znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 105/03-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2003 v senáte zloženom z predsedu senátu Jána Klučku a sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval sťažnosť D. K., bytom L. H., J. P., bytom L. H., M. K., bytom L. H., J. Š., bytom L. H., a J. V., bytom L. H., zastúpených advokátom JUDr. J. M., so sídlom L. M., vo veci porušenia ich základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo upraveného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľov D. K., J. P., M. K., J. Š. a J. V.   postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky p o r u š e n é   b o l o.

2.   P r i k a z u j e   Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky predložiť návrh na rozdelenie obce Liptovský Hrádok vláde Slovenskej republiky na rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2003 doručená sťažnosť D. K., bytom L. H., J. P., bytom L. H., M. K., bytom L. H., J. Š., bytom L. H., a J. V., bytom L. H., zastúpených advokátom JUDr. J. M., so sídlom L. M. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci porušenia ich základného práva zúčastňovať sa priamo na správe verejných vecí upraveného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mesta Liptovský Hrádok a uznesením jeho mestského zastupiteľstva č. 38-III/2001   a postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“).

Zo sťažnosti i predložených príloh vyplýva, že sťažovatelia ako členovia petičného výboru   spolu   s ďalšími   obyvateľmi   mestskej   časti   Dovalovo   mesta   Liptovský   Hrádok predložili 29. júna 2001 Mestskému úradu v Liptovskom Hrádku petíciu, ktorou žiadali, aby bolo   vyhlásené   referendum   o odčlenení   mestskej   časti   Dovalovo   od   mesta   Liptovský Hrádok.   Mestský   úrad   v Liptovskom   Hrádku   vyzval   13.   júla   2001   petičný   výbor,   aby odstránil nedostatky petície, a vrátil mu petičné hárky.

Dňa 13. augusta 2001 petičný výbor opätovne predložil petičné hárky Mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Hrádok a žiadal o vyhlásenie predmetného referenda.

Dňa 10. augusta 2001 požiadal petičný výbor o stanovisko Krajský úrad v Žiline k odčleneniu mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky   v znení   neskorších   predpisov.   Krajský   úrad   v Žiline   v svojej   odpovedi z 31. augusta 2001 poukázal na to, že podnet na rozdelenie obce predkladá krajskému úradu dotknutá   obec,   a odporučil   zástupcovi   petičného   výboru,   aby   dali   petíciu   po   formálnej i právnej stránke do súladu so zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).

Petičný výbor zozbieral pod petíciu nové podpisy a 12. septembra 2001 ju predložil vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda), aby o petícii rozhodla, s odôvodnením, že snaha obyvateľov mestskej časti Dovalovo bola už štyrikrát zmarená mestom Liptovský Hrádok.

Listom   z 24.   septembra   2001   Úrad   vlády   Slovenskej   republiky   potvrdil   príjem petície a informoval zástupcu petičného výboru, že ju zaslal na ďalšie konanie ministerstvu. Ministerstvo listom z 15. októbra 2001 postúpilo petíciu mestu Liptovský Hrádok, ktorému bola doručená 19. októbra 2001. Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Hrádok na základe tejto petície uznesením č. 38-III/2001 z 22. novembra 2001 vyhlásilo hlasovanie obyvateľov mestskej časti Dovalovo o jej odčlenení od mesta Liptovský Hrádok na 12. január 2002.

Na   základe   výsledkov   referenda   vydalo   Mestské   zastupiteľstvo   mesta   Liptovský Hrádok uznesenie č.   8/2002 z 21. februára 2001, ktorým vyhlásilo výsledky hlasovania obyvateľov mestskej časti Dovalovo o jej odčlenení od mesta Liptovský Hrádok za platné s tým, že sa ho zúčastnilo 67,92 % oprávnených voličov a 90,49 % zo zúčastnených voličov s návrhom na odčlenenie vyjadrilo súhlas.

