na základe návrhu na doplňujúce dedičské konanie po nebohej E. M. z 5. októbra 1998, ktorá bola pôvodnou účastníčkou konania o vydanie tehelne s príslušenstvom. Dedičmi zo zákona boli D. L. a M. M., ktorý dedičstvo odmietol, a po ňom nastúpila vnučka poručiteľky Ing. M. C. a závetný dedič T. D.

Sťažovatelia   ďalej   uviedli: „Konanie   dosiaľ   neskončilo,   čo   má   veľký   význam a ovplyvňuje aj ďalšie rozhodnutia, preto podľa nás prieťahy v tomto konaní sú právne významné a navodzujú nám sťažovateľom stav právnej neistoty. Dopady z prieťahov v tomto konaní   sme   sa   pokúšali   riešiť   aj   návrhom   zo   dňa   23.   10.   2002   na   zabezpečenie dedičstva podľa ust. § 175g O. s. p. a návrhom zo dňa 9. 1. 2003 na vymenovanie správcu podľa ust. § 175e ods. 4 O. s. p. K uvedenému sme podali dňa 10. 3. 2003 sťažnosť priamo na OS B. Bystrica. Dňa 23. 10. 2002 sme podali návrh na zabezpečenie dedičstva podľa § 175g O. s. p. Dňa 9. 1. 2003 sme navrhli vymenovanie správcu dedičstva podľa § 175e ods. 4 O. s. p...

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby súd po preskúmaní našej žiadosti a oboznámení sa so spisovým materiálom našej sťažnosti vyhovel.

Okrem   toho   sa   domáhame   aj   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   keďže nesprávnym úradným postupom nám boli a sú spôsobované škody tým, že nemôžeme užívať náš majetok,   podnikať s ním a vytvárať zisk.   Navyše jeho užívateľ - odporca - povinný v zmysle   Zákona   č.   87/1991   Zb.   Ipeľské   tehelne,   š.   p.,   Lučenec   náš   podnik,   resp.   jeho výrobné zariadenie a príslušenstvo odňal, vyraboval, hoci si musel byť vedomý toho, že je povinný v zmysle § 7 ods.   1 Zákona č.   87/1991 Zb. nám vec vydať v stave, v akom sa nachádzala ku dňu doručenia výzvy na vydanie veci, t. j. v júni 1991. Od toho času bol odporca povinný sa v zmysle ust. § 13 starať o vec s starostlivosťou riadneho hospodára až do vydania veci. Keďže povinný tieto zákonné ustanovenia nerešpektoval a podnik priviedol do úpadku, umožnil, resp. nezabránil jeho rozkrádaniu, nevykonával ďalej výrobnú činnosť od   31.   11.   1992,   čím   dochádzalo   k stratám   a škodám   nielen   hmotným   na   majetku,   ale i škody   spočívajúce   v ušlom   zisku   oprávnene   sa   domáhame   priznania   finančného zadosťučinenia vo výške 500.000,- Sk.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   navrhli   vydať nasledovné rozhodnutie:

„Ústavný súd rozhodol, že konaním v dedičskej veci po E. M. rod. R., pred Okresným súdom v Banskej Bystrici č. k. 24 D 1260/98, Dnot 370/98 pred súdnym komisárom notárom JUDr. P. J. bolo porušené ústavné právo žalobcov T. D., a D. L., nar. 7. 5. 1926 priznané v článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prejednanie veci súdom bez zbytočných prieťahov. Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľom   finančné   zadosťučinenie   v sume   500.000,-Sk, ktorú   sumu   je   povinný   zaplatiť   Okresný   súd   v Banskej Bystrici   sťažovateľom   v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.“

Sťažovatelia podaním z 5. mája 2003 (doručeným ústavnému súdu 7. mája 2003) doplnili pôvodnú sťažnosť a rozšírili jej predmet o namietané porušenie ich práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“).

Právny zástupca sťažovateľov sa vyjadril k sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu   16.   októbra   2003   a podaním   z 21.   januára   2004   (doručeným   ústavnému   súdu 26. januára 2004).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí senátu   15.   apríla   2004   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   skúmal,   či   neexistujú   dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2 citovaného zákona.

