znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 101/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci   namietaného   porušenia   základných   práv   zaručených   v   čl.   19   ods.   1   a   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I a jeho pokynom č. p.: ORP-15/I-JP-2010 z 20. januára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. R. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2010 doručená sťažnosť Ing. R. K., B.(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I   (ďalej   len „okresné riaditeľstvo“) a jeho pokynom č. p.: ORP-15/I-JP-2010 z 20. januára 2010. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „nastúpil do policajného zboru dňa 15. 3. 1999   ako   vyšetrovateľ,   pričom   ako   jediný   z   prijatých   vyšetrovateľov   urobil psychodiagnostické testy na výbornú a bolo u neho zistené vysoké IQ (170).

V roku 2008 bol nedôvodne odoslaný plk. JUDr. C.... na psychiatrické vyšetrenie, výsledok ktorého bol úplne negatívny...

V   januári   2010   bol   opätovne,   tentoraz   mjr.   JUDr.   A.,   voči   ktorej   zorganizoval petíciu, odoslaný na preskúmanie duševnej spôsobilosti k   psychológovi... Pretože pokyn neuvádzal znova žiadne dôvody, na čo môj klient upozornil..., na vyšetrení sa nezúčastnil, za čo je teraz disciplinárne postihovaný.

Takýmto postupom OR PZ Ba I bolo opakovane porušené základné právo môjho klienta na ochranu garantovanú v čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 127 ods. 1 Ústavy SR...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„1.   Postupom   OR   PZ   Ba   I vydaním   pokynu   Čj.:   ORP-15/I-JP-2010   právo sťažovateľa Ing. R. K., garantované v čl. 127 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR porušené bolo.

2. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy SR pokyn OR PZ Ba I Čj.: ORP-15/I-JP- 2010 zrušuje.

3.   Ústavný   súd   zakazuje   OR   PZ   Ba   I pokračovať   v porušovaní   základných   práv a slobôd   sťažovateľa   ďalším   vydávaním   nedôvodných   pokynov   na   vyšetrenie   duševného stavu Ing. R. K.

4. Ústavný súd priznáva Ing. R. K. finančné zadosťučinenie v sume 2.000 EUR, ktoré je OR PZ Ba I povinné zaplatiť menovanému v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. OR PZ Ba I je povinné zaplatiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia do rúk advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl.   19   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu je sťažovateľom namietané porušenie označených   základných   práv,   ku   ktorému   malo   dôjsť   postupom   okresného   riaditeľstva, resp. vydaním   pokynu   č.   p.:   ORP-15/I-JP-2010   z 20.   januára   2010,   ktorým   vedúca 2. oddelenia všeobecnej kriminality odboru justičnej polície, Úradu justičnej a kriminálnej polície, okresného riaditeľstva (ďalej len „vedúca oddelenia“) v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej   polície   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   službe príslušníkov   PZ“)   uložila   sťažovateľovi   povinnosť   podrobiť   sa   kontrolnému psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.

Reakciou   sťažovateľa   na   uvedený   pokyn   vedúcej   oddelenia   bolo   jeho   podanie z 20. januára 2010, ktorým upozornil s poukazom na znenie § 48 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ (analogicky), že tento pokyn nemá oporu v nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení, na ktoré sa vedúca oddelenia odvolala, a že „ho možno posúdiť o. i. ako porušenie uvedeného zákona a ďalší akt šikanovania“.

V konečnom dôsledku, ako to sťažovateľ uvádza vo svojej sťažnosti, sa predmetného psychologického vyšetrenia nezúčastnil „za čo je teraz disciplinárne postihovaný“.

Podľa § 2a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto   práva   a   povinnosti   zneužívať   na   škodu   druhého.   Policajt   nesmie   byť   v   súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 2a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený   záujem bol   dotknutý   nedodržaním   zásady   rovnakého   zaobchádzania,   môže   sa obrátiť   na   súd   a   domáhať   sa   právnej   ochrany   ustanovenej   osobitným   zákonom   [zákon č. 365/2004   Z.   z.   o   rovnakom   zaobchádzaní   v   niektorých   oblastiach   a   o   ochrane   pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov].

Podľa   §   2a   ods.   4   zákona   o štátnej   službe   príslušníkov   PZ   služobný   úrad   alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

Podľa   §   2a   ods.   6   zákona   o štátnej   službe   príslušníkov   PZ   porušenie   zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.

Podľa § 47 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ služobná disciplína policajtov spočíva   v   dôslednom   plnení   povinností   ustanovených   ústavou,   ústavnými   zákonmi, zákonmi,   ďalšími   všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi,   služobnou   prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt má právo podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.

Podľa § 48 ods. 3 písm. s) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.

