znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 101/06-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   5. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., bytom Z. a MUDr. J. K., bytom K., zastúpených advokátkou   JUDr. D.   Š.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 117/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. a MUDr. J. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2006 doručená   sťažnosť   J.   H.   a   MUDr.   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 117/04.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že ako žalobcovia v prvom a druhom rade podali Okresnému súdu Zvolen 3. februára 2004 žalobu o náhradu škody, ktorá bola postúpená v apríli 2004 na prejednanie okresnému súdu.

Dňa 2. júna 2004 sťažovatelia podali návrh na pripustenie zmeny žaloby a zároveň upresnili jej petit, o ktorom okresný súd rozhodol 24. januára 2005. Od tejto doby okresný súd   nekonal,   preto   podali   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy v konaní. V odpovedi na ich sťažnosť predseda okresného súdu listom zo 17. februára 2006 oznámil, že ich sťažnosť je dôvodná.

Z   uvedených   dôvodov   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní   ich   sťažnosti   vyslovil,   že   okresný   súd   porušil   ich   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   v   konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 117/04.

Zároveň žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia spolu v sume 1,4 mil. Sk a úhradu trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že právny zástupca sťažovateľov, ako to vyplýva   z   odpovede   predsedu   okresného   súdu,   podal   27. januára 2006   predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu odpovedal podaním sp. zn. Spr. 2207/05 zo 17. februára 2006. V tomto podaní predseda okresného súdu okrem iného uviedol:

„Vo veci musím konštatovať objektívny prieťah v konaní a Vašu sťažnosť hodnotím ako dôvodnú. (...)

Na   základe   pokynu   zákonnej   sudkyne   zo   dňa   13. 2. 2006   vyšší   súdny   úradník zabezpečí výsluch účastníkov konania príslušným dožiadaným súdom. (...)“

Súčasťou jeho odpovede bolo poučenie „Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú   podal   na   príslušnom   orgáne   súdu,   nebola   ním   riadne   vybavená,   môže   požiadať do 30 dní   od   doručenia   odpovede,   s   ktorou   nie   je   spokojný,   predsedu   krajského   súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu“.

Na   základe   týchto   zistení ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   hoci   právny zástupca sťažovateľov   podal   pred   tým,   než   sa   sťažovatelia   obrátili   na   ústavný   súd, sťažnosť na prieťahy   v konaní,   takéto   využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa § 53 ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažovateľmi,   najmä   so   zreteľom   na   to,   že sťažnosť bola podaná predsedovi okresného súdu 27. decembra 2005 a predseda okresného súdu túto vybavil oznámením zo 17. februára 2006 (ako to vyplýva z prílohy k sťažnosti), neposkytuje   okresnému   súdu   dostatočný   časový   priestor   na to,   aby   sám   odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou (sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní pred   okresným   súdom   bola   ústavnému   súdu   doručená   už   13. marca 2006).   Pokračujúca nečinnosť okresného súdu   by mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

Podľa   konštantnej   judikatúry   (m.   m.   IV. ÚS 278/04,   IV. ÚS 74/05)   ústavný   súd zastáva   názor,   že   podanie   predmetnej   sťažnosti   bolo   v   okolnostiach   prípadu   zo   strany sťažovateľov iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto   sťažnosť   mohla   mať,   ak by predseda   okresného   súdu   dostal   primeranú   lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2006