znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 100/2013-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej advokátom JUDr. B. F., PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 11934/2012, Rvp 11935/2012, Rvp 11996/2012, Rvp 11997/2012, Rvp 11998/2012, Rvp 11999/2012, Rvp 12001/2012, Rvp 12008/2012, Rvp 12009/2012, Rvp 12013/2012, Rvp 12014/2012, Rvp 12015/2012, Rvp   12016/2012 a Rvp   12102/2012 vo veci   namietaného porušenia jej základných   práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   a   uzneseniami   Okresného   súdu   Humenné   sp.   zn. 18 Er 365/2009   z 10. januára   2012,   sp.   zn.   18   Er   465/2008   z 10.   januára   2012,   sp.   zn. 8 Er 709/2006 z 9. novembra 2011, sp. zn. 17 Er 183/2010 zo 17. novembra 2011, sp. zn. 17 Er 442/2010 z 19. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 295/2009 z 13. októbra 2011, sp. zn. 5 Er 250/2007 z 8. novembra 2011, sp. zn. 17 Er 525/2009 zo 17. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 414/2009 zo 14. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 425/2010 z 19. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 578/2009 zo 17. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 282/2010 zo 17. októbra 2011, sp. zn. 5 Er 2/2007 zo 7. novembra 2011 a sp. zn. 8 Er 612/2006 z 9. januára 2012 a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 CoE 74/2012 z 30. apríla 2012, sp. zn. 5 CoE   42/2012   zo   17.   mája   2012,   sp.   zn.   12   CoE   36/2012   z 25.   apríla   2012,   sp.   zn. 18 CoE 38/2012   z 30. apríla   2012,   sp.   zn.   8   CoE   49/2012   z   30.   apríla   2012,   sp.   zn. 6 CoE 80/2012   z 30. apríla   2012,   sp.   zn.   2   CoE   29/2012   z   30.   apríla   2012,   sp.   zn. 8 CoE 54/2012   z 30. apríla   2012,   sp.   zn.   16   CoE   52/2012   zo   16.   apríla   2012,   sp.   zn. 16 CoE 49/2012 zo 16. apríla 2012, sp. zn. 17 CoE 53/2012 zo 17. apríla 2012, sp. zn. 16 CoE   53/2012   z 26. apríla   2012,   sp.   zn.   16   CoE   59/2012   z 30.   apríla   2012,   sp.   zn. 7 CoE 64/2012 z 28. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   vedené   pod   spisovými značkami: Rvp 11934/2012, Rvp 11935/2012, Rvp 11996/2012, Rvp 11997/2012, Rvp 11998/2012, Rvp 11999/2012, Rvp 12001/2012, Rvp 12008/2012, Rvp 12009/2012, Rvp 12013/2012, Rvp   12014/2012,   Rvp   12015/2012,   Rvp   12016/2012   a   Rvp   12102/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11934/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., o d m i e t a   z dôvodu   nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 11934/2012 a sp. zn. Rvp 11935/2012, dňa 30. augusta 2012 boli ústavnému súdu   doručené   sťažnosti   vedené pod   spisovými   značkami:   Rvp   11996/2012, Rvp 11997/2012, Rvp 11998/2012, Rvp 11999/2012, Rvp 12001/2012, Rvp 12008/2012, Rvp 12009/2012, Rvp 12013/2012, Rvp 12014/2012, Rvp 12015/2012 a Rvp 12016/2012 a 31.   augusta   2012   bola   ústavnému   súdu   doručená   sťažnosť   vedená   pod   sp. zn. Rvp 12102/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd) sp. zn. 18 Er 365/2009 z 10.   januára   2012,   sp.   zn.   18 Er 465/2008   z 10.   januára   2012,   sp.   zn.   8   Er   709/2006 z 9. novembra 2011, sp. zn. 17 Er 183/2010 zo 17. novembra 2011, sp. zn. 17 Er 442/2010 z 19.   októbra   2011,   sp.   zn.   17 Er   295/2009   z 13.   októbra   2011,   sp.   zn.   5 Er 250/2007 z 8. novembra 2011, sp. zn. 17 Er 525-2009 zo 17. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 414/2009 zo 14. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 425/2010 z 19. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 578/2009 zo 17.   októbra   2011,   sp. zn.   17 Er   282/2010   zo   17.   októbra   2011,   sp.   zn.   5 Er   2/2007 zo 7. novembra   2011   a sp. zn.   8 Er 612/2006   z 9.   januára   2012   (ďalej   aj   „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“) a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len   „krajský   súd“)   sp. zn.   6 CoE 74/2012   z 30.   apríla   2012,   sp.   zn.   5 CoE 42/2012 zo 17. mája   2012,   sp.   zn.   12 CoE 36/2012   z 25.   apríla   2012,   sp.   zn.   18 CoE 38/2012 z 30. apríla   2012,   sp.   zn.   8 CoE 49/2012   z   30.   apríla   2012,   sp.   zn.   6 CoE 80/2012 z 30. apríla   2012,   sp.   zn.   2 CoE 29/2012   z   30.   apríla   2012,   sp.   zn.   8 CoE 54/2012 z 30. apríla   2012,   sp.   zn.   16 CoE 52/2012   zo   16.   apríla   2012,   sp.   zn.   16 CoE 49/2012 zo 16. apríla 2012, sp. zn. 17 CoE 53/2012 zo 17. apríla 2012, sp. zn. 16 CoE 53/2012 z 26. apríla   2012,   sp.   zn.   16 CoE   59/2012   z 30.   apríla   2012,   sp.   zn.   7 CoE 64/2012 z 28. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

