znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 105/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. D., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., ktorou namietala porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11 C 244/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. D.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2005 doručená sťažnosť Ing. E. D., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta, že v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Prievidza   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod sp. zn. 11 C 244/03 došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka   vo   vzťahu   k   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   uviedla   tieto podstatné dôvody:

V konaní pred okresným súdom uplatnila nárok na mzdu a odstupné, ktoré bolo uznesením okresného súdu z 20. mája 2004 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a na   základe   odvolania   sťažovateľky   Krajský   súd   v   Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“) uznesením   z 21. decembra   2004   sp.   zn.   19   Co   178/04   toto   uznesenie   okresného   súdu potvrdil. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 4. februára 2005.

Na základe toho sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom tak, že:

«1.   ústavné   právo   sťažovateľky:   Ing.   E.   D.,   fyzická   osoba,   občianka   Slovenskej republiky,   bytom   B.   na   domáhanie   sa   ustanoveným   postupom   ochrany   svojich   práv a ochrany   svojej   osobnosti   na   Okresnom   súde   v Prievidzi   v konaní   pod   spis. zn. 11 C 244/2003 a ústavné právo prejednať právnu vec pred vecne a miestne príslušným súdom bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je porušené.

2.   konštatuje   sa,   že   v právnej   veci   vedenej   pred   Okresným   súdom   v   Prievidzi spis. zn. 11   C   244/2003   sa   nekoná   a súd   nečinnosťou   spôsobuje   prieťahy   v konaní a z tohoto   dôvodu   patrí   sťažovateľke   primeraná   náhrada   vo   výške   podľa   rozhodnutia Ústavného súdu SR osobitne na ťarchu Okresného súdu v Prievidzi.

3. odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní uhradiť škodu spôsobenú prieťahmi v konaní pred   Okresným   súdom   v Prievidzi   pod   spis.   zn.   11   C   244/2003   sťažovateľke;   ktorú   je Okresný súd v Prievidzi povinný uhradiť v lehote 3 dní od vyhlásenia Ústavného nálezu na adresu sťažovateľky v celosti.

4. konštatuje sa, že správca konkurznej podstaty „úpadcu“ VESEC, s. r. o. Prievidza, Ing. E. Č., so sídlom B., svojím konaním pri poskytovaní mzdových nárokov, sociálnych a zdravotno-poistných plnení a nesprávnym konaním, ktoré odporuje zákonu spôsobil škodu navrhovateľke vo výške, ktorú stanoví Ústavný súd SR.

5.   odporcovia   v   1.   a   2.   rade   sú   povinní   trovy   konania,   ktoré   vyčíslime   na pojednávaní, uhradiť v lehote 3 dní od vyhlásenia Ústavného nálezu na adresu sťažovateľa v celosti.»

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V posudzovanej   veci   bolo   konanie   zastavené   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku. V tejto spojitosti ústavný súd poznamenáva, že proti zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, aj keď také rozhodnutie potvrdil príslušný odvolací súd, je prípustné dovolanie   podľa   §   237   písm.   f)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (porovnaj   rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 31/00, II. ÚS 13/00 a II. ÚS 41/03).

Aj   doterajšia   súdna   prax   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   ako   súdu dovolacieho   potvrdzuje,   že   dovolanie   v prípadoch   zmätočnosti   konania,   ktorá   spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom v dôsledku zastavenia konania [§ 237 písm. f) OSP], predstavuje efektívny prostriedok ochrany práv účastníkov občianskeho súdneho konania v systéme   všeobecného   súdnictva   (z   publikovanej   judikatúry   je   to   R   50/97, z nepublikovanej   judikatúry   je   to   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 3 Cdo 43/98 z 25. marca 1999). Preto ak: „okresný a krajský súd zastavili konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre takýto záver neboli dané dôvody, zabránili tým žalobcovi, aby jeho žalobný návrh bol posudzovaný meritórne, čím bol zároveň naplnený tvrdený dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“, takže „zastavenie   konania   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   podľa   §   10   ods.   2   zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku“ (Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky 5-6/1997, č. 50).

Vzhľadom na nedostatok právomoci ústavného súdu konať vo veci sťažovateľky už bolo bez právneho významu zaoberať sa aj ostatnými dôvodmi na odmietnutie sťažnosti, ktorými sú oneskorenosť sťažnosti (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) proti okresnému súdu (predmetom namietaného porušenia práv sťažovateľky má byť postup okresného súdu, ktorý vykonal posledný úkon vo veci 20. mája 2004) a zjavná neopodstatnenosť sťažnosti z dôvodu,   že   konanie pred   okresným   súdom   právoplatne skončilo   doručením   uznesenia krajského   súdu   4.   februára   2005,   ako   to   tvrdí   sama   sťažovateľka,   ktorá   predložila   aj uznesenie krajského súdu z 21. decembra 2004 sp. zn.19 Co 178/04.

V   štvrtom   bode   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   sa   sťažovateľka   domáha vyčíslenia škody voči správcovi konkurznej podstaty. Takýto nárok na náhradu škody patrí do   všeobecnej   právomoci   všeobecného   súdu   a možno   ho   uplatniť   po   splnení   všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 142 ods. 1 ústavy, § 7 Občianskeho súdneho poriadku). Preto ústavný súd aj v tejto časti konštatuje nedostatok svojej právomoci.

Preto bola sťažnosť odmietnutá v celom rozsahu už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).