znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 105/2015-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   februára   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudcaspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č.Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, zastúpenéhoadvokátkou   JUDr.   Evou   Mišíkovou,   Advokátska   kancelária,   Laurinská   2,   Bratislava,vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základnéhopráva podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súduv Trnave sp. zn. 5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č.Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), právpodľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a základného práva podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôduznesením   Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp. zn.   5 Tpo 36/2014z 23. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva: «Uznesením   sudkyne   pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   Skalica   zo   dňa 5.10.2014,   sp.   zn.   Tp   14/2014   som   bol   na   podklade   návrhu   prokurátora   Okresnej prokuratúry v Skalici podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov § 71 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť 2.10.2014 od 7:15 hod. (ďalej len „uznesenie o vzatí do väzby“).

Krajský   súd   v   Trnave   na   základe   mojej   sťažnosti   proti   označenému   uzneseniu sudkyne   pre   prípravné   konanie   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   5Tpo/37/2014-85   zo   dňa 23.10.2014 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, napadnuté uznesenie zrušil a podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ma vzal do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať v ústave na výkon väzby a započítava sa mi od okamihu zdržania obvineného, t. j. 2.10.2014 od 7.15 hod. Súčasne krajský súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol môj návrh na nahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka... Sťažnosťou napádam uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 5 Tpo 37/2014 zo dňa 23.10.2014...

Krajský súd v Trnave sa v uznesení zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 37/2014, nevyporiadal   ústavne   konformným   spôsobom   s   absenciou   formálnych   a   materiálnych dôvodov väzby, arbitrárnosťou uznesenia o vznesení obvinenia a s nezákonnosťou zadržania obvineného ⬛⬛⬛⬛, čím došlo k porušeniu čl. 17 ods.1, 3 a 5 ústavy SR čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl. 8 ods. Listiny základných práv a slobôd. Zároveň uvádzam, uznesenie Krajského súdu Trnava nie je riadne odôvodnené čím došlo k porušeniu základného práva obvineného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. (nález IV. ÚS 341/2012)...

... Vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia sa mi v prvom bode kladie za vinu, že som spoločne s obv. ⬛⬛⬛⬛ previedol tovarové zásoby spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ Z hľadiska konania, ako obligatórnej zložky objektívnej stránky skutkovej podstaty vyšetrovaného trestného činu, nie je tento termín „previedol“ nijako bližšie špecifikovaný konkrétnymi okolnosťami s uvedením miesta a času takéhoto konania a iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 206 ods. 3 Trestného poriadku...

Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že rozhodujúcim dôkazom pre   vznesenie   obvinenia   voči   mojej   osobe   mal   byť   výsluch   zadržaného   -   podozrivého ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 02.10.2014, z ktorého má vyplývať, že som spoločne s obv. ⬛⬛⬛⬛ zmenšoval   majetok   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ v   hodnote 2.800.000,EUR   tým,   že   sme   ho   previedli   cez   „nastrčené“   spoločnosti na spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, za ktorú som vystupoval ja. Keďže som sa uvedeného trestného   činu   nedopustil   (nepodieľal   som   sa   na   prevode   tovarových   zásob   v   úmysle poškodiť veriteľov a za týmto účelom som ani nedisponoval súvisiacimi kompetenciami a právomocami) a za spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ som mal podľa dohody vystupovať len v rámci zabezpečenia prevádzky tzv. konsignačného skladu. ⬛⬛⬛⬛ nemohol vo svojej   výpovedi   uviesť   taký   dôkaz,   ktorý   by   dostatočne   odôvodnil   záver,   že   som   sa dopustil vyšetrovaného trestného činu...

Krajský   súd   v   Trnave   pochybil   rovnakým   spôsobom   ako   prokurátor   Okresnej prokuratúry v Senici vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 36/2014, lebo sa   z   hľadiska   existencie   materiálneho   dôvodu   väzby   nevyporiadal   s   označenými pochybeniami orgánov   činných v trestnom konaní a nereagoval na dôvody, ktoré som uviedol v sťažnosti proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa 5.10.2014, sp. zn. Tp 14/2014, ktorým som bol podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov § 71odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vzatý do väzby...

Krajský súd v Trnave v uznesení zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 3612014, si nesplnil povinnosť súdu náležite odôvodniť rozhodnutie...

Vzhľadom   na   to,   že   sa   jedná   o   obsahovo   rozsiahly   vyšetrovací   spis,   požiadala o realizáciu tohto svojho práva formou žiadosti o vyhotovenie kópie celého vyšetrovacieho spisu...

