znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 100/2015-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo sudcovLajosa   Mészárosa   a Ladislava   Orosza   o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Advokátska kancelária,Budatínska   16,   Bratislava,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v   konaní   vedenompod sp. zn. 8 Co 290/2013, za účasti Krajského súdu v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislavev konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 290/2013 p o r u š e n é   b o l o.

2. Krajskému   súdu   v Bratislave p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenompod sp. zn. 8 Co 290/2013 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovomtisícpäťsto eur), ktoré mu j e   Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý   vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský   súd   v   Bratislave j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyricentov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Goliana, Advokátska kancelária,Budatínska 16, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola24. novembra 2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Advokátskakancelária, Budatínska 16, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy postupomKrajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 8 Co290/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:«Sťažovateľ sa svojím návrhom zo dňa 15. 02. 2001, pôvodne doručeným na Krajský súd Bratislava ako miestne nepríslušnému súdu, domáhal ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej   ujmy   vo   výške   1.500.000,00   Sk   spolu   s navrhovateľom   v rade   2.,   ktorým bolo/je Hnutie za slobodu prejavu v likvidácii, s požiadavkou vyplatenia nemajetkovej ujmy aj navrhovateľovi   v 2.   rade,   peňazí   vo   výške   1.500.000,00   Sk   ako   aj   odstránenie nepriaznivých následkov do práv zasahujúcich nezákonných postupov odporcu. Krajský súd návrh sťažovateľa ako aj navrhovateľa v rade 2. postúpil na Okresný súd Bratislava IV ako vecne   a miestne   príslušný   súd.   Sťažovateľ   svoj   návrh   odôvodňoval   spôsobenou   ujmou v dôsledku   podaného   trestného   oznámenia   na   jeho   osobu   a manželku   pre   podvod v spolupáchateľstve zo strany odporcu a teda SLSP, a. s., na základe ktorého trestného oznámenia   začalo   voči   navrhovateľovi   trestné   stíhanie,   ktoré   nebolo   dôvodné   a bolo zastavené,   nakoľko   trestné   oznámenie   sa   nezakladalo   na   pravde,   bolo   vymyslené. V dôsledku   trestného   oznámenia   bol   však   sťažovateľ   štyri   roky   perzekvovaný   zo   strany orgánov činných v trestnom konaní čím mu bola spôsobená škoda, ohrozená jeho dôstojnosť a neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jeho súkromia až do takej miery, že nemohol dodržať   uzatvorené   obchodné   kontrakty   a dohody   s jeho   obchodnými   partnermi ako aj v dôsledku   krivého   obvinenia   sťažovateľa   ako   predsedu   navrhovateľa   v 2.   rade, a teda politického hnutia, ktoré sa zúčastnilo politickej súťaže do parlamentu, v dôsledku vzneseného   obvinenia   a vedenia   niekoľko   ročného   trestného   stíhania   sťažovateľa,   došlo k rozpadu politického hnitia, v konaní vystupujúceho ako navrhovateľ v 2. rade.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sťažovateľ spolu s navrhovateľom v 2. rade boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 152.000,00 Sk. V dôsledku   jeho   nezaplatenia   bolo   konanie   Uznesením   OS   BA   IV   zastavené,   ktoré aj nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2001. OS BA IV však vydal Uznesenie zo dňa 22. 11. 2010, ktorým navrhovateľom v 1. a 2. rade odpustil zmeškania lehoty na podanie odvolania   voči   Uzneseniu   zo   dňa   28.   11.   2001,   ktorým   bolo   konanie   zastavené   pre nezaplatenie súdneho poplatku, nakoľko sťažovateľ sa niekoľko rokov nezdržiaval na území SR   a využíval   politický   azyl   v zahraničí.   Následne   bolo   navrhovateľom   1.,   a teda sťažovateľovi a navrhovateľovi 2. zaplatenie súdneho poplatku odpustené.

