znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 101/05-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla   o sťažnosti   Ing.   J.   J.,   bytom   R.,   zastúpeného   advokátom   M.   M.,   P.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA-1 C 12/01 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   J.   J.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA-1 C 12/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. RA-1 C 12/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   J.   J. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   25 000   Sk   (slovom dvadsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Rimavská   Sobota p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Rimavská Sobota j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. J. J. trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu M. M., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. marca 2005 doručené podanie Ing. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom R., zastúpeného advokátom M. M., P., označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. RA-1 C 12/01 o žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.  

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„...   Porušenie   môjho   horeuvedeného   základného   práva   bolo   prvotne   spôsobené Okresným   súdom   v Revúcej   v konaní   o určenie   vlastníctva   k nehnuteľnosti   vedenej   pod spisovou značkou 1 C 12/01. Podľa § 15 ods. 2 písm. j) zákona č. 371/2004 Z. z. počnúc dňom 1. 1. 2005 okrem iného výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti prešli z Okresného súdu Revúca na Okresný súd Rimavská Sobota, v dôsledku čoho moje podanie smeruje voči tomuto súdu.

Návrhom podaným dňa 22. 12. 2000 na Okresný súd v Revúcej sa domáham, aby súd určil, že navrhovateľ Ing. J. J. je vlastníkom predajne zeleniny nachádzajúcej sa v budove súp.   č.   1250   zapísanej   na   LV   č.   2797   pod   bodom   B   5   v podiele   1037/10000   k celku, katastrálne územie R.

Konanie v tejto právnej veci trvá už viac ako 4 roky, pričom súd prvého stupňa do dnešného dňa nevytýčil termín prvého pojednávania a ani mi nebol oznámený dôvod, resp. prekážka, pre ktoré sa vo veci nekoná. Prvým a doposiaľ jediným zmysluplným úkonom súdu bola výzva na doplatenie súdneho poplatku, ktorý som uhradil obratom na účet súdu. Paradoxne   a chaoticky   vyznela   duplicitná   výzva   súdu   na   zaplatenie   doplatku   súdneho poplatku zo dňa 26. 5. 2004 sp. zn. 1 C 12/01 (tri a pol roka po podaní návrhu) v čase, keď z mojej strany bol už viac rokov súdny poplatok zaplatený v plnej výške.

Ja som sa viackrát telefonicky informoval na okresnom súde v mojej právnej veci, pričom   som   nikdy   nedostal   konkrétnu   odpoveď,   nebol   mi   ani   orientačne   oznámený predpoklad   vytýčenia   termínu   pojednávania   a nebolo   mi   oznámené,   v akom   štádiu   sa konanie nachádza. Takisto môj právny zástupca osobne vec urgoval, naposledy u sudkyne JUDr. M. K., ktorej meno bolo uvedené na výzve súdu týkajúcej sa súdneho poplatku. Hoci od dňa 1. 1. 2005, kedy došlo k prechodu výkonu súdnictva, práv a povinností z Okresného súdu Revúca na Okresný súd Rimavská Sobota, prešli takmer 3 mesiace, v mojej právnej veci sa naďalej nekoná.

Vyššie   uvedený   postup   súdu   považujem   za   zdĺhavý,   ktorý   je   v rozpore   s platným právom a ktorý svedčí o absencii čo len minimálnej snahy vo veci meritórne rozhodnúť. Bezdôvodnou   nečinnosťou   súdu   dochádza   k neustálemu   predlžovaniu   sporu.   Som   toho názoru, že postupom, resp. nepostupom a nekonaním súdu bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotný fakt, že spor trvá viac ako 4 roky s jediným administratívnym a rutinným procesným úkonom zo strany súdu, je nezlúčiteľný s imperatívom uvedeným v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Takáto zdĺhavosť konania totiž vo svojej podstate predlžuje stav právnej neistoty mňa navrhovateľa a to do takej miery, že sa moje právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym.“

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„Okresný   súd   v Rimavskej   Sobote   v konaní   pôvodne   vedenom   Okresným   súdom v Revúcej   pod   spisovou   značkou   1   C   12/01   porušil   právo   Ing.   J.   J.,   aby   sa   jeho   vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené   v článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Rimavskej Sobote v konaní pôvodne vedenom Okresným súdom v Revúcej   pod   sp.   zn.   1   C   12/91   prikazuje   konať   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ing. J. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 Sk, ktoré je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresnému   súdu   v Rimavskej   Sobote   ukladá   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia Ing. J.   J.   na   účet   advokáta   M.   M.,   P.,   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.   Trovy   vo   výške   4.600   Sk   pozostávajú   z dvoch   úkonov   právnej   pomoci (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   spísanie   podania   na   ÚS)   a réžijného   paušálu   –   2   x, účtovaných v zmysle Vyhlášky 655/2004 Z. z. podľa § 10 ods. 1, 16 ods. 3, teda 2 x 2.150 Sk + 2 x 150 Sk = 4.600 Sk.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 101/05-9 z 10. apríla 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. mája 2005 právneho zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom zo 16. mája 2005 (doručeným ústavnému súdu 19. mája 2005), že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci jeho sťažnosti.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 19.   mája   2005 (Spr. 639/2005, doručenom ústavnému súdu 23. mája 2005) uviedol:

„Je to právna vec bývalého Okresného súdu Revúca, kde sa viedlo konanie pod č. 1 C 12/01, po zániku Okresného súdu Revúca a po jeho zlúčení s tunajším súdom je vec vedená pod č. RA-1 C 12/01.

