znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 104/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Márie   Abrahámovej,   Krížna   794/8,   Žiar   nad   Hronom, zastúpenej   advokátom   JUDr.   Dušanom   Klimom,   Advokátska   kancelária, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   postupom Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Nové   Zámky,   Úradu justičnej   a kriminálnej   polície,   detašované   pracovisko   Šaľa,   zastúpeného   Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v konaní sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Márie Abrahámovej   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2010 doručená sťažnosť Márie Abrahámovej (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného   zboru   Nové   Zámky,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   detašované pracovisko Šaľa, zastúpeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „okresné riaditeľstvo“) v konaní sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že „dňa   31.   3.   2008   podala   trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre v Žiari nad Hronom. Okresná prokurátorka v Žiari nad Hronom odstúpila   vec Okresnej prokuratúre v Galante.   Táto   vec   odstúpila   Okresnému riaditeľstvu PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Šali, ktoré uznesením č. j. ČVS: ORP 522/0VK-Sa-2008 trestné oznámenie odmietlo.

Sťažovateľka   proti   uzneseniu   podala   sťažnosť   dňa   13.   6.   2008,   ktorú   zamietla Okresná prokuratúra v Galante uznesením č. j. 1 Pn-229/08-11.

Krajská prokuratúra v Trnave dňa 17. 7. 2009, horeuvedené uznesenie Okresnej prokuratúry v Galante, ktorá vec riešila po rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ v Šali vyhodnotila, ako predčasné a vrátila vec na opätovné rozhodnutie Okresnej prokuratúre v Galante. Prípisom zo dňa 1. 10. 2009 Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Šali pod zn.   ORP-522/OVK/SA-2008,   sťažovateľke   oznámilo,   že   na   základe   pokynu   Okresného prokurátora v Galante bolo začaté trestné stíhanie.

Sťažovateľka od tejto doby nemá o priebehu podaného podnetu žiadnu vedomosť. Dňa 23. 3. 2010, obrátila sa na porušovateľa s dopytom, ktorý zostal bez povšimnutia. Dňa   16.   11.   2010   žiadosť   o   prešetrenie   prieťahov   v   konaní,   tiež   zostala   bez povšimnutia.

Od 31. 3. 2008, kedy bol podaný podnet uplynulo skoro tri roky. Od upovedomenia, že   bolo   začaté   trestné   oznámenie   uplynul   bez   akýchkoľvek   úkonov   rok.   Sťažovateľka nekonaním vo veci je poškodzovaná, keď napriek právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hornom a Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorých je zrejmé, že s ňou bývalý zamestnávateľ neplatne zrušil pracovný pomer, a že pracovný pomer naďalej trvá, nerešpektoval toto úradné rozhodnutie, neumožnil jej výkon práce a pracovný pomer s ňou skončil podľa neplatného súdom zrušeného okamžitého zrušenia pracovného pomeru.“.

Sťažovateľka   napokon   navrhuje,   aby   ústavný   súd   jej   sťažnosť   prijal   na   ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Okresné riaditeľstvo PZ v Šali zastúpené Ministerstvom Vnútra SR v sporovej veci ČVS. ORP 522/OVK/ Sa 2008 porušuje právo sťažovateľky na riadne a včasné prešetrenie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov priznané jej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný   súd   SR   zaväzuje   Okresné   riaditeľstvo   PZ   v Šali   bez   ďalších   prieťahov pokračovať v začatom trestnom konaní.

Titulom porušenia sťažovateľkiných práv počas troch rokov, priznáva jej odškodné v čiastke   150   000   Sk x 3   roky,   to je 4 979,-€   a   úhradu   právnych trov vyčíslených na pojednávaní...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného riaditeľstva došlo v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008 k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že   účelom   práva   účastníka   konania pred   štátnym   orgánom   podať   sťažnosť   na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto štátnemu orgánu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky, na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“),   alebo   ak   sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú právo   kedykoľvek   v priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie podnetu na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní potvrdzuje aj znenie   §   230   ods.   1   a   2   Trestného   poriadku,   podľa   ktorého   dozor   nad   dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny, určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a   správy   o   stave   konania   vo   veciach,   v   ktorých   bolo začaté   trestné   stíhanie, na zistenie,   či   policajt včas začal trestné   stíhanie a riadne   v   ňom   postupuje, vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu   na   ich   doplnenie;   o   vrátení   veci   upovedomí   obvineného   a   poškodeného,   zrušiť nezákonné   alebo   neopodstatnené   rozhodnutia   policajta,   ktoré   môže   nahradiť   vlastnými rozhodnutiami.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   teda   spočíva   okrem   iného   aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci aj orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľka   listom   adresovaným   okresnému   riaditeľstvu   zo 16.   novembra   2010 požiadala   o prešetrenie   prieťahov   v konaní   a následne   po   mesiaci   podala   sťažnosť ústavnému súdu.

S ohľadom   na   tieto   skutkové   okolnosti   prípadu   a   v súlade   so   svojou   doterajšou rozhodovacou   činnosťou   poskytnúť   príležitosť   štátnemu   orgánu,   aby   sám   odstránil protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup okresného   riaditeľstva   v označenom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka v danej veci nepočkala, či jej podnet bude účinný, a predčasne sa obrátila na ústavný súd, z tohto dôvodu ústavný súd jej sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v okolnostiach danej veci by Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nové Zámky, Úrad justičnej a kriminálnej polície, detašované pracovisko Šaľa, malo byť zastúpené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre, a nie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, tak ako to označila sťažovateľka.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011