znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 105/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. A., K., vo veci namietaného porušenia práv podľa bližšie nešpecifikovaných článkov Ústavy Slovenskej republiky a „Charty základných práv Európskej   únie“ platobným   rozkazom   Okresného   súdu   Žilina   sp.   zn.   7   Ro/397/2007 z 29. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. A.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. februára 2010 doručené podanie Ing. I. A., K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom namietal porušenie práv   podľa   bližšie   nešpecifikovaných   článkov   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a „Charty   základných   práv   Európskej   únie“ platobným   rozkazom   Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   k sťažnosti   nepripojil   platobný   rozkaz okresného súdu sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008, v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti bol tento vyžiadaný (kópia) z okresného súdu.

Z podania   sťažovateľa   a   pripojených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   platobným rozkazom   okresného   súdu   sp.   zn.   7   Ro/397/2007   z 29.   apríla   2008   bol   sťažovateľ   ako odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke E. A. 39 981,50 Sk a trovy konania vo výške 9 473 Sk do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor na tomto   súde.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   platobný   rozkaz   nadobudol   právoplatnosť 13. júna 2008. Na podklade vykonateľného platobného rozkazu ako exekučného titulu je proti sťažovateľovi vedená exekúcia súdnym exekútorom Mgr. B. J., Exekútorský úrad, Ž. (ďalej len „súdny exekútor“).

Sťažovateľ   vo   všeobecnosti   namieta, „zmätočnosť,   protiprávny   postup   súdu   voči mojej   osobe“, „rozporuplnosti   s Chartou,   resp.   Ústavou   Slovenskej   republiky...“ „protiprávnosť vedenej exekúcie“, ako aj „rozporuplnosti v konaní súdneho exekútora“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„a./ Zrušiť platnosť platobného rozkazu/PR 7 Ro397/2007 vydaný Okresným súdom v Žiline dňa 29.4.2008 a to od prvého dňa jeho vydania.

b./   Vrátiť   celú   doposiaľ   exekvovanú   čiastku   z môjho   jediného   príjmu,   ktorým   je dôchodok vo výške 300,- EUR ku dňu vydania nálezu ÚS.,

c./ Uhradiť predbežne vzniklé trovy vo výške 1000/tisíc EUR...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie práv bližšie nešpecifikovaných článkov ústavy a „Charty základných práv Európskej únie“ platobným rozkazom okresného súdu sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 7 Ro/397/2007 z 29. apríla 2008 nadobudol právoplatnosť 13. júna 2008 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 16. februára 2010.

Z uvedeného vyplýva, že od 13. júna 2008, keď sťažovateľom napadnutý platobný rozkaz   nadobudol   právoplatnosť,   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu,   t.   j. do 16. februára 2010, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   vo   svojom   podaní   namieta   aj   protiprávnosť   prebiehajúcej   exekúcie. Z obsahu jeho argumentácie vyplýva, že k porušeniu jeho práv malo dôjsť rozhodnutím súdu, ktoré žiada zrušiť.

Ústavný súd poznamenáva, že podľa svojej stabilnej judikatúry nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa navrhovateľ mohol domôcť ochrany v   konaní   pred   všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym poriadkom   ustanovenými   procesnými   úkonmi.   Osobitne   to   platí,   ak   navrhovateľ   ako účastník konania pred všeobecným súdom mohol použiť riadne opravné prostriedky, ale ich nevyužil zo subjektívnych dôvodov (II. ÚS 35/02, podobne napr. I. ÚS 85/97, I. ÚS 89/97).

Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade včasného podania sťažnosti sťažovateľom by nebola daná právomoc ústavného súdu o nej rozhodovať vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti ako prekážky   brániacej   prerokovaniu   veci   pred   ústavným   súdom,   ktorú   nemožno   odstrániť, nepovažoval   ústavný   súd   za   dôvodné   vyzývať   sťažovateľa   na   odstránenie   ďalších nedostatkov jeho podania, ktoré neobsahovalo náležitosti požadované ustanoveniami § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010