SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 105/2015-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudcaspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č.Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Evou Mišíkovou, Advokátska kancelária, Laurinská 2, Bratislava,vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5, čl. 46ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základnéhopráva podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súduv Trnave sp. zn. 5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. č.Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), právpodľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a základného práva podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôduznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Tpo 36/2014z 23. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva: «Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa 5.10.2014, sp. zn. Tp 14/2014 som bol na podklade návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry v Skalici podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov § 71 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť 2.10.2014 od 7:15 hod. (ďalej len „uznesenie o vzatí do väzby“).
Krajský súd v Trnave na základe mojej sťažnosti proti označenému uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie rozhodol uznesením sp. zn. 5Tpo/37/2014-85 zo dňa 23.10.2014 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, napadnuté uznesenie zrušil a podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ma vzal do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať v ústave na výkon väzby a započítava sa mi od okamihu zdržania obvineného, t. j. 2.10.2014 od 7.15 hod. Súčasne krajský súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol môj návrh na nahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka... Sťažnosťou napádam uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 5 Tpo 37/2014 zo dňa 23.10.2014...
Krajský súd v Trnave sa v uznesení zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 37/2014, nevyporiadal ústavne konformným spôsobom s absenciou formálnych a materiálnych dôvodov väzby, arbitrárnosťou uznesenia o vznesení obvinenia a s nezákonnosťou zadržania obvineného ⬛⬛⬛⬛, čím došlo k porušeniu čl. 17 ods.1, 3 a 5 ústavy SR čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl. 8 ods. Listiny základných práv a slobôd. Zároveň uvádzam, uznesenie Krajského súdu Trnava nie je riadne odôvodnené čím došlo k porušeniu základného práva obvineného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. (nález IV. ÚS 341/2012)...
... Vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia sa mi v prvom bode kladie za vinu, že som spoločne s obv. ⬛⬛⬛⬛ previedol tovarové zásoby spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ Z hľadiska konania, ako obligatórnej zložky objektívnej stránky skutkovej podstaty vyšetrovaného trestného činu, nie je tento termín „previedol“ nijako bližšie špecifikovaný konkrétnymi okolnosťami s uvedením miesta a času takéhoto konania a iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 206 ods. 3 Trestného poriadku...
Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že rozhodujúcim dôkazom pre vznesenie obvinenia voči mojej osobe mal byť výsluch zadržaného - podozrivého ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 02.10.2014, z ktorého má vyplývať, že som spoločne s obv. ⬛⬛⬛⬛ zmenšoval majetok spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ v hodnote 2.800.000,EUR tým, že sme ho previedli cez „nastrčené“ spoločnosti na spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, za ktorú som vystupoval ja. Keďže som sa uvedeného trestného činu nedopustil (nepodieľal som sa na prevode tovarových zásob v úmysle poškodiť veriteľov a za týmto účelom som ani nedisponoval súvisiacimi kompetenciami a právomocami) a za spoločnosť ⬛⬛⬛⬛ som mal podľa dohody vystupovať len v rámci zabezpečenia prevádzky tzv. konsignačného skladu. ⬛⬛⬛⬛ nemohol vo svojej výpovedi uviesť taký dôkaz, ktorý by dostatočne odôvodnil záver, že som sa dopustil vyšetrovaného trestného činu...
Krajský súd v Trnave pochybil rovnakým spôsobom ako prokurátor Okresnej prokuratúry v Senici vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 36/2014, lebo sa z hľadiska existencie materiálneho dôvodu väzby nevyporiadal s označenými pochybeniami orgánov činných v trestnom konaní a nereagoval na dôvody, ktoré som uviedol v sťažnosti proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa 5.10.2014, sp. zn. Tp 14/2014, ktorým som bol podľa § 72 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov § 71odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vzatý do väzby...
Krajský súd v Trnave v uznesení zo dňa 23.10.2014, sp. zn.: 5 Tpo 3612014, si nesplnil povinnosť súdu náležite odôvodniť rozhodnutie...
Vzhľadom na to, že sa jedná o obsahovo rozsiahly vyšetrovací spis, požiadala o realizáciu tohto svojho práva formou žiadosti o vyhotovenie kópie celého vyšetrovacieho spisu...