Krajský úrad v Žiline listom z 5. júla 2002 č. k. OVVS – 2002/07613/3 FR požiadal ministerstvo   o vykonanie   územnej   zmeny   –   rozdelenie   obce   Liptovský   Hrádok. Ministerstvo   listom   z 26.   júla   2002   č.   203302-2002/06130   oznámilo   Krajskému   úradu v Žiline, že návrh na rozhodnutie o rozdelení obce Liptovský Hrádok vláde   nepredloží, s odôvodnením, že podľa § 2a ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) sa obec môže rozdeliť, ak nové obce budú mať po rozdelení najmenej 3 000 obyvateľov, pričom   ku   dňu   hlasovania   obyvateľov   mestskej   časti   Dovalovo   o odčlenení   bolo   na dotknutom území na trvalý pobyt prihlásených 1 146 obyvateľov.

Sťažovatelia   požiadali   2.   decembra.   2002   ministerstvo   o revíziu   tohto   postupu. Ministerstvo   listom   z 11.   decembra   2002   č.   203302-2002/08298   oznámilo   právnemu zástupcovi sťažovateľov, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku. List bol doručený 16. decembra 2002.

Pri právnom zdôvodňovaní sťažnosti poukázali sťažovatelia na § 11a ods. 3 zákona o obecnom   zriadení,   podľa   ktorého   ak   petícia   spĺňa   náležitosti   ustanovené   osobitným predpisom,   obecné   zastupiteľstvo   vyhlási   hlasovanie   obyvateľov   obce   tak,   aby   sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci. V tejto súvislosti sťažovatelia v sťažnosti konštatovali, že „tieto lehoty uvedené v zákone dodržané neboli. Úmyselné prolongovanie lehôt   zo   strany   mesta   Liptovský   Hrádok   bolo   porušovaním   platnej   zákonnej   úpravy. Vytvárali   sa   tým   podmienky   pre   posudzovanie   petície   podľa   budúcej   zákonnej   úpravy, novely zákona číslo 453/01 Z. z. o obecnom zriadení, ktorý bol schválený 2. 10. 2001. Toto bol dôvod na stanovenie termínu hlasovania po uplynutí viac ako 90 dňovej lehoty až v januári 2002....Ministerstvo vnútra SR pri zistení nedodržania lehôt na vybavenie našej petície nemohlo odmietnuť podanie návrhu na rozdelenie mesta Lipt. Hrádok a odčlenenie obce Dovalovo. Naša petícia bola podaná dňa 29. 6. 2001 a celý čas jej vybavovania sa odohrával v roku 2001 a preto na danú petíciu platil právny režim vybavovania petície ako uvádzame. Pri aplikácii práva nie je rozhodujúce kedy mestské zastupiteľstvo Lipt. Hrádok stanovilo lehotu na hlasovanie, ale pre správny výklad platí dátum podania petície, a tým bol dátum 29. 6. 2001.“

Podľa právneho názoru sťažovateľov   „uznesenie mestského   zastupiteľstva mesta Liptovský Hrádok, prijaté podľa § 11a ods. 3 zák. č. 369/90 Zb. je formou právoplatného rozhodnutia   orgánu   územnej   samosprávy   v zmysle   článku   127   Ústavy   Slovenskej republiky“, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok. Oznámenie ministerstva z 11. decembra 2002 č. 203302-2002/08298 je podľa sťažovateľov „zásahom, ktorým sa porušujú základné práva a slobody podľa § 49 z. č. 38/93 Z. z., proti ktorým nie je možný opravný prostriedok“.

