znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 103/06-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. mája 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti JUDr. L. S., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 21 C 106/95 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. L. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21 C 106/95 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 21 C 106/95 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   L.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   70   000   Sk   (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   JUDr.   L.   S. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   5 788 Sk   (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   Š.   K.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. novembra 2005   doručené   podanie   JUDr.   L.   S.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   Š.   K.,   K.,   ktoré   bolo označené ako „Sťažnosť podľa   čl.   127 Ústavy Slovenskej   republiky“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 106/95 tým, že okresný súd ani po desiatich rokoch právoplatne   nerozhodol   v konaní   o určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy,   v ktorom   je sťažovateľ žalovaným.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že   je   žalovaným   v 4.   rade v konaní   na   okresnom   súde,   ktoré   začalo   podaním   žaloby   4.   decembra   1995   a bolo zaregistrované pod sp. zn. 21 C 106/95. Predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Konanie nie je do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené. Sťažovateľ zastáva názor, že uvedená dĺžka konania v tomto prípade nezávisí od zložitosti právneho sporu a nie je ani vyvolaná jeho správaním.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„1.   Základné právo JUDr.   L.   S.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21 C 106/95 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava prikazuje Ústavný súd Slovenskej republiky, aby v konaní vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   pod   sp.   zn.   21   C   106/95   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   L.   S.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 265 000,- Sk (slovom dvestošesťdesiatpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trnava   je   povinný   uhradiť   JUDr.   L.   S.   náhradu   trov   právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Š. K., so sídlom K. do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením č. k. II. ÚS 103/06-13 z 5. apríla 2006 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 7. apríla 2006 právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom doručeným   ústavnému súdu   19. apríla 2006,   že netrvá   na ústnom   pojednávaní vo   veci sťažnosti.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   (sp.   zn. Spr 745/06, doručenom ústavnému súdu 11. mája 2006) okrem iného uviedla:

„Žalobca Mesto P. podalo žalobu dňa 4. 12. 1995 na tunajší súd, proti žalovaným Ing. I. B. a spol. Predmetom žaloby je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Dňa 11. 12. 1995 bol vytýčený termín pojednávania na deň 15. 1. 1996. Na pojednávanie v uvedený deň sa nedostavili odporcovia, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že bude žiadaný spis z Obvodného súdu Bratislava 1. Dňa 9. 2. 1996 podala M. V. podanie, ktorým vstupuje do konania v zm. § 93 ods. 2 O. s. p. Dňa 1. 2. 1996 oznámil Obvodný súd Bratislava 1 do predmetnej   veci,   že   žiadaný   spis   sa   stále   nachádza   na   Mestskom   súde   v Bratislave v dôsledku odvolania podaného účastníkom Mgr. L. S. Ďalšie pojednávanie 4. 3. 1996 bolo ukončené   uznesením,   ktorým   súd   prerušil   predmetné   konanie   do   doby   právoplatného ukončenia konania vedeného na Obvodnom súde Bratislava 1 sp. zn. Sa 851/Z – D. a. s. Uznesenie po vyhotovení bolo zákonnou sudkyňou vo veci JUDr. S. H. doručené účastníkom konania. Dňa 8. 3. 1996 podal sťažovateľ odvolanie. Dňa 25. 3. 1996 sa týmto úkonom doručovalo   odvolanie   protistrane.   Následne   sa   odstraňovali   vady   v doručovaní predmetného uznesenia ďalším účastníkom, zisťovala sa adresa konkrétnych účastníkov. OO PZ Bratislava 5 dňa 25. 6. 1996 oznamovalo súdu, že nebolo možné doručiť uznesenie účastníčke Ing. V., pretože táto sa nezdržiavala v uvedenom mieste. 15. 8. 1996 bol vyzvaný účastník – sťažovateľ, aby zaslal plnú moc od ostatných žalovaných, nakoľko odvolanie bolo podpísané iba ním a odvolanie podávali aj ďalší žalovaní. Dňa 16. 9. 1996 zaslal súdu v súvislosti s podaným odvolaním vyjadrenie sťažovateľ. Dňa 27. 9. 1996 bola vykonaná výzva   na   účastníka   Ing.   V.   v súvislosti   so   zisťovaním,   na   akej   adrese   sa   v tej   dobe nachádzal,   pretože   nepreberá   zásielky   súdu.   5.   11.   1996   bola   požiadaná   polícia v Bratislave   na   doručenie   písomností   manželom   V.   20.   11.   1996   oznámila   polícia,   že zásielky boli doručované účastníkom, ale nepodarilo sa ich doručiť, pretože nikto dvere na byte neotváral. 5. 12. 1996 bola vec doručená Krajskému súdu v Bratislave na odvolacie konanie. Dňa 17. 1. 1997 odvolací súd vrátil spis s tým, že potvrdil napadnuté uznesenie o prerušení konania. Následne súd opakovaným dlhodobým spôsobom doručoval predmetné uznesenie odvolacieho súdu účastníkom. Po odchode zákonnej sudkyne JUDr. H. od 1. 1. 1997 na novoutvorený Krajský súd v Trnave (spolu s ďalšími sudcami tunajšieho súdu), vec bola Opatrením predsedníčky súdu pod Spr 764/01 dňa 1. 8. 2001 pridelená na konanie sudkyni Mgr. B. M. Predmetná vec bola naďalej prerušená, dňa 14. 11. 2003 súd zisťoval stav konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Sa 851/Z – D. a. s., v dôsledku ktorej veci bola   predm.   vec   prerušená.   17.   12.   2003   zaslal   do   predmetnej   veci   Okresný   súd Bratislava I fotokópie   predmetného   žiadaného   spisu.   Dňa   30. 8.   2005   žiadal   súd navrhovateľa,   aby   oznámil,   či   trvá   na   podanej   žalobe,   či   neprišlo   k mimosúdnemu doriešeniu veci, či neberie žalobu späť. Žalobca prevzal výzvu 19. 9. 2005. Vo veci zákonná sudkyňa 30. 9. 2005 stanovila na deň 25. 11. 2005 termín pojednávania. Následne mali niektorí účastníci konania závadu v doručení predvolania na pojednávanie. 16. 11. 2005 sťažovateľ   –   žalovaný   v 4.   rade   oznámil   prekážku   pre   ktorú   sa   nemôže   zúčastniť pojednávania   a to   tú,   že   bude   v zahraničí.   Zároveň   žiadal   v celom   rozsahu   žalobu zamietnuť.   Opätovne   21.   11.   2005   zaslal   vo   veci   vyjadrenie   sťažovateľ.   Pojednávanie z 25. 11. 2005 bolo po zistení, že sa ani jeden žalovaný nedostavil, odročené na neurčito s tým,   že   splnomocnená   zástupkyňa   žalobcu   žiadala,   aby   jej   bola   daná   lehota   jedného mesiaca na preštudovanie predmet. spisu, nakoľko na tun. súde sa vedie ďalšie konanie, ktoré má význam pre riešenie predmetnej veci. Dňa 23. 12. 2005 podal žalobca návrh na prerušenie predmetného konania. Úpravou z 12. 4. 2006 bola žiadaná polícia o zisťovanie pobytu žalovanej v 3. rade.

Sudkyňa JUDr. M., ktorá prevzala predmetnú vec v dôsledku opatrenia predsedníčky súdu   v čase,   keď   išlo   už   o reštančnú   vec,   potrebovala   ako   novonastúpená   sudkyňa   na tunajší   súd   dlhší   čas   na   naštudovanie   veci.   Dňa   14.   11.   2003   vo   veci   vykonala   úkon v súvislosti s vyžiadaním si spisu z OS Bratislava I. Keďže Okresný súd Bratislava I zaslal fotokópiu   predm.   spisu   17.   12.   2003,   sudkyňa   vyzvala   žalobcu   na   vyjadrenie   ohľadom ďalšieho postupu konania a následne sudkyňa určila termín pojednávania na 25. 11. 2005. T. č. sudkyňa si dala predložiť spis PN 4 C 5/00 k nahliadnutiu v súvislosti s potrebou oboznámenia sa o stave tohto konania, ktoré má význam pre predmetnú vec. Po zabezpečení doručenia všetkých písomností žalovaným, najmä žalovanej Ing. M. V., ktorej pobyt zisťuje súd aj ďalšou úpravou z 12. 4. 2006, vykoná sudkyňa príslušný úkon vo veci.