Z obsahu spisu vyplýva,   že   žalobca Ing.   J.   J.   podal   na bývalom Okresnom   súde v Revúcej   žalobu   proti   mestu   Revúca   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   dňa 22. 12.   2000.   Dňa   23.   09.   2002   vyzvala   konajúca   sudkyňa   právneho   zástupcu   žalobcu o oznámenie hodnoty predmetu sporu a o predloženie dôkazov o tomto. Právny zástupca žalobcu výzve sudkyne vyhovel prípisom zo dňa 15. 10. 2002. Sudkyňa dňa 17. 03. 2003 opätovne   žiadala   právneho   zástupcu   žalobcu   o doplnenie   oznámenia   hodnoty   predmetu sporu, pretože oznámenie zo dňa 15. 10. 2002 nepovažovala za dostatočné a prípisom zo dňa 07. 11. 2003 znovu žiadala právneho zástupcu žalobcu o konečné upresnenie hodnoty sporu pre účely výpočtu súdneho poplatku. V spise sa nachádza stanovisko žalobcu zo dňa 19. 11. 2003 ohľadom výpočtu hodnoty predmetného sporu. Konajúca sudkyňa vyzvala žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh dňa 26. 05. 2004. Súdny poplatok bol zaplatený dňa 11. 06. 2004. Návrh bol doručený žalovanému na vyjadrenie dňa 16. 06. 2004   a dňa   04.   08.   2004   sudkyňa   urgovala   žalobcu   o zaslanie   písomného   vyjadrenia k obsahu žaloby. V spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 05. 11. 2004, z obsahu ktorého vyplýva, že vzhľadom na reorganizáciu súdnictva k určeniu termínu pojednávania dôjde už len na Okresnom súde v Rim. Sobote, z toho dôvodu, že sudkyňa má do konca roka 2004 obsadené všetky pojednávacie dni a mieni čerpať dovolenku.

Po   zlúčení   zaniknutého   Okresného   súdu   Revúca   s tunajším   súdom   došlo k prerozdeleniu nevybavenej agendy konajúcej sudkyne medzi ostatných sudcov tunajšieho súdu. Dňa 16. 02. 2005 sudkyňa oznámila účastníkom podľa § 372k ods. 1 O. s. p., že predpokladaný termín pojednávania bude v druhom polroku 2005.

Sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, pretože je skutočne pravdou, že od podania žaloby dňa   22.   12.   2000   bývalý   Okresný   súd   v Revúcej   konal   vo   veci   s veľkými   prieťahmi a nevytýčil vo veci ani jeden termín pojednávania, hoci mi je známa tá skutočnosť, že tento súd bol od svojho vzniku nedostatočne personálne obsadený (len na 50 %), preto objektívne nemohli byť veci vybavované bez zbytočných prieťahov.

Ako   to   vyplýva   z oznámenia   konajúcej   sudkyne   zo   dňa   16.   02.   2005   termín pojednávania   bude   vytýčený   v druhom   polroku   2005,   pretože   táto   sudkyňa   doteraz vybavovala staršie spisy, ktoré doteraz neboli skončené...“.

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na tom, aby ústavný súd konal vo veci samej na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. RA-1 C 12/01.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/ 98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   v zásade považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. RA-1 C 12/01 ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   preto   vec   nemožno   posúdiť   ako   právne a skutkovo zložitú. Pri sústredenom postupe okresného súdu aj danú vec možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. RA-1 C 12/01, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním   čiastočne   prispel   k spomaleniu   konania   prístupom   k   oznamovaniu   hodnoty predmetu sporu, na ktoré ho okresný súd viackrát vyzýval v súvislosti s výpočtom súdneho poplatku.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd   z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   vo   veci   sp.   zn.   RA-1   C   12/01   zistil   rovnaké skutočnosti, ako tie, ktoré uviedol vo svojom stanovisku predseda okresného súdu.

Sťažovateľ podal 22. decembra 2000 žalobu na Okresnom súde Revúca. Tento súd urobil prvý úkon až po 21 mesiacoch, keď vyzval 23. septembra 2002 žalobcu na doplnenie hodnoty   sporu   a   na   predloženie   dôkazov   v   tejto   súvislosti,   čo   urobil   aj   opakovane (naposledy 7. novembra 2003). Ďalšie prípravné procesné úkony vo veci okresný súd urobil v priebehu roku 2004, ale pojednávanie dosiaľ nenariadil.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   stanovisku   k sťažnosti   uznal   existenciu prieťahov v označenom konaní. Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd bol vo veci sp. zn. RA-1 C 12/99 po podaní návrhu nečinný takmer dva roky a ani po viac ako štyroch rokoch od podania návrhu sa vo veci neuskutočnilo žiadne pojednávanie.  

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti skonštatoval, že konanie okresného súdu vo veci sp. zn. RA-1 C 12/01 je poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok. Preto ústavný súd rozhodol, že v uvedenom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. RA-1 C 12/01 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“  

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 50 000 Sk, pričom   svoju   žiadosť   odôvodnil   doterajším   postupom   okresného   súdu   a   tým,   že „žije v právnej   neistote   ohľadne   určenia   vlastníctva   k nehnuteľnosti,   ktorá   je   predmetom konania“.

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo veci sp. zn. RA-1 C   12/01   a   zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľa sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj   naplnenie   princípu   spravodlivosti   ústavný   súd považoval priznanie sumy 25 000 Sk sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.  

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   určuje spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s jeho   zastupovaním   v konaní   pred ústavným súdom advokátom M. M., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk spolu za dva úkony právnej   pomoci   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.  

Trovy konania je okresný súd je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2005