Na tomto faktickom a právnom základe sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po dokazovaní prijal toto rozhodnutie:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné práva sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí priznané v čl. 30 Ústavy SR boli porušené tým, že – mesto Liptovský Hrádok uznesením jeho orgánu mestského zastupiteľstva číslo 38/III/2001 nevyhlásilo hlasovanie obyvateľov obce podľa § 11a ods. 3 Zák. čís. 6/2001 Z. z. v Znení zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení   neskorších   predpisov,   o odčlenení   mestskej   časti   Dovalovo   od   mesta   Liptovský Hrádok, hoci všetky podmienky požadované zákonom boli splnené v lehote do 90 dní od doručenia   petície mestu Liptovský Hrádok   dňa   29.   6.   2001   s úmyslom zmeškať   termín konania všeobecných volieb a zmeny podmienok novelizáciou zák. č. 453/2001 Z. z. -   Ministerstvo   vnútra   SR   sekcia   verejnej   správy   odbor   všeobecnej   vnútornej   správy Bratislava nepredložilo návrh na rokovanie vlády SR o rozdelenie obce Lipt. Hrádok – Dovalovo   ku   dňu   konania   všeobecných   volieb,   hoci   mestské   zastupiteľstvo   mesta   Lipt. Hrádok uznesením pod č. 8/2000 súhlasilo s odčlenením m. č. Dovalovo a taktiež Krajský úrad v Žiline žiadal 5. 6. 2002 pod č. OVUS – 2002/07613/3FR o rozdelenie obce Lipt. Hrádok na obec Dovalovo a mesto Liptovský Hrádok.

3. Organizačné opatrenie MV SR zo dňa 11. 12. 2002 pod. č. 203302-2002/08298 sa zrušuje a MV SR je povinné vypracovať návrh na odčlenenie mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok na rokovanie vláde SR“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn. II. ÚS 105/03-19 zo 4. júna 2003 ju v časti namietajúcej postup mesta Liptovský Hrádok a uznesenie jeho mestského   zastupiteľstva   č.   38-III/2001   z 22.   novembra   2001   odmietol   ako   podanú oneskorene a v časti namietajúcej postup ministerstva v súvislosti s nepredložením návrhu na rozdelenie obce Liptovský Hrádok - Dovalovo na rokovanie vlády Slovenskej republiky prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

V odôvodnení   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   poukázal   na   to,   že   aj   keď   proces rozdelenia obce reprezentuje určitý celok, jeho jednotlivé fázy – od predloženia petície obyvateľov obce až po konečné rozhodnutie vlády o tomto návrhu podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnom   zriadení   realizované   odlišnými   orgánmi   verejnej   moci   –   tvoria   relatívne uzavretý celok, ktoré môžu však byť predmetom samostatného posudzovania z hľadiska rešpektovania základných práv a slobôd.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   požiadal   právneho   zástupcu sťažovateľov a ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) o vyjadrenie, či trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie,   a ministra   tiež   o vyjadrenie k sťažnosti a k jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľov ústavnému súdu oznámil, že sťažovatelia netrvajú na ústnom pojednávaní.

Minister   tiež   oznámil   ústavnému   súdu,   že   súhlasí   s upustením   od   verejného pojednávania, a k sťažnosti predložil nasledovné vyjadrenie:

„Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo konania II ÚS 105/03-19 zo 14.   júna   2003   bola   pôvodná   sťažnosť   D.   K.   a spol.,   ktorou   namietali   porušenie   ich politických práv Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a mestom Liptovský Hrádok v časti týkajúcej sa mesta Liptovský Hrádok odmietnutá ako oneskorená podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jej rozsah bol vymedzený na konanie o porušení základného práva žalobcov zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ministerstvom vnútra, ktoré malo nastať tým, že ministerstvo nepredložilo návrh na rozdelenie obce Liptovský Hrádok na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Pri   vymedzení   rozsahu   konania   voči   Ministerstvu   vnútra   Slovenskej   republiky vychádzal   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   z názoru,   že   proces   rozdelenia   obce reprezentuje   určitý   relatívne   uzavretý   celok,   ktorého   jednotlivé   fázy   však   môžu   byť predmetom samostatného posudzovania z hľadiska rešpektovania základných práv a slobôd, keď tieto fázy realizujú odlišné orgány verejnej správy. Konanie o rozdelení obce alebo zlúčení obcí pozostáva:

1. z podania   petície,   jej   prijatia   obecným   zastupiteľstvom,   vyhlásenia   hlasovania obyvateľov obce alebo časti obce obecným zastupiteľstvom, vykonania hlasovania, poslania návrhu na rozdelenie obce cestou krajského úradu na ministerstvo vnútra; tieto úlohy patria do pôsobnosti obce a nik iný, ani vláda alebo ministerstvo vnútra ich za obec nemôže vykonať;

2. vypracovania stanoviska k návrhu príslušným krajským úradom a postúpenia návrhu na rozdelenie obce spolu so svojim stanoviskom ministerstvu vnútra, čo patrí do pôsobnosti krajského úradu;

3. pripravenia návrhu nariadenia vlády a predloženia materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky, čo patrí do pôsobnosti ministerstva vnútra;

4. prijatia   rozhodnutia   vlády   o rozdelení   obce   alebo   zlúčení   obcí,   čo   patrí   do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky.

