znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 104/05-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti J. V., bytom K., a Ing. P. F., bytom K., zastúpených advokátom JUDr. J. B., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 24/95 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. V. a Ing. P. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a ich   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   24 C   24/95 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému súdu v Košiciach p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 24/95 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. V. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ing.   P.   F. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   70   000   Sk   (slovom sedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je Krajský   súd   v Košiciach p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Krajský   súd   v Košiciach j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   V.   a Ing. P.   F.   trovy právneho zastúpenia 8 604 Sk (slovom osemtisícšesťstoštyri slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. apríla 2005 doručené   podanie   J.   V.,   bytom   K.,   a Ing.   P.   F.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených   advokátom   JUDr.   J.   B.,   K.,   označené   ako „Sťažnosť   proti   porušovaniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy v konaní Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 24 C 24/95   o vyplatenie   odmeny   za   využívanie   podaného   zlepšovacieho   návrhu   v sume 137 792 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia 29. septembra 1994 podali Obvodnému súdu Košice   2 (ďalej len „obvodný   súd“)   žalobu, ktorou   sa   domáhali vyplatenia odmeny   za využívanie   podaného   zlepšovacieho   návrhu.   Uvedená   žaloba   bola   zapísaná   pod   sp.   zn. 17 C 1343/94. Obvodný súd uznesením z 9. januára 1995 vyslovil, že v tejto veci nie je daná jeho vecná príslušnosť, a preto ju 16. mája 1995 postúpil na prerokovanie krajskému súdu. Po výzve účastníkom z 19. februára 1996 bol krajský súd nečinný do 6. marca 2003, keď uskutočnil prvé pojednávanie vo veci. Ďalšie pojednávania 2. apríla 2003 a 16. februára 2004 smerovali k upresneniu výšky nároku a k ustanoveniu znalca, ktorému krajský súd zaslal spis vo veci 16. novembra 2004.

Sťažovatelia   podali   23.   januára   2004   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi krajského súdu.

Pretože   o nároku   sťažovateľov   krajský   súd   ani   po   viac   ako   desiatich   rokoch nerozhodol, sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 24/95 porušené bolo.

2. Priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 70.000,- Sk každému   samostatne,   ktoré   im   je   povinný   Krajský   súd   v Košiciach   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3.   Krajský   súd   v Košiciach   je   povinný   sťažovateľom   nahradiť   trovy   právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z... celkom...: 9.604,- Sk.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí senátu   20.   apríla   2005   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, uznesením č. k. II. ÚS 104/05-8 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Predseda krajského súdu vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu 24. mája 2005 (Spr. 901/05) uviedol:

„Sťažnosť J. V. a Ing. P. F. považujeme za opodstatnenú, pretože v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 24 C 24/95 skutočne došlo k prieťahom.

K nedôvodným prieťahom v konaní došlo v období od 19. 2. 1996 do 6. 3. 2003, kedy súd vykonal iba tri úkony.

Sťažovatelia   sa   obrátili   so   sťažnosťou   aj   na   predsedu   krajského   súdu,   ktorý   ich sťažnosť   považoval   za   dôvodnú,   v dôsledku   čoho   predmetné   konanie   je   pravidelne sledované. Odvtedy už k prieťahom v konaní súdu nedochádza.“

Predseda krajského súdu súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v tejto veci. Právny zástupca sťažovateľov oznámil 20. mája 2005, že títo súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“), podľa   ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 24 C 24/25.

Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   je   v   zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy so zreteľom na konkrétne   okolnosti   prípadu   podľa   a)   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   o ktorej   súd rozhoduje, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03).

Ústavný súd po zistení, že v období od 28. februára 1996 do 6. marca 2003, t. j. počas viac ako siedmich rokov, krajský súd vykonal vo veci vedenej pod sp. zn. 24 C 24/95 iba tri úkony, nepovažoval za potrebné analyzovať namietané konanie podľa citovaných kritérií. Vo veci sa po troch prípravných úkonoch začalo konať po 6. marci 2003, pričom prvé pojednávanie bolo nariadené na 2. apríl 2003. Uvedené pojednávanie bolo odročené za účelom   vydania   rozhodnutia   o doplatení   súdneho   poplatku   po   rozšírení   žaloby.   Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 16. február 2004, na ktorom krajský súd nariadil znalecké dokazovanie. Spis bol zaslaný znalcovi 16. novembra 2004 a po trojnásobnom predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku bol tento predložený 28. februára 2005. V súčasnosti krajský súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania (listy zo 17. marca 2005).

Ústavný súd na základe týchto zistení a stanoviska krajského súdu mohol dospieť k záveru, že vo veci sp. zn. 24 C 24/05 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na tomto mieste ústavný súd poukazuje na to, že sťažovatelia sa žiadnym spôsobom nepričinili o taký stav konania, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal krajskému súdu, aby vo veci sp. zn. 24 C 24/95 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia po 70 000 Sk, pričom v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedli, že: „... po dobu viac než 10 rokov vedenia súdneho sporu nie je rozhodnuté o ich nároku zbytočnými prieťahmi a nečinnosťou krajského   súdu.   Týmto   postupom   krajského   súdu   im   vznikla   finančná   ujma   a právna neistota, ktorú už nie je možné dodatočne napraviť.“

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu vo veci sp. zn. 24 C 24/95, zohľadňujúc   povahu   veci,   pozíciu   sťažovateľov   sprevádzanú   pocitom   neistoty,   ako   aj naplnenie   princípu   spravodlivosti,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   70   000   Sk každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľom vznikli v súvislosti s ich zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. B., ktoré vyčíslil sumou 8 604 Sk. Náhrada bola priznaná za dvakrát dva úkony po 2 001 Sk (t. j. zo sumy o 20 % zníženého výpočtového základu 2 501 Sk za jeden úkon) a po 150 Sk režijný paušál.

Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2005