Dňa 14.11.2014, jej bola z mailovej adresy ⬛⬛⬛⬛ doručená mailová správa s nasledovným textom: „Na základe Vašej žiadosti o prefotenie vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-99/NKA-FP-ZA-2013 Vám oznamujem, že dňa 02.12.2014 v čase o 08.00 hod. v Trenčíne na pracovisku P PZ na ul. Jilemnického č. 2 v budove Slovakotexu, 4. poschodie Vám umožním obstarať si na Vaše trovy prefotenie celého vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ- 99/NKA-FP-ZA-2013. Na tento účel Vám ako vyšetrovateľ budem plne k dispozícii. V Trenčíne dňa 14. 11. 2014. S pozdravom: ⬛⬛⬛⬛.“. Keďže takýto postup, podľa môjho názoru nekorešponduje s obsahom ustanovenia § 69 ods. 1 Trestného poriadku a dokonca nie je nielen procesne ale ani technicky (tak na strane mojej a aj na strane Ministerstva vnútra SR) realizovateľný, postup vyšetrovateľa považujem za nezákonný a porušujúci závažným spôsobom právo na moju obhajobu ako obvineného.»
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:«Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.10.2014, sp. zn. 5 Tpo 36/2014, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Skalica zo dňa 5.10.2014, sp. zn. Tp 14/2014 a podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ma vzal do väzby s tým, že väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby a započítava sa od okamihu zdržania obvineného, t. j. 2.10.2014 od 7.15 hod. a ktorým krajský súd podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol môj návrh na nahradenie mojej väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, bolo:
- porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛ na osobnú slobodu garantované č. 17 ods. 1, 2, 3, 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právo zaručené v čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
- porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,Dohovor“) a bolo
- porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛ na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 56 odsek 2 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 5 Tpo 36/2014 zo dňa 23.10.2014.
Podľa § 56 odsek 3 písmeno c) zákona číslo 38/1993 Z. z. číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov Ústavný súd Slovenskej republiky prepúšťa obvineného z väzby.
Podľa § 56 odsek 2, 5 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, bolo nedôvodným vzatím sťažovateľa do väzby porušené jeho základné práva, za čo sa mu priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanienemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriektomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhuna začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnomsúde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatiekonania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tentozákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľujena zastupovanie pred ústavným súdom.
Citované ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde výslovne ustanovuje, žek návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľaadvokátom (alebo komerčným právnikom), ak zákon o ústavnom súde neustanovuje inak.V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavnýmsúdom. Návrhom v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie každé podanie, ktorým sazačína niektorý typ konania pred ústavným súdom, teda aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1ústavy.
K sťažnosti priložené splnomocnenie pre advokáta z 2. októbra 2014 je udelenéadvokátovi takto: „Zastúpený využíva svoje právo zvoliť si obhajcu podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku a súčasne na základe tejto dohody splnomocňuje JUDr. Evu Mišíkovú, advokátku zapísanú do zoznamu advokátov SAK, číslo osvedčenia 6809, Laurinská 2, 811 01 Bratislava 1, aby ho zastupovala a obhajovala v trestnom konaní vedenom na národnej kriminálnej agentúre P PZ, jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod č. k.: PPZ-99/NKA-FPZ-ZA-2013, pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno a), odsek 5 Trestného zákona... Táto dohoda je účinná od 2.10.2014.“
Z citovaného splnomocnenia je zrejmé, že sa vzťahuje na zastupovanie a obhajovaniev označenom trestnom konaní a nevzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom. V danomprípade ide o sťažnosť podanú advokátom a ústavný súd nie je povinný nedostatkyv zákonom predpísaných náležitostiach odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postupslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovanájudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
Právny zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie vrátane splnomocneniaspĺňajúceho náležitosti v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré by malo byťobjektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Aj v tomto ohľade naďalejzostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o tozvlášť, ak ide o osoby práva znalé.
Ústavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v prípadoch obligatórneho zastúpenianavrhovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom je základným procesnýmprameňom práva ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Citované zákonnéustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpislex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní predústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť.
Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpenýadvokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitneto platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie predústavným súdom (napr. IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
Ústavný súd navyše poukazuje na to, že sťažovateľ v návrhu petitu výroku napádarozhodnutie krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 36/2014 z 23. októbra 2014, predloženérozhodnutie tohto súdu sa však týka uznesenia sp. zn. 5 Tpo 37/2014. Z uvedeného podaniavyplýva nejasnosť výroku, keď osobitne v trestných konaniach je označenie a identifikáciarozhodnutí a návrhov podstatná.
Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je v záujmenavrhovateľov, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných a presne označenýchdôkazov, a tým ústavný súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej másvoje opodstatnenie. Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovanídôkazov ich tvrdení v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami (I. ÚS 35/99). Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpeniesťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania,pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju z uvedenéhodôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2015