Je faktom, že niektoré úkony súdu vo veci boli vykonané s oneskorením, toto však bolo   spôsobené   dlhotrvajúcim   opakovaným   doručovaním   písomností   žalovaným   – manželom   V.,   v dôsledku   čoho   vznikli   prieťahy   v konaní.   Úkony   sudkyne   vo   veci   boli vykonané v nadväznosti na veľké množstvo vybavovaných vecí v predmetnom oddelení.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

II.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáhal   vyslovenia   porušenia   jeho   základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 21 C 106/95 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zohľadňuje svoju ustálenú   judikatúru,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k nastoleniu právnej istoty iným zákonom predpísaným spôsobom, ako je právoplatné rozhodnutie súdu. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru,   ústavný súd v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje   aj   povahu prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.

1.   Predmetom   konania   je   návrh   na   určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy.   Z tohto pohľadu   vec   nie   je   právne   zložitá   a tvorí   súčasť   štandardnej   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov. Skutkovo je predmetná vec zložitejšia vzhľadom na personálnu a vecnú prepojenosť   namietaného   konania   s inými   súvisiacimi   konaniami,   ako   aj   na   potrebu rozsiahlejšieho dokazovania. Ani tieto skutočnosti,   ani doba, počas ktorej   bolo konanie prerušené,   však   nemôžu   ospravedlniť   celkovú   dĺžku   konania   (viac   ako   dvanásť   rokov) a predovšetkým po roku 2003.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd zistil, že sťažovateľ v označenom konaní   viackrát   predložil   stanoviská   a   dôkazy   a jeho   prístup   nemal   zásadný   vplyv   na doterajšiu dĺžku konania na okresnom súde.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Konanie vo veci začalo 4. decembra 1995, keď mesto P. ako žalobca podalo na okresnom súde žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

Po počiatočných úkonoch okresný súd uznesením č. k. 21 C 106/95-18 zo 4. marca 1996 prerušil konanie vo veci „do doby právoplatného ukončenia konania vedeného na Obvodnom súde Bratislava 1 č. k. Sa 851/Z - D. a. s.“

Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   odvolanie   doručené   okresnému   súdu 18. marca 1996. Odvolací spis bol doručený 5. decembra 1996 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu 17. januára 1997 a vrátil mu spis.

Okresný súd ďalej opakovane doručoval uznesenie odvolacieho súdu účastníkom, pričom žalovanému v 1. rade ho vôbec nedoručil ani do 2. júla 1998 (záznam v spise).

Mesto P. ako žalobca doručilo 6. apríla 1998 okresnému súdu žiadosť o nariadenie termínu pojednávania, na ktorú tento súd nereagoval.

Konanie   bolo   aj   v ďalšom   období   prerušené   a spis   sp.   zn.   21   C   106/95   bol v súvislosti so zmenou rozvrhu práce pridelený opatrením predsedníčky okresného súdu 1. augusta 2001 novej zákonnej sudkyni.

Okresný   súd   po   prvý   raz   od   prerušenia   konania   zisťoval   stav   konania   vo   veci Okresného súdu Bratislava I vedenej pod sp. zn. Sa 851/Z - D., a. s., 14. novembra 2003. Dožiadaný súd zaslal 17. decembra 2003 vyžiadaný spis okresnému súdu.

Okresný súd ďalej 6. septembra 2005 vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na svojom návrhu. Navrhovateľ oznámil 28. septembra 2005 okresnému súdu, že naďalej trvá na svojom návrhu. Sťažovateľ sa vyjadril podaním z 21. novembra 2005 k vzniku D., a. s.

Pojednávanie nariadené na 25. november 2005 okresný súd pre neúčasť žalovaných v 1. až 5. rade odročil na neurčito.

