znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 103/02-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2002 predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. K. B., N., podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 3 kapitoly B ods. 3 písm. e) všeobecne záväzného   nariadenia   mesta   Levice   č.   56   o územnom   pláne   sídelného   útvaru   Levice   – zmeny a doplnky s čl. 20 ods. 4 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a takto

r o z h o d o l :

Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. apríla 2002 doručený   návrh   skupiny   30   poslancov   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovatelia“), zastúpenej advokátom JUDr. K. B., N., „na začatie konania podľa čl. 125 ods.   1   písm.   d)   Ústavy   Slovenskej   republiky   o súlade   všeobecne   záväzného   nariadenia orgánu   územnej   samosprávy   podľa   čl.   71   ods.   2   s ústavou   a zákonmi“.   Z jeho   obsahu vyplynulo, že navrhovatelia ním požadujú konanie „o súlade ustanovení §-u 3 kapitola B ods.   3   písm.   e)   v časti   dobudovať   a revitalizovať   biocentrum   lokálne   –   topoľový   lesík a školské areály obytného súboru Rybníky všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky s čl. 20 ods. 4 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, §-u 3 kapitola B ods. 3 písm. e) v časti dobudovať a revitalizovať biocentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného súboru   Rybníky   všeobecne   záväzného   nariadenia   mesta   Levice   č. 56   z roku   2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky s §-om 128 ods. 2 zákona č. 40/1964   Zb.   Občiansky   zákonník   v znení   neskorších   predpisov,   pričom   navrhovatelia napádajú všeobecne záväzné nariadenie mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky v rozsahu zodpovedajúcom jeho ustanoveniu §-u 3 kapitola B ods. 3 písm. e) – dobudovať a revitalizovať existujúce biocentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky.

Podľa ustanovenia čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení druhej hlavy prvého oddielu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a z dôvodov ďalej uvedených navrhujeme, aby Ústavný súd vydal nález, podľa ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom pojednávaní takto rozhodol:

1. Ustanovenie §-u 3 kapitola B ods. 3 písm. e) v časti dobudovať a revitalizovať bicoentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ustanovenie §-u 3 kapitola B ods. 3 písm. e) v časti dobudovať a revitalizovať biocentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky nie je v súlade s ustanovením §-u 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

3. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie §-u 3 kapitola B ods. 3   písm.   e)   v časti   dobudovať   a revitalizovať   biocentrum   lokálne   –   topoľový   lesík a školské areály obytného súboru Rybníky všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky, ktorého nesúlad   s Ústavou   Slovenskej   republiky   a zákonom   č. 40/1964   Zb.   Občiansky   zákonník v znení neskorších predpisov, Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil podľa čl. 125 ods. 1 písm.   d)   Ústavy Slovenskej   republiky,   dňom   vyhlásenia tohto   nálezu   v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Mestské zastupiteľstvo mesta Levice je povinné do šiestich   mesiacov   od   vyhlásenia   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   v Zbierke zákonov Slovenskej republiky označené ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice   č.   56   z roku   2001   uviesť   do   súladu   s Ústavou   Slovenskej   republiky   a zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ak mestské zastupiteľstvo mesta Levice neuvedie označené ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice č. 56 z roku 2001 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, stráca predmetné ustanovenie po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.“

Základom   argumentácie   navrhovateľov   bolo   tvrdenie,   že   všeobecne   záväzné nariadenie mesta Levice č. 56 o územnom pláne sídelného útvaru Levice – zmeny a doplnky (ďalej   len   „všeobecne   záväzné   nariadenie“)   obsahujúce   záväzné   časti   územného   plánu [podľa § 27 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)] sa dostalo do nesúladu s ústavnou a aj zákonnou úpravou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako aj §   128   ods.   2   zákona č.   40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj s čl. 71 ods. 2 ústavy, čo malo aj priamy dopad na vlastnícke právo konkrétneho vlastníka nehnuteľností. Pokiaľ ide o konkretizáciu takejto argumentácie, navrhovatelia ďalej uviedli, že „V zmysle predmetného všeobecne záväzného nariadenia mesta Levice - §-u 3 kapitoly B – zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ods. 3 – Ochrana   a tvorba   životného   prostredia,   písm. e)   je   potrebné   dobudovať   a revitalizovať existujúce biocentrum lokálne – topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky. Jedná sa o, resp. je tu plánovaný topoľový lesík a školské areály obytného súboru Rybníky ako   lokálne   biocentrum,   ktorý   je   nutné   dobudovať   a revitalizovať   v rámci   miestneho územného systému ekologickej stability....