Dňa 14.11.2014, jej bola z mailovej adresy ⬛⬛⬛⬛ doručená mailová správa s nasledovným textom: „Na základe Vašej žiadosti o prefotenie vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-99/NKA-FP-ZA-2013 Vám oznamujem, že dňa 02.12.2014 v čase o 08.00 hod. v Trenčíne na pracovisku P PZ na ul. Jilemnického č. 2 v budove Slovakotexu, 4. poschodie Vám umožním obstarať si na Vaše trovy prefotenie celého vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ- 99/NKA-FP-ZA-2013.   Na   tento   účel   Vám   ako   vyšetrovateľ   budem   plne   k   dispozícii. V Trenčíne dňa 14. 11. 2014. S pozdravom: ⬛⬛⬛⬛.“. Keďže takýto postup, podľa   môjho   názoru   nekorešponduje   s   obsahom   ustanovenia   §   69   ods.   1   Trestného poriadku a dokonca nie je nielen procesne ale ani technicky (tak na strane mojej a aj na strane   Ministerstva   vnútra   SR)   realizovateľný,   postup   vyšetrovateľa   považujem   za nezákonný a porušujúci závažným spôsobom právo na moju obhajobu ako obvineného.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:«Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2014, sp. zn. 5 Tpo 36/2014, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa 5.10.2014, sp. zn. Tp 14/2014 a podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ma vzal do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby a započítava sa od okamihu zdržania obvineného, t. j. 2.10.2014 od 7.15 hod. a ktorým krajský súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol môj návrh na nahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, bolo:

- porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛ na osobnú slobodu garantované č. 17 ods. 1, 2, 3, 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právo zaručené v čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

- porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,Dohovor“) a bolo

- porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛ na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa   §   56   odsek   2   zákona   číslo   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, Ústavný súd Slovenskej republiky   zrušuje   uznesenie   Krajského   súdu   v   Trnave   sp.   zn.:   5   Tpo   36/2014   zo   dňa 23.10.2014.

Podľa § 56 odsek 3 písmeno c) zákona   číslo 38/1993 Z. z. číslo 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prepúšťa   obvineného z väzby.

Podľa § 56 odsek 2, 5 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, bolo nedôvodným vzatím sťažovateľa do väzby porušené jeho základné práva, za čo sa mu priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanienemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhuna začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnomsúde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatiekonania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tentozákon   neustanovuje   inak.   V   splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľujena zastupovanie pred ústavným súdom.

Citované ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde výslovne ustanovuje, žek návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľaadvokátom (alebo komerčným právnikom), ak zákon o ústavnom súde neustanovuje inak.V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavnýmsúdom. Návrhom v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie každé podanie, ktorým sazačína niektorý typ konania pred ústavným súdom, teda aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1ústavy.

K sťažnosti priložené splnomocnenie pre advokáta z 2. októbra 2014 je udelenéadvokátovi takto: „Zastúpený využíva svoje právo zvoliť si obhajcu podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku a súčasne na základe tejto dohody splnomocňuje JUDr. Evu Mišíkovú, advokátku   zapísanú   do   zoznamu   advokátov   SAK,   číslo   osvedčenia   6809,   Laurinská   2, 811 01   Bratislava   1,   aby   ho   zastupovala   a   obhajovala   v   trestnom   konaní   vedenom na národnej kriminálnej agentúre P PZ, jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod č. k.:   PPZ-99/NKA-FPZ-ZA-2013,   pre   trestný   čin   poškodzovania   veriteľa   podľa   §   239 odsek 1 písmeno a), odsek 5 Trestného zákona... Táto dohoda je účinná od 2.10.2014.“

Z citovaného splnomocnenia je zrejmé, že sa vzťahuje na zastupovanie a obhajovaniev označenom trestnom konaní a nevzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom. V danomprípade   ide   o   sťažnosť   podanú   advokátom   a   ústavný   súd   nie   je   povinný   nedostatkyv zákonom predpísaných náležitostiach odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postupslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovanájudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).

Právny zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie vrátane splnomocneniaspĺňajúceho náležitosti v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré by malo byťobjektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie   konania,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Aj v tomto ohľade naďalejzostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o tozvlášť, ak ide o osoby práva znalé.

Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v prípadoch obligatórneho zastúpenianavrhovateľa   advokátom   v   konaní   pred   ústavným   súdom   je   základným   procesnýmprameňom práva ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Citované zákonnéustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpislex specialis)   vymedzuje   nevyhnutné   náležitosti   právneho   zastupovania   v   konaní   predústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť.

Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpenýadvokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   zneníneskorších   predpisov   advokát   je   povinný   dôsledne   využívať   všetky   právne   prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom (napr. IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

Ústavný súd navyše poukazuje na to, že sťažovateľ v návrhu petitu výroku napádarozhodnutie   krajského   súdu   sp.   zn.   5   Tpo   36/2014   z 23.   októbra   2014,   predloženérozhodnutie tohto súdu sa však týka uznesenia sp. zn. 5 Tpo 37/2014. Z uvedeného podaniavyplýva nejasnosť výroku, keď osobitne v trestných konaniach je označenie a identifikáciarozhodnutí a návrhov podstatná.

Ústavný   súd   už   v   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že   je   v   záujmenavrhovateľov,   aby   k   podnetu   priložili   čo   najviac   im   dostupných   a presne   označenýchdôkazov, a tým ústavný súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej másvoje opodstatnenie. Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovanídôkazov ich tvrdení v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami (I. ÚS 35/99). Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpeniesťažovateľa konštatuje,   že sťažnosť nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania,pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju z uvedenéhodôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2015