V časti sťažnosti namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny ústavný súd nezistil existenciu dôvodov na odmietnutie sťažnosti, a preto rozhodol o jej prijatí v tejto časti na ďalšie konanie. V časti namietajúcej porušenie ich vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 11 ods. 1 a 4 listiny ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov pre nedostatok právomoci.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 30. apríla 2004 právneho zástupcu   sťažovateľov   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   súčasne   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   sťažovateľov z 11. mája 2004 (sp. zn. Spr 4032/04, doručenom ústavnému súdu 21. mája 2004) okrem iného uviedol:

„...Na základe Vašej žiadosti zo dňa 30. 04. 2004 Okresný súd v Banskej Bystrici, vo veci vedenej na tunajšom súde pod č. k. 24 D 1250/98 v dedičskej veci po poručiteľke neb. E. M., dáva vo veci (chronológiu úkonov od Vášho rozhodnutia) toto vyjadrenie:

-dňa 05. 10. 1998 žiadal Ing. D. D. návrhom na doplňujúce dedičské konanie, ktoré sa vedie pod č. k. 24 D 1260/98

-dňa 12. 10. 1998 súd uznesením poveril notára JUDr. J. na vykonanie potrebných úkonov

-dňa 16. 11. 1998 bol spis zaslaný JUDr. J.

-dňa 14. 09. 1999 notár predvolal navrhovateľa na deň 27. 09. 1999

-dňa 02. 01. 2002 notár predvolal navrhovateľa na deň 24. 01. 2002

-dňa 26. 09. 2002 notár vytýčil termín prejednávania dedičstva na deň 23. 10. 2002

-dňa 23. 10. 2002 notár vytýčil termín prejednávania dedičstva na deň 13. 12. 2002

-dňa 13. 12. 2002 notár JUDr. J. spísal zápisnicu v dedičskej veci po poručiteľke E. M.

-dňa 14. 03. 2003 notár vrátil spis tunajšiemu súdu

-dňa   05.   08.   2003   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   konanie   o   dodatočne   objavenom dedičstve zastavil

-dňa 18. 08. 2003 podal T. D. a D. L. odvolanie

-dňa 23. 10. 2003 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici

-dňa 11. 11. 2003 krajský súd uznesením potvrdil rozhodnutie tunajšieho súdu

-dňa 09. 01. 2004 súd uložil spis do archívu

Po oboznámení sa so súdnym spisom som zistil, že v čase od 16. 11. 1998, kedy bol spis zaslaný Notárskemu úradu JUDr. J. v Banskej Bystrici, do 14. 09. 1999, od 14. 09. 1999 – 02. 01. 2002, od 02. 01. 2002 – 26. 09. 2002, bolo obdobie bez úkonov súdneho komisára.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci a preto súhlasím s tým aby podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“ Právny zástupca sťažovateľov v odpovedi na výzvu oznámil ústavného súdu listom z 13.   mája   2004   (doručeným   ústavnému   súdu   20.   mája   2004),   že   trvá   na   ústnom pojednávaní ústavného súdu. Na ďalšiu výzvu ústavného súdu z 13. septembra 2004 opäť reagoval listom zo 4. októbra 2004 (doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2004) tak, že trvá   na   ústnom   pojednávaní,   a uviedol: „K   vyjadreniu   Okresného   súdu   v B.   Bystrici uvádzame   nasledovné:   podľa   nás   sú   závažné   aj   skutočnosti,   že   súd   -   súdny   komisár nepribral   do   dedičského   konania   znalca   napriek   našim   návrhom,   ďalej   zostal   nečinný a nerozhodol o vymenovaní správcu dedičstva (podľa ust.   § 175 ods.   4 O. s.   p.), resp. nerozhodol o našich návrhoch o zabezpečení dedičstva podľa ust. § 175g O. s. p.“

