znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 101/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., bytom B., vo veci porušenia jej základného práva upraveného v čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Magistrátu   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy,   Primaciálne   nám.   1, Bratislava, a mestskou časťou Bratislava-Ružinov, Mierová ul. 21, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. mája 2003 doručené podanie M. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako podnet, ktorým sa dožaduje,   aby   ústavný   súd   po predbežnom   prerokovaní   tohto   podania   takto   rozhodol: „Neumožnenie prevodu obecných bytov obývaných nájomcami v dome v B. do osobného vlastníctva   podľa   zákona   182/1993   Z.   z.   o vlastníctve   bytov   a nebytových   priestorov v znení zákona 151/1995 Z. z. je porušením ústavného práva vlastniť majetok, ktorý podľa zákona   nemôže   byť vo   vlastníctve   obce   v zmysle   čl.   20   ods.   1,   zneužívanie   majetku na ujmu práv v zmysle čl. 20 ods. 3 a porušením rovnosti ľudí v ich právach v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy slovenskej republiky.“

Podľa   obsahu   sa   sťažovateľka   domáha   ochrany   svojho   základného   práva sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Znamená   to,   že   právomoc ústavného súdu je subsiduárna, t. j. nastupuje (vzniká) až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov.

Sťažovateľka   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   jej   vlastníckeho   práva   z dôvodu neumožnenia prevodu obecných bytov obývaných nájomcami v dome v B. do osobného vlastníctva, a to práva vlastniť majetok, zneužívania majetku na ujmu práv, čo je podľa nej aj porušením rovnosti ľudí v ich právach v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil (I. ÚS 132/93), že ochranu vlastníckeho práva pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne poskytujú všeobecné súdy   (I.   ÚS 132/93).   Z podania sťažovateľky nevyplýva, že by túto možnosť využila. Nespokojnosť sťažovateľky s postupom ňou označených orgánov (Magistrátu hlavného mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy,   mestskej   časti   Bratislava-Ružinov)   nestačí   bez ďalšieho   na   založenie   právomoci   ústavného   súdu,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Bolo už bez právneho významu zaoberať sa náležitosťami sťažnosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2003