znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 102/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., so sídlom Křížikova 68, Brno, Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. A. O., so sídlom B., Česká republika, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 275/03 z 10. novembra 2004 a   rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 19 Cb 53/02-79 z 11. apríla 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2005 doručená   sťažnosť   KRÁLOVOPOLSKÁ,   a.   s.,   so   sídlom   Křížikova   68,   Brno,   Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. A. O., so sídlom B., Česká republika, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 275/03 z 10. novembra 2004 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Cb 53/02-79 z 11. apríla 2003.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobca Královopolská strojírna Brno, a. s., sa žalobou z 29. apríla 2002 domáhal zaplatenia 1 468 700 Kč s príslušenstvom proti žalovaným I. SK RIA, a. s.,   a II. KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s., organizačná zložka podniku. O žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 19 Cb 53/02-79 z 11. apríla 2003 tak, že žalovaného v II. rade, za ktorého označil Královopolská, a. s., Krížikova 68, Brno, zaviazal zaplatiť 1 068 308,60 Kč s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania a súdne trovy 98 949,20   Sk; voči   žalovanému   v I.   rade   žalobu   zamietol   a vo   zvyšnej   časti   konanie zastavil.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že nebol a nie je účastníkom konania vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. 19 Cb 53/02, čo potvrdzuje aj žaloba, v ktorej je ako žalovaný v II. rade označená KRÁLOVOPLSKÁ RIA,   a.   s.,   organizačná   zložka   podniku,   ktorá   je   organizačnou   zložkou   podniku KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s., a nie sťažovateľa. Sťažovateľ toto svoje tvrdenie opiera o zápis v obchodnom registri Okresného súdu v Trnave, oddiele Po, vložke 34 T, ako aj uznesenie krajského súdu č. k. 21 Cob 115/03-139 z 31. júla 2003, v ktorom je výslovne riešená   otázka   nesprávnosti   zápisu   týkajúca   sa   organizačnej   zložky   podniku KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s. Na tomto základe sťažovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého   stupňa   rozhodol   na   nesprávnom   skutkovom   základe,   pričom   sťažovateľovi   bola nesprávnym postupom krajského súdu odňatá možnosť namietať nedostatok svojej pasívnej legitimácie,   keďže   v žalobe   bol   ako   žalovaný   v II.   rade   označený   iný   subjekt,   pričom krajský súd nevydal uznesenie o zámene či pristúpení ďalšieho účastníka.

Dňa 14. januára 2005 bol sťažovateľovi doručený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 275/03 z 10. novembra 2004, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu, pričom   v odôvodnení   okrem   iného   uviedol,   že   „... Ak   sú   určité   nepresnosti   v označení účastníka, tie   zavinil účastník. Nejde o iného účastníka, kde by k zmene mohlo dôjsť len v dôsledku zámeny účastníkov pripustenej súdom, ale nanajvýš o nepresné označenie, čo možno napraviť v právoplatnom rozhodnutí (§ 164 OSP), ak k tomu došlo“.

Sťažovateľ   poukazuje vo   svojej   sťažnosti   na   skutočnosť,   že   je   na   základe   fúzie právnym   nástupcom   pôvodného   žalobcu   Královopolská   strojírna   Brno,   a.   s.,   a ak   by akceptoval argumenty odvolacieho súdu, bol by sám sebe veriteľom i dlžníkom. Skutočnosť je   však   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   iná. „Pôvodným   predávajúcim   bola   obchodná spoločnosť   Královopolská   strojírna   Brno,   a.   s.   (ktorá   zanikla   k 30.   9.   2003   z dôvodu zlúčenia so sťažovateľom) a kupujúcim bol KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., organizačná zložka. V obchodnom   registri   Okresného   súdu   v Trnave   je   v oddiele   Po   vložke   34   T   zapísaná organizačná   zložka   pôvodného   zriaďovateľa   KRÁLOPOPOLSKÁ,   a.   s.,   ktorá   je   podľa aktuálneho   zápisu   v obchodnom   registri   od   26.   5.   1998   organizačnou   zložkou   inej právnickej   osoby   než   KRÁLOVOPOLSKÁ,   a.   s.,   a   síce   obchodnej   spoločnosti KRÁLOVOPOPOLSKÁ RIA, akciová spoločnosť.“.

Podľa   názoru   sťažovateľa   krajský   súd   a najvyšší   súd   označenými   rozsudkami porušili čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 ústavy, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal nález, „ktorým vysloví, že napadnutými rozsudkami boli porušené citované základné práva sťažovateľa a preto že sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 275/03 zo dňa 10. 11. 2004 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 19 Cb 53/02-79 zo dňa 31. 8. 2004 zrušujú.“.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež žiada, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku krajského   súdu   č.   k.   19   Cb   53/02-79   z   31.   augusta   2004   potvrdeného   napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že smeruje jednak proti rozsudku krajského súdu č. k. 19 Cb 53/02-79 z 31. augusta 2004, ako aj rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 275/03 z 10. novembra 2004.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o ochrane základných   práv a slobôd je daná vtedy,   „ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“. O odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa je oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa   v časti   namietajúcej   porušenie   označených   základných   práv   sťažovateľa rozsudkom krajského súdu č. k. 19 Cb 53/02-79 z 31. augusta 2004 odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 275/03 z 10. novembra 2004, ústavný súd pri predbežnom   prerokovaní taktiež odmietol   pre nedostatok právomoci   podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok ochrany svojich základných práv v systéme všeobecných súdov, a to dovolanie podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý uvádza aj samotný sťažovateľ, keď vo svojej sťažnosti tvrdí, že nesprávnym postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť namietať vo   veci   nedostatok   pasívnej   legitimácie,   keďže   v žalobe   bol   ako   žalovaný   v II.   rade označený   iný   subjekt,   pričom   krajský   súd   nevydal   uznesenie   o zámene   či   pristúpení ďalšieho účastníka. Sťažovateľ však podanie dovolania   nevyužil,   hoci,   ho mal a mohol využiť; táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu, pretože táto je podľa čl. 127 ústavy subsidiárna vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   bolo už   bez právneho   významu zaoberať sa žiadosťou o odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005