Navrhovateľ v označenom konaní okresného súdu podal 23. decembra 2005 návrh na prerušenie konania.

Okresný   súd   ďalej   zisťoval   pobyt   žalovanej   v 2.   rade   úkonmi   v priebehu   apríla a mája (3. máj) 2006 v súčinnosti s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave.

Ústavný súd konštatoval, že okresný súd po začatí konania v decembri roku 1995 prerušil konanie uznesením č. k. 21 C 106/95-18 zo 4. marca 1996, čo po podaní odvolania sťažovateľom   potvrdil   17.   januára   1997   aj   krajský   súd   (uznesenie   o prerušení   nebolo doručené žalovanému v 1. rade ani ďalším zo žalovaných ani v priebehu ďalšieho jeden a pol roka).

V ďalšej   fáze   okresný   súd   v prerušenom   konaní nekonal   do   14.   novembra   2003, pričom   nereagoval   na   návrh   navrhovateľa   zo   6.   apríla   1998   na   nariadenie   termínu pojednávania vo veci.

Ústavný   súd   uvádza,   že   vo   vzťahu   k prerušeniu   konania   zastáva   názor,   že   ide o zákonom   dovolený   procesný   postup,   ktorý   je   potrebné   posudzovať   podľa   situácie existujúcej v čase, keď sa realizoval, a na posúdenie ktorej všeobecné súdy majú zásadne lepšie predpoklady ako ústavný súd, odhliadnuc od princípu subsidiarity, ktorým sa riadi vzťah ústavného súdu k všeobecným súdom a ktorému viac zodpovedá, aby ústavný súd, pokiaľ to je nevyhnutné, sám   neposudzoval   vhodnosť a účelnosť zvoleného procesného postupu. To však neznamená, že táto voľnosť je bez obmedzenia a že nie je kontrolovateľná ústavným súdom. Aj ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   len   „OSP“),   ako   napokon   každé   zákonné   ustanovenie,   sa   totiž   musí   vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Keďže zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   musí všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto vychádzať aj z požiadavky, ktorá je obsiahnutá v tomto článku ústavy. V prerušenom   konaní   sa   nemohli   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty   jej   účastníkov,   a tým   nemohlo   dôjsť   k naplneniu   účelu označených   práv.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nečinnosť   súdu   v dôsledku existencie   prekážky   jeho   postupu   vytvorenej   zákonom   ustanoveným   postupom   (napr. právoplatným uznesením o prerušení konania), tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02).

Ďalší   úkon   od   vyžiadania   súvisiaceho   spisu   v novembri   2003   vo   vzťahu k navrhovateľovi v konaní okresný súd urobil 6. septembra 2005. Po tomto období okresný súd opakovane zisťoval miesto pobytu odporcov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a so zreteľom na konkrétne okolnosti daného prípadu a na celkovú dĺžku konania vo veci začatej v roku 1995, ako aj na obdobie, keď bolo konanie, v ktorom okresný súd dosiaľ právoplatne nerozhodol, prerušené, ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 21 C 106/95 došlo k zbytočným prieťahom   predovšetkým   po roku   2003,   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu základného práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,   ktorej   právo   bolo   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané   konanie   ešte   nebolo   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu o sťažnosti   právoplatne   ukončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 106/95 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o tom,   že   bolo   porušené   základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 21 C 106/95 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto rozhodol aj o žiadosti sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   265   000   Sk, pričom k odôvodneniu uviedol len to, že jeho právna neistota nebola odstránená ani po takmer desiatich rokoch.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   všetky   okolnosti   prípadu,   predovšetkým   doterajšiu   dĺžku   konania vrátane obdobia nečinnosti okresného súdu, správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ako   aj povahu sporu,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie finančného zadosťučinenia 70 000 Sk primerané.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. Š. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 5 788 Sk za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (vypočítanou zo základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2005 vo výške 16 381 Sk), t. j. dvakrát 2 730 Sk a dvakrát 164 Sk režijný paušál.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2006