Každú časť konania vykonáva iný orgán verejnej správy a na základe iného ustanovenia zákona, resp. na základe rôznych zákonov. Konanie možno ukončiť počas ktorejkoľvek fázy z rôznych dôvodov. Neexistuje povinnosť informovať iné orgány verejnej správy, ktoré sa budú na konaní podieľať, o stave konania alebo jeho ukončení.

Pokiaľ ide o „Podnet na vydanie nariadenia vlády na rozdelenie obce Liptovský Hrádok a Dovalovo podľa § 3 ods.1, 2 zákona č. 221/1996 Z. z. zo 14. 09. 2001“ zaslaný petičným výborom   mestskej   časti   Dovalovo   vláde   Slovenskej   republiky,   tento   ministerstvo   vnútra obdržalo z Úradu vlády SR, odboru petícií a sťažností 28. 09. 2001 ako petíciu na ďalšie konanie s tým, aby o výsledku vybavenia informovalo priamo zástupcu petičného výboru.

Listom z 15. 10. 2001 (príloha 1) ministerstvo vnútra informovalo zástupcu petičného výboru o skutočnosti, že vláda nemôže podľa vtedy platných ustanovení príslušných zákonov vybaviť žiadosť o rozdelenie mesta Liptovský Hrádok bez súhlasu mesta a bez stanoviska príslušného krajského úradu.   Zároveň listom zo 16. 10. 2001 odstúpilo z dôvodu vecnej príslušnosti podnet aj s originálmi petičných listín primátorovi mesta Liptovský Hrádok na ďalšie konanie. Podanie bolo vybavené ako petícia spôsobom a v lehotách podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a nemohlo byť posudzované ako žiadosť o rozdelenie obce.

Podklady na rozdelenie mesta Liptovský Hrádok obdržalo ministerstvo vnútra až 13. 06. 2002 od Krajského úradu v Žiline. Nakoľko od 01. 01. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony, nemohlo ministerstvo vnútra predložiť túto žiadosť na rokovanie vlády, lebo návrh by bol v rozpore s ustanoveniami § 2a ods. 5 a § 11a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Tieto skutočnosti uviedlo ministerstvo v liste z 26. 06. 2002 zaslanom Krajskému úradu v Žiline, ktorý bol zaslaný na vedomie aj primátorovi mesta Liptovský Hrádok a zástupcovi petičného výboru (príloha 2), pričom vychádzalo z ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to, že ministerstvo je zodpovedné za vybavenie veci až od 13. 06. 2002.

Ako bolo uvedené v odpovedi ministerstva z 11. 12. 2002 (príloha 3) na podanie JUDr. J.   M.   z 02.   12.   2002,   ktorým   žiadal   ministerstvo   o vydanie   rozhodnutia   orgánu   štátnej správy s poučením o možnostiach odvolania, ministerstvo vnútra vo veciach týkajúcich sa rozdelenia obce nemôže vydávať rozhodnutia, lebo ho na to nesplnomocňuje žiadny zákon. Ministerstvo vnútra môže iba predložiť vláde na rozhodnutie návrh na rozdelenie obce, ak podanie obce spĺňa náležitosti a podmienky ustanovené v platných zákonoch. V príslušných zákonoch však nie je ustanovená forma postupu, ktorou by ministerstvo riešilo situáciu, ak podanie   obce   náležitosti   a podmienky   platných   zákonov   nespĺňa.   Aby   sa   zabezpečila informovanosť   obcí   o ich   žiadostiach,   zvolilo   si   ministerstvo   formu   oznámenia   listom, v ktorom uvedie nedostatky podania a podmienky, ktoré treba splniť pri opakovaní alebo doplnení žiadosti. Tieto vysvetlenia obsahovali všetky listy ministerstva.