Predmetné   lokálne   biocentrum   sa   nachádza   na   nehnuteľnostiach   parc.   č. 3656/1 a parc. č. 3657/13 takto vedených Správou katastra Levice pre katastrálne územie mesta Levice.   Tieto   nehnuteľnosti   sú   vo   výlučnom   vlastníctve   Rehole   piaristov   na   Slovensku, Provincialát Rehole piaristov so sídlom ul. Dr. Kautza 17, 900 21   Svätý Jur“, pričom „predmetný územný plán sídelného útvaru Levice bol schválený a jeho záväzná časť bola vyhlásená   napriek   nesúhlasu   vlastníka   predmetných   nehnuteľností   s určením   budúceho užívania predmetných nehnuteľností“. Podľa názoru navrhovateľov všeobecne záväzným nariadením   došlo   k „nútenému   obmedzeniu“   vlastníckeho   práva   Rehole   piaristov   na Slovensku spôsobom, ktorý nie je v súlade ako s čl. 20 ods. 4 ústavy, tak aj s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ktorý tiež prekračuje rámec čl. 71 ods. 2 ústavy, pretože „priamo všeobecne záväzným nariadením, ktorým obec vyhlasuje záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie...   nemožno   obmedziť   vlastnícke   právo   iného   subjektu...“, keďže „nútene obmedziť vlastnícke právo možno len za splnenia podmienok stanovených v čl. 20 ods. 4 ústavy a v danom prípade postupom, ktorý ustanovuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku vo svojich ustanoveniach §-ov 108 až 116...“.

II.

Ústavný súd návrh navrhovateľov predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Pri svojom rozhodovaní ústavný súd bral do úvahy, že predbežným prerokovaním návrhu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy sa má o. i. zabezpečiť, aby po jeho prijatí na ďalšie konanie bolo možné dosiahnuť účel konania o súlade právnych predpisov, t. j. zistenie súladu alebo nesúladu označených ustanovení právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily. V prípade, ak pri predbežnom prerokovaní návrhu ale ústavný súd zistí, že samotný predmet úpravy právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily vylučuje, aby sa vôbec dostal do nesúladu s označenými ustanoveniami právneho predpisu vyššieho stupňa právnej sily, takýto návrh (a aj vzhľadom na účel konania o súlade právnych predpisov) po jeho predbežnom prerokovaní odmietne.

