SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 103/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudcaspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti PROWIL,s. r. o., Podjavorinskej 5/760, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Peružekom,Advokátska kancelária, Radlinského 1, Hlohovec, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 324/2005 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti PROWIL, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra2014 doručená sťažnosť spoločnosti PROWIL, s. r. o., Podjavorinskej 5/760, Bratislava(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 324/2005,ktorou žiada vydať tento nález:
„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb 324/2005 porušil právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb 324/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 284,08 Eur, ktorú je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ako uviedol sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, spoločnosť MCA-J, s.r. o., ako žalobca doručila okresnému súdu 25. mája 2004 žalobu o zaplatenie sumy 400 000Sk (13 277,57 €) s príslušenstvom proti žalovanému ABC KLÍMA, s. r. o. (ďalej len„žalovaný“). Okresný súd vyzval 25. júna 2004 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku,ktorý bol zaplatený 7. júla 2004, 28. júla 2004 vydal platobný rozkaz, proti ktorémužalovaný podal 30. augusta 2004 odpor. Prvé pojednávanie nariadil okresný súd ažna 7. september 2006, ďalšie pojednávania na 7. december 2006 a 10. máj 2007. Okresnýsúd po postúpení pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, uznesením z 18. mája 2007pripustil zmenu v osobe žalobcu. O odvolaní podanom proti tomuto uzneseniu žalovanýmrozhodol 26. novembra 2007 odvolací súd. Po tom, čo bola 10. októbra 2008 doručenázmluva o postúpení pohľadávky, došlo k zmene žalobcu, ktorú okresný súd pripustiluznesením z 20. mája 2010. V období od 10. októbra 2008 do 20. mája 2010 právnyzástupca sťažovateľa vyzval dvakrát okresný súd, aby vo veci konal a rozhodol.Pojednávanie bolo nariadené na 3. február 2011, 24. február 2011, 13. jún 2011,21. november 2011 a 31. máj 2012. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené až na 11. február2013 a dosiaľ posledné pojednávanie na 12. august 2013 s tým, že toto bolo odročenéna účely ustanovenia znalca. Okresný súd však ustanovil znalca až uznesením č. k.27 Cb 324/2005-522 z 30. júna 2014, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 18. augusta 2014,a to napriek tomu, že sťažovateľ riadne poskytol všetku potrebnú súčinnosť na ustanovenieznalca a jeho ustanovenie aj urgoval. Následne 8. augusta 2014 sa začalo konkurznékonanie na žalovaného. Vec vedená pred okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 324/2005dosiaľ nie je právoplatne skončená.
Podľa presvedčenia sťažovateľa okresný súd týmto svojím postupom v konaní sp. zn.27 Cb 324/2005 porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Konanie naokresnom súde trvá deväť rokov, teda neprimerane dlhý čas, hoci vec nie je po právnej aniskutkovej stránke zložitá. Sťažovateľ k nečinnosti okresného súdu a prieťahom v konanínijako neprispel, v konaní bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval rozhodnutiavo veci. Okresný súd bol nečinný v období od septembra 2004 do septembra 2006, potomod 10. októbra 2008 do 20. mája 2010, ako aj od 12. augusta 2013 do 30. júna 2014.Sťažovateľ urgoval konanie okresného súdu a žiadal o nariadenie termínov pojednávanípodaniami z 10. júna 2009, zo 7. apríla 2010, z 26. mája 2014 a z 22. júla 2014 doručenýmido spisu okresného súdu. K sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ okrem týchtourgencií pripojil oznámenie okresného súdu zo 7. apríla 2005 o predpokladanom termínepojednávania a zmene rozvrhu práce na okresnom súde, časť zápisnice o pojednávaníz 12. augusta 2013 a uznesenie okresného súdu č. k. 27 Cb 324/2005-522 z 30. júna 2014o ustanovení znalca.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorýchje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetom jenamietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 324/2005.
Ústavný súd so zreteľom na § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal,či sú splnené podmienky na konanie pred ním.
Podľa § 62 ods. 1 druhej vety zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004Z. z.“) účastník konania alebo strana v konaní môže podať sťažnosť na postup súdu, ktorámôže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymiúradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou jenamietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právneprostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona č. 757/2004 Z. z., alebo ak sa preukáže, žesťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takýchzákladných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako ajso základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmiv súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacicha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerýchustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovujeza také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon č. 757/2004 Z. z.v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci bolispôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonnéhoustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriťvšetky skutočnosti.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia ak orgánpoverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanieopatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky vočizodpovedným osobám dôsledky.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkovalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základnýchpráv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitnýchpredpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavya podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd predústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarityvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohouústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámcipredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislostiinštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných doúvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal, že splnil požiadavku namietaniaprieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov, ani neuviedol žiadne dôvody hodnéosobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, na ktoré by mohol ústavnýsúd prihliadnuť a nevyžadovať splnenie tejto podmienky sťažovateľom.
Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a ani z pripojeného spisu okresného súdunezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahyv predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z jej obsahunevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde zo strany sťažovateľa došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Ústavný súd navyše uvádza, že sťažovateľ sa stal účastníkom konania od 20. mája2010, teda iba od toho času mohli byť napadnutým súdom porušované jeho základné práva,a nie od začiatku súdneho konania, pretože od uvedeného času došlo k rozhodnutiuo zámene účastníkov konania.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu preukázanie podania sťažnosti na prieťahyv konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z. sa nevyžaduje, pokiaľ konanie na súde trvá viacako 5 rokov.
Ústavný súd taktiež uvádza, že sťažovateľovi ostáva možnosť v budúcnosti podaťsťažnosť na prieťahy v konaní proti postupu súdu, pokiaľ na to budú dané dôvody.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej častitohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2015