Na návrh sťažovateľa, súd Uznesením na pojednávaní zo dňa 10. 11. 2011 pripustil zmenu   petitu   návrhu   tak,   že   odporca   mal   byť   zaviazaný   navrhovateľovi   1.   zaplatiť 100.000,00   €   do   troch   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia   a navrhovateľovi   v 2.   rade rovnakú sumu v tej istej lehote ako aj rozhodnúť, že právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR bolo porušené vo vzťahu ku sťažovateľovi ako navrhovateľovi v 1. rade.

Odporca sa voči návrhu bránil procesnými úkonmi a to poukázaním na premlčanie práva   navrhovateľov   ako   dôsledku   nedodržania   zásady   vigilantibus   iura   scripta   sunt (bdelým   patrí   právo)   ako   z dôvodu   existencie   prekážky   právoplatne   rozhodnutej   veci, poukazovaním   na   iné,   právoplatné   rozhodnutie   Okresného   súdu   Bratislava   I,   spis.   zn. 7 C/33/2007,   v totožnej   právnej   veci   sťažovateľa   ako   navrhovateľa   a odporcu   v rade   1. SLSP,   a.   s.,   v rade   2.   Slovenská   konsolidačná   a.   s.,   a odporcovi   v 3.   rade   Allianz   – Slovenská   poisťovňa,   a.   s.   o ochranu   osobnosti,   odstránenie   následkov   a primerané zadosťučinenie a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorý návrh navrhovateľa bol v plnom rozsahu zamietnutý aj v súčinnosti s rozhodnutím KS BA...

Okresný   súd   Bratislava   IV   svojím   rozhodnutím,   vydaným   rozsudkom spis. zn. 19 C/85/2001-296 zo dňa 07. 02. 2013, konanie voči navrhovateľovi v 1. rade proti odporcovi   zastavil   a návrh   navrhovateľa   II.   rade   proti   odporcovi   zamietol   a zároveň rozhodol, že odporcovi nepriznal trovy konania.

Okresný   súd   Bratislava   IV   svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   jednak   vyhovel odporcom vznesenej námietke premlčania, ako aj si osvojil tvrdenie odporcu že vo veci už bolo už raz právoplatne rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, „len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova“. Okresný súd síce konštatoval, že navrhovatelia požadovali vyššiu finančnú náhradu ako navrhovatelia   požadovali   v prebiehajúcom   konaní,   avšak   všetky   ostatné   skutočnosti preukazujú, že sa jedná o totožnú vec.

Navrhovateľ v 1. rade sa proti vydanému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV odvolal zo dňa 15. 03. 2013 a navrhovateľ v 2. rade zo dňa 20. 03. 2013. Keďže odvolací súd   do   toho   času   nerozhodol,   podal   sťažovateľ   na   Krajský   súd   sťažnosť   na   prieťahy v konaní, a to dňa 24. 07. 2014, ktorá sťažnosť bola vybavená podpredsedom Krajského súdu dňa 23. 09. 2014 a to z dôvodu zabezpečenia všetkých podkladov na riadne vybavenie sťažnosti sťažovateľa, keď lehota na vybavenie sťažnosti zo strany súdu bola predĺžená do 26. 09. 2014, o čom bol sťažovateľ informovaný.

Podpredseda Krajského súdu po prešetrení konaní, na ktoré sa sťažovateľ sťažoval, v intenciách zákona prešetril postup súdu aj z hľadiska nevyhnutných pre náležité vybavenie veci a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa bola opodstatnená.