Z tohto   hľadiska   ústavný   súd   preskúmal   návrh   navrhovateľov   a zistil,   že   sa   ním namieta nesúlad označeného ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia [konkrétne § 3 kapitola B písm. e)] s čl. 20 ods. 4 ústavy, ako aj s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní skúmal, či namietané všeobecne záväzné   nariadenie   (obsahujúce   záväznú   časť   územného   plánu   sídelného   útvaru)   sa dotýka vlastníckych   práv,   a zistil,   že   tomu   tak   nie   je.   Vychádzal   pritom   z charakteru územnoplánovacej dokumentácie, ktorá predstavuje „základný nástroj územného rozvoja a starostlivosti   o životné   prostredie   Slovenskej   republiky,   regiónov   a obcí“   (§   8   ods. 3 stavebného   zákona),   pričom   „komplexne   rieši   priestorové   usporiadanie   a funkčné využívanie   územia,   zosúlaďuje záujmy   a činnosti   ovplyvňujúce   územný   rozvoj,   životné prostredie   a ekologickú   stabilitu   a ustanovuje   regulatívy   priestorového   usporiadania a funkčného   využívania   územia   (§   8   ods.   1   stavebného   zákona).   Na   toto   všeobecné vymedzenie reagujú územné plány obcí, ktoré ustanovujú zásady a regulatívy priestorového usporiadania   a funkčného   usporiadania   územia   obce,   zásady   a regulatívy   starostlivosti o životné   prostredie,   zásady   a regulatívy   využívania   prírodných   zdrojov,   kultúrno-historických   hodnôt   a významných   krajinných   prvkov,   zásady   a regulatívy   verejného dopravného   a technického   vybavenia,   prípadne   plochy   pre   verejnoprospešné   stavby a chránené časti krajiny a pod. (§ 11 a) až g) stavebného zákona), pričom v záväznej časti územnoplánovacej   dokumentácie   (ktorá   tiež   tvorí   predmet úpravy   všeobecne   záväzného nariadenia) obce schvaľujú zásady   a regulatívy „priestorového usporiadania a funkčného využívania   obce,   hranice   zastavaného   územia,   usporiadania   verejného   dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických   hodnôt   a významných   krajinných   prvkov,   územného   systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene“ (§   13   ods.   3   písm.   b)   stavebného   zákona).   Uvedené   zámery   napĺňa   územnoplánovacia dokumentácia   obce   bez toho,   že by sa   nejakým spôsobom   vôbec dotýkala, či   dokonca konkrétnym   spôsobom   postihovala   vlastnícke   práva   vlastníkov   tých   nehnuteľností,   na ktorých by sa tieto jej zámery mali postupne (a s využitím jednotlivých druhov územného konania) uvádzať do praxe. Podľa ustanovenia § 27 ods. 6 stavebného zákona: „Schválená územnoplánovacia   dokumentácia   je   v určenom   rozsahu   záväzným...   podkladom   na vypracovanie   a schvaľovanie   ďalšej   územnoplánovacej   dokumentácie,   na   územné rozhodovanie   a na   vypracovanie   dokumentácie   stavieb.“   Aj   z uvedených   dôvodov spracovanie a schvaľovanie územného plánu obce nie je podmienené súhlasom konkrétnych vlastníkov tých nehnuteľností, na ktorých sa majú zámery územného plánu obce realizovať. Nejde   totiž   o konanie,   v ktorom   sa   rozhoduje   o právach   a oprávnených   záujmoch individuálne   určených   fyzických   osôb   a právnických   osôb,   ako   je   tomu   v jednotlivých druhoch   územného   konania.   Uvedené   však   nevylučuje,   aby   v stavebnom   konaní   došlo k zásahom   do   vlastníckych   práv   vlastníkov   konkrétnych   nehnuteľností,   a to   ich vyvlastnením   (§   108   stavebného   zákona).   K takýmto   opatreniam   priamo   a konkrétne postihujúcim vlastnícke práva konkrétnych vlastníkov však dochádza až v etape samotnej realizácie   schválenej   územnoplánovacej   dokumentácie,   a nie   v dôsledku   jej   samotného prijatia, keďže (a podľa § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona) vyvlastniť možno vo verejnom   záujme   „pre   verejnoprospešné   stavby   podľa   schválenej   územnoplánovacej dokumentácie“ za podmienky rešpektovania ústavného princípu upraveného v čl. 20 ods. 4 ústavy.   Hoci   vo   fáze realizácie   schválenej   územnoplánovacej   dokumentácie   obce   môže dôjsť   k reálnemu   obmedzeniu   vlastníckeho   práva   jednotlivých   vlastníkov   (napríklad prostredníctvom   vyvlastnenia   na   účely   verejného   záujmu),   samotná   schválená územnoplánovacia dokumentácia na úrovni územného plánu obce (sídelného útvaru) takýto konkrétny   vzťah   k vlastníckym   právam,   a teda   aj   k ich   ústavnej   či   zákonnej   úprave postráda,   keďže   jej   obsah   a účel   je   diametrálne   odlišný.   Keďže   vzhľadom   na   uvedené ústavný   súd   nepovažoval   za   dôvodné   tvrdenie   navrhovateľov,   že   všeobecne   záväzné nariadenie (obsahujúce záväznú časť územného plánu sídelného útvaru Levice) sa môže dostať do obsahového nesúladu s čl. 20 ods. 4 ústavy, ako aj s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka,   bolo   potrebné   ich   návrh   (a vzhľadom   na   účel   konania   o súlade   právnych predpisov) v tejto časti odmietnuť.

2. Navrhovatelia namietali aj nesúlad ustanovenia § 3 kapitoly B ods. 3 písm. e) všeobecne záväzného nariadenia s čl. 71 ods. 2 ústavy. Ústavný súd aj v tejto časti návrh navrhovateľov odmietol, keďže predmet právnej úpravy všeobecne záväzného nariadenia spadá pod rozsah úpravy čl. 68 ústavy (čo výslovne potvrdzuje aj § 4 ods. 3 písm. i) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v súlade s ktorým sa za výkon samosprávy obce považuje aj obstarávanie a schvaľovanie „územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov a zón“), a nie čl. 71 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2002