Ústavný   súd   nariadil   verejné   ústne   pojednávanie   vo   veci   na   1.   december   2004. Okresný   súd   svoju   účasť   na   tomto   pojednávaní   ospravedlnil   30.   novembra   2004.   Na pojednávaní   sa   nezúčastnili   sťažovatelia,   ani   ich   právny   zástupca   napriek   tomu,   že opakovane   trvali   na   jeho   nariadení.   Z verejného   ústneho   pojednávania,   na   ktorom   sa zúčastnila   na   základe   predloženej   substitučnej   plnej   moci   advokátka   JUDr.   I.   R.,   K., nevyplynuli žiadne nové skutočnosti vo vzťahu k prejednávanej veci.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného v čl. 38 ods. 2 listiny, podľa   ktorého „Každý   má právo   na to,   aby jeho vec bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 24 D 1260/98 (Dnot 370/98).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom   „tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť právoplatným...   rozhodnutím.   Nestačí,   ak štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu...“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 24 D 1260/98 (Dnot 370/98) ide o návrh na doplňujúce dedičské konanie. Ústavný súd vo vzťahu k predmetnej veci konštatoval,   že   ju   nemožno   posúdiť   ako   právne   a skutkovo   zložitú   a pri   sústredenom postupe okresného súdu (súdneho komisára) ju možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 24 D 1260/98 (Dnot 370/98), bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľov, resp. ich splnomocneného   zástupcu   ako   aktívne,   ktoré   zásadným   spôsobom   neprispelo   k dĺžke konania pred okresným súdom.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 24 D 1260/98 (Dnot 370/98) zistil nasledovné skutočnosti:

Splnomocnený zástupca sťažovateľov podal návrh na doplňujúce dedičské konanie na okresnom súde 5. októbra 1998. Poverenie okresného súdu pre notára JUDr. P. J. na konanie   o návrhu   na   doplňujúce   dedičské   konanie   bolo   doručené   notárskemu   úradu 16. novembra 1998.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil názor, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy spôsobené súdom (napr. III. ÚS 47/00).

Zo sťažnosti sťažovateľov, zo stanoviska okresného súdu a z vyžiadaného spisu ďalej vyplynulo, že notár ako súdny komisár v tomto konaní v troch obdobiach, a to– v období od 16. novembra 1998 do 14. septembra 1999 (10 mesiacov),– v období od 14. septembra 1999 do 2. januára 2002 (viac ako 27 mesiacov) a – v období od 2. januára 2002 do 26. septembra 2002 (viac ako 8 mesiacov), nevykonal žiadne úkony.

V ďalšom období okresný súd konal plynulo a uznesením z 5. augusta 2003 konanie zastavil.   Po   podaní   odvolania   sťažovateľmi   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   potvrdil uznesením z 11. novembra 2003 rozhodnutie okresného súdu.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že v konaní okresného súdu v hodnotenom období sa vyskytli obdobia nečinnosti v celkovej dĺžke troch rokov a desiatich mesiacov, ktoré viedli k rozhodnutiu ústavného súdu o tom, že v konaní vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   24   D   1260/98   bolo porušené   základné   právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 38 ods. 2 listiny.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 000 Sk,   pričom   svoju   žiadosť   odôvodnili   postupom   okresného   súdu   a vzniknutými škodami na ich majetku.

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu vo veci sp. zn. 24 D 1260/98 (Dnot 370/98), berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovatelia sa nepričinili o predĺženie tejto doby, a zohľadňujúc povahu veci, pozíciu sťažovateľov sprevádzanú pocitmi neistoty, ako aj   naplnenie   princípu   spravodlivosti,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   20 000   Sk každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

3.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľom vznikli v súvislosti s ich zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. B., ktoré v podaní zo 4. októbra 2004 „pre prípad úspechu v spore“ požadoval za „4 úkony právnej pomoci: prevzatie zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti dňa 31. 3. 2003, podanie zo dňa 21. 1. 2004, zastúpenie na pojednávaní (ak bude), resp. cestovné výdavky a náhradu za stratu času“.

Ústavný súd priznal úhradu trov konania sťažovateľom v sume 14 600 Sk (§ 1 ods. 3, §   13   ods.   8,   §   16   a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2002, ktorá bola 12 811 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2003).   Úhrada   zahŕňala   dvakrát   dva   úkony   právnej   pomoci   v roku   2003   po   4   400   Sk (pričom táto základná sadzba bola znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2 citovanej vyhlášky) a po 130 Sk režijný paušál. Ústavný súd neuznal úkon súvisiaci s odpoveďou na výzvu a doplnenie   podania   z 21.   januára   2004   ani   úkon   súvisiaci   so   zastúpením   na   verejnom ústnom pojednávaní.

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004