Nakoľko ministerstvo vnútra postupovalo vo veci rozdelenia mesta Liptovský hrádok podľa platných zákonov a zdržiavalo sa pritom zasahovania do kompetencií iných orgánov verejnej správy, nie je jasné, čím porušilo právo zúčastňovať sa priamo na správe verejných vecí obyvateľov mestskej časti Dovalovo mesta Liptovský Hrádok.

Z uvedených   dôvodov   žiadame,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol,   že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky neporušilo „oznámením o nepredložení návrhu na rokovanie vlády SR z 26. 06. 2002“ základné práva a slobody obyvateľov mestskej časti Dovalovo v meste Liptovský Hrádok“.

Pretože   obaja   účastníci   konania   súhlasili   s upustením   od   ústneho   pojednávania, ústavný súd konal vo veci sťažovateľov a rozhodol bez jeho nariadenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva upraveného v čl. 30 ods. 1 ústavy.

Podľa   čl.   30   ods.   1   ústavy   občania   majú   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.    

Súčasťou   základného   práva   zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo upraveného v čl. 30 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo obyvateľov obce zúčastniť sa miestneho referenda. Tento záver vychádza   aj z   doterajšej judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej „Článkom 30 ods. 1 ústavy sa občanom Slovenskej republiky zaručuje právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Toto právo môže občan uplatniť, ak sa zúčastní   referenda   podľa   druhého   oddielu   piatej   hlavy   ústavy   alebo   ak   sa   zúčastní miestneho referenda podľa čl. 67....Občanovi sa tiež zaručuje, že uplatnenie tohto práva po splnení   zákonom   ustanovených   podmienok   vyvolá   zákonom   určené   právne   účinky“ (II. ÚS 1/98).  

Zámerom sťažovateľov bolo na základe uplatnenia základného práva zúčastňovať sa na   správe   vecí   verejných   priamo   upraveného   v čl.   30   ods.   1   ústavy   vyvolať   zákonom ustanoveným postupom odčlenenie mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok, t. j. rozdelenie mesta Liptovský Hrádok.

Tento postup bol v čase predloženia petície na odčlenenie mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok   upravený v ustanoveniach § 11a ods. 1 až 3, 8 a 9 zákona o obecnom zriadení a § 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z.   z.   o územnom   a správnom   usporiadaní   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „zákon č. 221/1996 Z. z.“). Úlohy ministerstva súvisiace s postupom pri rozdelení obce bolo vo všeobecnosti   možné   vyvodiť   najmä   z   §   16   a   §   29   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 347/1990 Zb.“), ktorý bol zrušený s účinnosťou k 31. decembru 2001.

Ustanovenie § 11a zákona o obecnom zriadení v dotknutých odsekoch znelo:   „(1) Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce (miestne referendum), ak ide o návrh

a) na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce,

b) na zavedenie a zrušenie verejnej   dávky, a ak ide o návrh na zavedenie a zrušenie miestnej dane alebo miestneho poplatku, o ktorom sa má podľa uznesenia obecného zastupiteľstva rozhodnúť v miestnom referende,

c) petície skupiny obyvateľov obce v počte 20 % oprávnených voličov; ak ide o petíciu týkajúcu sa rozdelenia obce, stačí na jej predloženie 20 % oprávnených voličov časti obce, o odčlenenie ktorej pri rozdelení obce ide. (2) Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide o odčlenenie časti   obce   spravidla   s vlastným   katastrálnym   územím,   ktorá   urbanisticky   nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá celá obec. (3) Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným predpisom, obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície podľa § 13c ods. 3 písm. c)... (7)   Hlasovanie   obyvateľov   obce   je   platné,   ak   sa   ho   zúčastní   nadpolovičná   väčšina obyvateľov obce oprávnených voliť podľa osobitných predpisov. Rozhodnutie obyvateľov obce je prijaté vtedy, ak dostalo nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. (8) Pri hlasovaní obyvateľov časti obce sa použijú obdobne ustanovenia odsekov 4 a 7 o hlasovaní obyvateľov obce.“.  

Ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 221/1996 Z. z. znelo:„(1)   Obec   zriaďuje,   zrušuje   alebo   rozdeľuje   alebo   obce   zlučuje   vláda   Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením vlády. (2) Rozhodnúť podľa odseku 1 možno len so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu.“.

Ustanovenie § 16 písm. b) zákona č. 347/1990 Zb. znelo:„Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky   je   ústredným   orgánom   štátnej   správy Slovenskej republiky pre... b)... veci územného a správneho členenia...“.

Ustanovenie § 29 zákona č. 347/1990 Zb. znelo:„Ministerstvá sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti; pripravujú   návrhy   zákonov   a iných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   dbajú o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.“.

Ústavný súd posudzoval postup ministerstva v súvislosti s nepredložením návrhu na rozdelenie obce Liptovský Hrádok.

Pre   posudzovanie   postupu   ministerstva   v tejto   fáze   procesu   smerujúceho k odčleneniu   mestskej   časti   Dovalovo   od   mesta   Liptovský   Hrádok   bola   vo   vzťahu   k námietkam sťažovateľov   vyjadreným v sťažnosti relevantná právna úprava účinná v čase predloženia   podkladov   pre   rozhodnutie   o rozdelení   mesta   Liptovský   Hrádok   na ministerstvo,   t.   j.   k   13.   júnu   2002.   K tomuto   právnemu   názoru   dospel   ústavný   súd rešpektujúc zásadu prezumpcie ústavnosti zákona na základe zistenia, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej rady   Slovenskej   republiky   č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení   neskorších predpisov   a menia   a dopĺňajú   sa   niektoré   ďalšie   zákony   (ďalej   len   „novela   zákona o obecnom zriadení“) účinný od 1. januára 2002 neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by   upravovali   postup   príslušných   orgánov   verejnej   správy   v prípadoch,   ak   zákonom ustanovený   postup   smerujúci   k rozdeleniu   obce   začal   (prebiehal)   podľa   právnej   úpravy účinnej pred 1. januárom 2002, t. j. v čase účinnosti právnych predpisov, podľa ktorých sťažovatelia iniciovali odčlenenie mestskej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok, hoci vo vzťahu k iným otázkam prechodné ustanovenia obsahuje (pozri čl. I bod 85 novely zákona o obecnom zriadení).

Vo   vzťahu   k problematike   tvoriacej   predmet   sťažnosti   sú   relevantné   najmä ustanovenia   čl.   I   bodu   4   novely zákona o obecnom   zriadení v časti   ustanovujúcej   nové znenie § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení a zavádzajúcej nový § 2a zákona o obecnom zriadení   (najmä   odseky   1,   5   a 6).   Úlohy   ministerstva   v tomto   období   vo   všeobecnosti ustanovuje   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   575/2001   Z.   z.   o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z. „). Vo vzťahu k problematike tvoriacej predmet sťažnosti sú relevantné najmä ustanovenia § 11 písm. b) a § 37.

Ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení v znení podľa novely znie:„(3) Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza“.

V § 2a zákona o obecnom zriadení v znení podľa novely odseky 1, 5 a 6 znejú: „(1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť na dve obce   alebo   viac   obcí.   Zlúčením   obcí   zanikajú   zlučované   obce   a vzniká   nová   obec; rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. (5)   Obec   sa   môže   rozdeliť,   ak   nové   obce   majú   svoje   katastrálne   územie   alebo   súbor katastrálnych   území   tvoriaci   súvislý   územný   celok,   najmenej   3   000   obyvateľov,   ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec. (6) Dohodu o rozdelení obce a ďalšie dokumenty podpisuje starosta obce a splnomocnenec petičného výboru alebo osoba určená v petícii. Na rozdelenie obce sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4.“.

Ustanovenie § 11 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. znie: „Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky   je   ústredným   orgánom   štátnej   správy pre... b)... veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.“.