V odôvodnení odpovede sťažnosti podpredseda Krajského súdu zároveň uvádza: Samotná   vec,   bola   tunajšiemu   Krajskému   súdu   predložená   dňa   07.   05.   2013. Z vyjadrenia JUDr. Moniky Holickej, referujúcej sudkyne vyplýva, že postup tunajšieho súdu je ovplyvnený objektívnym stavom v senáte 8 Co, ktorý (okrem agendy 8 Co) vybavuje aj   agendu   súdnych   oddelení   8   CoD,   8   CoPr,   kde   stav   nevybavených   vecí   ku   koncu augusta 2014   je   celkom   570   vecí,   u referujúcej   sudkyni   je   to   329   vecí   a vzhľadom na prednostné   vybavovanie   starších   vecí,   ktoré   sa   vybavujú   priebežne   podľa   poradia, v akom napadli.

V čase nápadu predmetnej veci, t. j. v máji roku 2013, bolo v súdnom oddelení 8 Co celkom 409 nevybavených vecí, u referujúcej sudkyni 174 vecí. Okrem uvedeného, v poslednom období výrazne vzrástol nápad vecí na tunajší súd (za jún 2014 bol nápad na senát 82 vecí, za júl 2014 to bolo 104 vecí a za august 2014 celkom 72 vecí), z čoho veľký počet podlieha režimu prednostného vybavovania a zákonom stanoveným lehotám na vybavenie (predbežné opatrenia a námietky zaujatosti). Podľa informácie poskytnutej referujúcou   sudkyňou,   je   predpoklad,   že   vec   bude   prejednaná   a rozhodnutá   v druhom štvrťroku 2015.»

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšiekonanie a nálezom rozhodol takto:

„1. Základné   právo   sťažovateľa   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu Bratislava   v konaní   o zaplatenie   100.000,00   €   a určenie   práva   na   zachovanie   ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR..., vedenom pod spis. zn. 8 Co/290/2013 porušené bolo.

2. Krajskému súdu Bratislava sa prikazuje, aby v konaní vedenom veci pod spis. zn. 8 Co/290/2013 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 7.000,00 € (slovom:   sedemtisíc/EUR),   ktoré   je   Krajský   súd   Bratislava   povinný   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský   súd   Bratislava   je   povinný   nahradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy   právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom: dvestoosemdesiatštyri/08 EUR) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Goliana, advokáta, Budatínska 16, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   prijal   sťažnosť   sťažovateľa   v časti,ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, uznesenímč. k. II. ÚS 100/2015-9   z 12.   februára   2015   na   ďalšie   konanie   [§ 25   ods. 1   a   3   zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Ústavný súd 24. februára 2015 vyzval predsedu krajského súdu, aby sa vyjadrilk otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k prijatejsťažnosti.

Predseda   krajského   súdu   vo   vyjadrení   sp.   zn.   Spr.   3126/15   zo 16.   marca   2015doručenom ústavnému súdu 19. marca 2015 uviedol:

«Vec Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 19 C/85/2001 v spore žalobcu v I. rade: a v druhom rade: Hnutie za slobodu prejavu v likvidácii proti žalovanému: Slovenská   sporiteľňa,   a.   s.   o ochranu   osobnosti,   bola   predložená   odvolaciemu   súdu na rozhodnutie dňa 07. 05. 2013 a je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 8 Co/290/2013. JUDr.   Janka   Gažovičová,   predsedníčka   senátu   8   Co   (ďalej   len   „predsedníčka senátu“) k ústavnej sťažnosti poznamenala, že k namietaným prieťahom v súdnom konaní sa podrobne vyjadrovala už aj členka senátu, JUDr. Monika Holická, ktorá je zároveň referujúcou   sudkyňou   v predmetnom   konaní   (ďalej   len   „referujúca   sudkyňa“), a to v súvislosti s podanou sťažnosťou žalobcom v I. rade zo dňa 24. 07. 2014, vedenom v správnom   denníku   tunajšieho   súdu   pod   Spr.   2232/14,   a ktorá   bola   vyhodnotená   ako dôvodná.   Ďalej   predsedníčka   senátu   uviedla,   že   obsah   vyjadrenia   referujúcej   sudkyne si plne osvojuje.