Podľa § 48 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ ak sa policajt domnieva, že rozkaz,   nariadenie,   príkaz   alebo   pokyn   jeho   nadriadeného   je   v   rozpore   so   všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť   a   policajt   je   povinný   ho   splniť.   Písomné   potvrdenie   sa   nevyžaduje,   ak   hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu   alebo   pokynu   nadriadeného,   ak   by   jeho   splnením   spáchal   trestný   čin;   túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 188a ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná   na   rozkaz   alebo   na   pokyn   nadriadeného   a   činnosť,   ktorá   je   predmetom služobnej cesty.

Podľa § 188a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas služby obvyklé   alebo   potrebné   pred   začiatkom   služby   alebo   po   jej   skončení.   Nepatrí   sem stravovanie,   ošetrenie,   prípadne   vyšetrenie   v   zdravotníckom   zariadení   s   výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

1. Z citovaných ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov PZ vyplýva, že je povinnosťou   policajta   zúčastniť   sa   psychologického   vyšetrenia   na   zistenie   zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby [§ 48 ods. 3 písm. e)], a to aj na základe pokynu svojho nadriadeného. Pokiaľ tak policajt (sťažovateľ) zavinene neurobí, musí byť uzrozumený   s tým,   že   sa   dopúšťa   disciplinárneho   previnenia   (§   52   ods.   1),   ktorého dôsledkom môže byť uloženie disciplinárneho opatrenia.

Vzhľadom na túto zákonnú úpravu logicky nemôže dôjsť pokynom nadriadeného k zásahu   do   základného   práva   policajta   (v   tomto   prípade   sťažovateľa)   na   zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena ani do jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pretože takáto možnosť vyplýva priamo zo zákona a policajt musí s aplikáciou dotknutého ustanovenia zákona rátať aj vo vzťahu ku svojej osobe. Vedúca oddelenia teda v danej veci explicitne nepostupovala v rozpore so zákonom. Je tiež potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že   skutočnosti,   ktoré   viedli   vedúcu   oddelenia   k vydaniu   namietaného   pokynu,   nemôže ústavný   súd   preskúmavať,   pretože   ústavný   súd   nie   je   „skutkovým   súdom“   ani   ďalšou opravnou inštanciou orgánov verejnej moci. Tieto otázky týkajúce sa správnosti postupu a vydania pokynu vedúcou oddelenia má sťažovateľ možnosť namietať pred inými na to určenými a oprávnenými orgánmi (napr. v rámci služobného úradu). Napokon nemožno vylúčiť ani tú možnosť, aby skutočnosti, na základe ktorých bol sporný pokyn vydaný, preskúmali v rámci disciplinárneho konania (ktoré sa proti sťažovateľovi vedie) príslušné orgány v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe príslušníkov PZ.

Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy,   keď namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec dôjsť   k   porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi napádaným postupom okresného riaditeľstva, resp. pokynom nadriadenej sťažovateľa a ním namietaného   porušenia   označených   základných   práv,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietnuť   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

2.   Pokiaľ   však   sťažovateľ   zastáva   názor,   že   opakovaným pokynom   dochádza   zo strany jeho nadriadenej – vedúcej oddelenia – k „šikanovaniu“ jeho osoby (o čom svedčí podanie   sťažovateľa   vedúcej   oddelenia   z 20.   januára   2010,   v ktorom   uviedol,   že „predmetný   pokyn...   možno   posúdiť   o.   i.   ako...   ďalší   akt   šikanovania“),   má sťažovateľ možnosť   podať   v zmysle   ustanovenia   §   48   ods.   1   písm.   e)   zákona   o štátnej   službe príslušníkov PZ sťažnosť služobnému úradu, pretože ide o lekárske vyšetrenie konané na pokyn nadriadeného, t. j. o vec výkonu štátnej služby (§ 188a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ).

V takomto prípade je sťažnosť sťažovateľa neprípustná vzhľadom na znenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Aj   v tomto   prípade   by teda   ústavný   súd   musel sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.

3. Napokon, ak je sťažovateľ presvedčený, že postupom vedúcej oddelenia dochádza k jeho   diskriminácii,   o čom   opäť   svedčí   jeho   reakcia   adresovaná   vedúcej   oddelenia (z 20. januára 2010), v ktorej cituje ustanovenia § 2a zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, má sťažovateľ možnosť využiť oprávnenia, ktoré mu poskytuje na jeho ochranu § 2a ods.   3 zákona o štátnej   službe príslušníkov PZ   a obrátiť sa na všeobecný súd,   ktorý   je povinný   poskytnúť   sťažovateľovi   ochranu   aj   pred   zásahom   do   jeho   základných   práv zaručených čl. 19 ústavy. Za týchto okolností ústavný súd nemá právomoc na prejednanie sťažnosti sťažovateľa, a to vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Sťažnosť by teda ústavný súd musel v takom prípade odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o ďalších požiadavkách sťažovateľa   (zrušenie   namietaného   pokynu   vedúcej   oddelenia,   zakázanie   pokračovania v porušovaní základných práv a priznanie mu finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia) je podmienené vyslovením porušenia označených základných práv, o tejto časti sťažnosti ústavný súd už nerozhodoval.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2010