Ustanovenie § 37 zákona č. 575/2001 Z. z. znie:Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladajú vláde; dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.“.

Z platných   a účinných   ustanovení   zákona   o obecnom   zriadení   (§   2   ods.   3)   však vyplýva, že konečné rozhodnutie vo veci rozdelenia obce patrí do pôsobnosti vlády. Úlohy ministerstva v procese smerujúcom k rozdeleniu obce možno odvodiť len nepriamo z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 575/2001 Z. z.

Listom z 26. júla 2002, ktorým ministerstvo oznámilo sťažovateľom, že nepredloží návrh na rozdelenie obce Liptovský Hrádok na obec Dovalovo a obec Liptovský Hrádok na rokovanie   vlády,   ministerstvo   de   facto   zastavilo   proces   smerujúci   k rozdeleniu   mesta Liptovský   Hrádok   iniciovaný sťažovateľmi   na základe   základného práva   garantovaného čl. 30 ods. 1 ústavy. Na tomto svojom postoji ministerstvo zotrvalo aj v odpovedi na list právneho   zástupcu   sťažovateľov   z   2.   decembra   2002,   ktorým   sa   sťažovatelia opätovne dožadovali, aby bol návrh na rozdelenie mesta Liptovský Hrádok predložený na rokovanie vlády (odpoveď ministerstva v liste z 11. decembra 2002).

Keďže sťažovatelia vo svojej sťažnosti hodnotili nepredloženie návrhu na rozdelenie mesta Liptovský Hrádok na rokovanie vlády zo strany ministerstva za porušenie ich práva „na   dovybavovanie   podanej   petície“,   bolo   povinnosťou   ústavného   súdu   zaoberať   sa otázkou,   či   tento   postup   ministerstva   bol   v súlade   s platnými   právnymi   predpismi   a či neznamenal, resp. nemal za následok porušenie ich základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd sa   stotožnil   s tvrdením   ministra,   že   „V   príslušných   zákonoch nie   je ustanovená   forma   postupu,   ktorou   by   ministerstvo   riešilo   situáciu,   ak   podanie   obce náležitosti   a podmienky   platných   zákonov   nespĺňa“,   obsiahnutým   v jeho   stanovisku. V takomto   prípade   bolo   povinnosťou   ministerstva   preklenúť   medzeru   zákona   takým postupom,   ktorý   nevzbudí   pochybnosti   o jeho   ústavnosti   a zákonnosti,   a tým   nevyvolá pochybnosti   o porušení   základného   práva   sťažovateľov.   Ústavný   súd   už   pri   svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy nezbavujú orgán,   ktorý   má   podľa   tejto   právnej   úpravy   postupovať,   povinnosti   chrániť,   resp. rešpektovať základné práva (II. ÚS 5/03). Keďže z platných právnych predpisov nevyplýva oprávnenie ministerstva zastaviť proces smerujúci k rozdeleniu obce svojím rozhodnutím alebo iným úradným postupom, bolo jeho povinnosťou predložiť návrh na rozdelenie obce Liptovský Hrádok na rokovanie vlády aj so svojím prípadným negatívnym stanoviskom. Ústavný súd vychádzal pritom z toho, že v otázkach ochrany a uplatňovania základných práv a slobôd orgány verejnej správy nemôžu zvoliť taký úradný postup, ktorým zabránia výkonu rozhodovacej právomoci iného štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti predmetné rozhodnutie patrí, preto bolo povinnosťou ministerstva predložiť návrh na rozdelenie mesta Liptovský   Hrádok   na   rokovanie   vlády.   Súčasťou   každého   základného   práva   je   totižto oprávnenie jeho nositeľov, aby o jeho ochrane, uplatnení alebo porušení rozhodol príslušný orgán štátu, a to bez ohľadu na zmeny príslušnej právnej úpravy.