V tomto   vyjadrení   referujúca   sudkyňa   uviedla,   že   postup   tunajšieho   súdu je ovplyvnený objektívnym stavom v senáte 8 Co, ktorý (okrem agendy 8 Co) vybavuje aj agendu   súdnych   oddelení   8   CoD,   8   CoPr,   kde   stav   nevybavených   vecí   ku   koncu augusta 2014 bol celkom 570 vecí, u referujúcej sudkyne to bolo 329 vecí, a to vzhľadom na prednostné   vybavovanie   starších   vecí,   ktoré   sa   vybavujú   priebežne   podľa   poradia v akom napadli.

V čase   nápadu   predmetnej   veci,   t.   j.   v máji   roku   2013,   bolo   v súdnom   oddelení 8 Co celkom 409 nevybavených vecí, u referujúcej sudkyne 174 vecí. Okrem uvedeného, v poslednom období výrazne vzrástol nápad vecí na tunajší súd. Za jún bol nápad na senát 82 vecí (správne má byť 92 vecí), za júl 2014 to bolo 104 vecí a za august 2014 celkom 72 vecí,   z čoho   veľký   počet   podlieha   režimu   prednostného   vybavovania   a zákonom stanoveným lehotám na vybavenie (predbežné opatrenia a námietky zaujatosti). Zároveň uviedla predpoklad, že vec bude prejednaná a rozhodnutá v druhom štvrťroku 2015. Podľa   informácie   poskytnutej   aj   predsedníčkou   senátu,   senát   vyvinie maximálne úsilie na splnenie predpokladu prejednania a rozhodnutia tejto veci v druhom štvrťroku 2015...»

Predseda   krajského   súdu   súčasne   ústavnému   súdu   oznámil,   že   súhlasí   s tým,aby ústavný   súd   upustil   od   ústneho   prerokovania   prijatej   sťažnosti,   pretože   od   nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd vyzval 18. marca 2015 aj právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadrilk stanovisku krajského súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania. Právnyzástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 1. apríla 2015 (doručenom ústavnému súdu 8.apríla   2015) okrem iného   uviedol,   že „aj   zo   samotného   vyjadrenia sa Krajského   súdu Bratislava   vyplýva,   že   svojím   konaním   súd   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a preto mám za to, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná“.

Sťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústnehopojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákonao ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   právapodľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcejsa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhovtak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia,aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšiavýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávaniemôže   odročiť   len   z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanieodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03,IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotnéhosúdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania vo veci vedenej krajským súdom pod sp. zn.8 Co   290/2013   je   rozhodovanie   o odvolaní   sťažovateľa   proti   rozsudku   Okresného   súduBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 19 C 85/2001-296 zo 7. februára 2013 (ďalejaj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), ktorým tento súd konanie o návrhu sťažovateľaako žalobcu v 1. a 2. rade proti žalovanej − Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, zamietol.Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnostikrajských súdov ako odvolacích súdov a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosťveci, táto sa v doterajšom postupe krajského súdu ani nemohla prejaviť, pretože krajský súdbol dosiaľ v zásade nečinný.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočnýchprieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   namietanéhosúdneho konania v procesnom postavení žalobcu. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľsvojím správaním neprispel k prieťahom v napadnutom konaní.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní došlok zbytočným prieťahom, bol postup samotného krajského súdu.

Z predloženého   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   19   C   85/2001   a   krajského   súdu,zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu krajského súdu ústavný súd zistil, že krajskémusúdu bolo 7. mája 2013 doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu,ktoré je vedené pod sp. zn. 8 Co 290/2013.

Keďže   krajský   súd   po   dlhšiu   dobu   neurobil   v označenom   konaní   žiadny   úkon,sťažovateľ podal 24. júla 2014 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola krajskému súdudoručená 28. júla 2014.