Podstatou záruk uplatnenia základného práva sťažovateľov zúčastňovať sa priamo na správe verejných vecí vo forme miestneho referenda smerujúceho k vyvolaniu rozdelenia obce   je   garantovanie   zákonom   ustanoveného   postupu   zo   strany   príslušných   orgánov verejnej   správy   (dodržiavanie   ich   procesných   povinností),   v rámci   ktorého   môžu   (ale nemusia) nastať právne účinky, o ktoré usilujú subjekty tohto základného práva (v danom prípade sťažovatelia).

Uplatnením   základného   práva   sťažovateľov   (obyvateľov   obce)   zúčastňovať   sa priamo na správe verejných vecí vo forme miestneho referenda smerujúceho k rozdeleniu obce možno dosiahnuť sledované účinky len vtedy, ak   príslušné orgány verejnej správy zachovajú zákonom ustanovený postup spočívajúci v dodržaní ich procesných povinností a zároveň sa naplnia materiálne podmienky ustanovené v príslušných právnych predpisoch.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   nepovažoval   pri   hodnotení   postupu ministerstva za rozhodujúce to, či by dodržanie zákonom ustanoveného postupu zo strany ministerstva pri vybavovaní petície a posudzovaní podkladov na rozdelenie mesta Liptovský Hrádok   mohlo   v konečnom   dôsledku   vyvolať   právne   účinky   sledované   sťažovateľmi (rozdelenie   mesta   Liptovský   Hrádok),   ale to,   či   ministerstvo   dodržalo   svoje   povinnosti v rámci   zákonom   ustanoveného   postupu   smerujúceho   k rozdeleniu   mesta   Liptovský Hrádok, ktorý predstavuje procesnú garanciu uplatnenia základného práva zúčastňovať sa na   správe   verejných   vecí   priamo   vo   forme   miestneho   referenda.   Keďže   ministerstvo nepredložilo   návrh   na   rozdelenie   mesta   Liptovský   Hrádok   na   konečné   rozhodnutie príslušnému štátnemu orgánu – vláde a keďže takýto jeho postup nemá oporu ani v ústave a ani v zákone, porušilo tým nielen svoje povinnosti ustanovené zákonom, ale aj základné právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo garantované čl. 30 ods. 1 ústavy (v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy).  

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť   na   ďalšie   konanie,   zakázať   pokračovať   v porušovaní   základných   práv   a slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.“.

Keďže ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov upraveného v čl. 30 ods. 1 ústavy neprípustným zásahom (postupom) zo strany ministerstva, preskúmal v súlade   s možnosťami   ustanovenými   v čl.   127   ods.   2   ústavy   aj   časť   petitu,   v ktorom sťažovatelia navrhujú: „Organizačné opatrenie MV SR zo dňa 11. 12. 2002 pod č. 203302- 2002/08298   sa   zrušuje   a MV   SR   je   povinné   vypracovať   a podať   návrh   na   odčlenenie miestnej časti Dovalovo od mesta Liptovský Hrádok na rokovanie vláde SR“.  

Pri   posudzovaní   tejto   otázky   vychádzal   ústavný   súd   zo   skutočnosti,   že   list ministerstva z 11. decembra 2002, ktorý považujú sťažovatelia v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy   za   „opatrenie“   (podľa   dikcie   petitu),   predstavuje   v skutočnosti   „iný   zásah“   do základného práva garantovaného čl. 30 ods. 1 ústavy, ktorý mal v danom prípade faktickú, ale   nie   právnu   relevanciu   pri   porušení   práva   sťažovateľov,   preto   nemá   žiadny   právny význam jeho zrušenie.

Keďže porušenie základného práva sťažovateľov postupom ministerstva spočívalo podľa právneho názoru ústavného súdu v nepredložení podkladov na konečné rozhodnutie o rozdelení mesta Liptovský Hrádok príslušnému štátnemu orgánu – vláde, možno odstrániť porušenie základného práva sťažovateľov len vrátením veci na ďalšie konanie ministerstvu a prikázaním mu predložiť podklady vláde Slovenskej republiky. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou ministerstva predložiť materiál o rozdelení mesta Liptovský Hrádok na rozhodnutie príslušnému štátnemu orgánu – vláde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 8. októbra 2003