Podpredseda   krajského   súdu   v odpovedi   na   sťažnosť   sťažovateľa   v prípiseč. Spr. 2232/14 z 23. septembra 2014 uviedol, že „v konaní vedenom na tunajšom súde... pod sp. zn. 8 Co 290/2013 zistil prieťahy, ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo pridelených vecí do senátu... 8 Co...“. V zmysle informáciezákonnej sudkyne ďalej uviedol, že odvolanie sťažovateľa v označenej veci krajského súdubude prerokované a bude o ňom rozhodnuté v druhom štvrťroku 2015, pričom vyhodnotilpodanú sťažnosť ako dôvodnú.

Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrenípodpredsedu   krajského   súdu,   ktorý   cituje   referujúcu   sudkyňu   v tejto   veci,   že „postup tunajšieho súdu je ovplyvnený objektívnym stavom v senáte 8 Co, ktorý (okrem agendy 8 Co) vybavuje aj agendu súdnych oddelení 8 CoD, 8 CoPr, kde stav nevybavených vecí ku koncu   augusta   bol   celkom   570   vecí,   u referujúcej   sudkyne   to   bolo   329   vecí,   a to vzhľadom   na   prednostné   vybavovanie   starších   vecí,   ktoré   sa   vybavujú   podľa   poradia, v akom   napadli...“.   V   uvedenej   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenújudikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika neviealebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalší   početpracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o odstránenie   svojej   právnejneistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti zapomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Sťažovateľ   doručil   3. februára 2015   okresnému   súdu   elektronické   podanieso žiadosťou   o prerušenie   konania   zo   zdravotných   dôvodov,   ktoré   okresný   súd   postúpil6. februára 2015 krajskému súdu.

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   so   zreteľom   na   doterajší   priebeh   napadnutéhokonania,   v ktorom   krajský   súd   dosiaľ   nerozhodol   o podanom   odvolaní   sťažovateľaproti rozsudku   okresného   súdu,   a s prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania   predvšeobecnými súdmi (t. j. od začatia konania na okresnom súde v roku 2001) došlo v konaníkrajského súdu sp. zn. 8 Co 290/2013 jeho nečinnosťou v období dvoch rokov (od mája2013 do apríla 2015) k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatreniealebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

V súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 290/2013 konal bez zbytočnýchprieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva boli   podľa odseku 1   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodovsa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodneo priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume7 000 €, pričom uviedol:

„Sťažovateľ má právo na primeranú finančnú náhradu minimálne vo výške škody, spôsobenej nečinnosťou Krajského súdu Bratislava vo veci samej zodpovedajúcej výške, ktorá sa dá len veľmi ťažko vyčísliť. Konanie hoci aj pred Krajským súdom možno predĺžiť len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno prípadne vykonať dôkazy a teda procesných dôvodov ak prichádza do úvahy vykonanie dokazovania pred Krajským súdom. V takom prípade aj Krajský súd začne vykonávať úkony na vykonanie dokazovania pred Krajským súdom. Aj keď mám za to,   že škoda spôsobená nečinnosťou súdu sa dá len ťažko vyčísliť, sťažovateľ má za to, že takou náhradou by malo byť priznanie finančného zadosťučinenia minimálne vo výške 7 000,00 €, ktoré ako finančnú náhradu požaduje.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania   základného   práva   (IV.   ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   krajského   súdu   vedenéhopod sp. zn. 8 Co 290/2013 (takmer dva roky), berúc do úvahy konkrétne okolnosti danéhoprípadu, keď krajský súd zatiaľ vo veci odvolania proti napadnutému rozsudku okresnéhosúdu nerozhodol a ani nenariadil konkrétny termín pojednávania, s prihliadnutím na povahuveci ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv   dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátom   Mgr.Miroslavom Golianom.   Podľa §   36 ods.   2 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   môžev odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej   mesačnejmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €.

Sťažovateľovi   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravazastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov(ďalej len „vyhláška“) vykonané v roku 2014, a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavujecelkovú sumu 275,94 €. Za tretí úkon úhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, pretožepodľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015