2. Zo štrnástich sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti okrem iného zaoberá aj poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla dlžníkom úvery na základe zmlúv o úvere, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Sťažovateľka uvádza,   že   dlžníci   neplnili   svoje   záväzky   v zmluvách   predpokladaným   spôsobom a sťažovateľka v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách, obsahujúce aj rozhodcovskú doložku, iniciovala rozhodcovské konania pred rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s. Na základe rozhodcovských rozsudkov rozhodcovského súdu poveril okresný súd exekútora výkonom exekúcií, kde oprávnenou bola sťažovateľka a povinnými dlžníci. Okresný súd v napadnutých rozhodnutiach tieto exekúcie vyhlásil za neprípustné a zastavil   ich.   Napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu   boli   po   odvolaní   sa   proti   nim zo strany sťažovateľky potvrdené napadnutými rozhodnutiami krajského súdu.

3. Sťažovateľka   v sťažnostiach   v obšírnej   argumentácii   namieta,   že   postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového   protokolu,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru.   Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodol   o neprípustnosti   exekúcií   a o ich   zastavení, a zároveň   mal   odňať   sťažovateľke možnosť   konať   pred   súdom.   Okresný   súd   i krajský   súd   podľa   sťažovateľky   tiež nedostatočne   zistili   skutkový   stav   a nesprávne   právne   posúdili   veci,   keď   chybne interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 11934/2012 doplnila o argumentáciu, v zmysle ktorej mali okresný súd a krajský súd nariadiť v jej veciach ústne pojednávania. Sťažovateľka tvrdí, že tým, že ústne pojednávania nariadené neboli, bolo jej odňaté právo konať pred súdom. Sťažovateľka aj ostatné sťažnosti doplnila o argumentáciu, v zmysle ktorej súd nemá právomoc zastaviť exekučné konanie pre rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej práv, zrušil napadnuté rozhodnutia okresného súdu a vrátil mu veci na ďalšie konanie, zrušil napadnuté rozhodnutia krajského súdu, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie a určil jej úhradu trov konania.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   spisovými značkami:   Rvp   11934/2012,   Rvp   11935/2012,   Rvp   11996/2012,   Rvp   11997/2012, Rvp 11998/2012, Rvp 11999/2012, Rvp 12001/2012, Rvp 12008/2012, Rvp 12009/2012, Rvp 12013/2012, Rvp 12014/2012, Rvp 12015/2012, Rvp 12016/2012 a Rvp 12102/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu práv

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

8.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   napriek   tomu,   že   na   úvodnej   strane sťažností   uvádza   ako   prílohy „dokumenty   podľa   textu“, ústavnému   súdu   (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

9. Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a   publikovaná judikatúra,   z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

10. Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne, ktorého   úlohou   je   chrániť   ústavnosť.   Ústavný   súd   je   však   zároveň   toho   názoru,   že v okolnostiach danej veci nemožno vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažností hovoriť.   Ústavný   súd   už   totiž   v minulosti   mnohokrát   vyzýval   sťažovateľku   v typovo (skutkovo a právne) obdobných, prípadne totožných sťažnostiach na doplnenie sťažností z dôvodu,   že   nespĺňali   ani   zákonom   predpísané   náležitosti. In   concreto išlo   aj o nepredloženie   kópií   právoplatných   rozhodnutí   súdov,   ktorých   postup   a rozhodnutia sťažovateľka   namietala   a namieta   (pozri   napr.   I.   ÚS   283/2012,   I.   ÚS   284/2012, III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012, III. ÚS 282/2012, III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 500/2012, IV. ÚS 526/2012 a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že ani   sťažnosti   vedené   pod spisovými   značkami:   Rvp   11934/2012,   Rvp   11935/2012, Rvp 11996/2012, Rvp 11997/2012, Rvp 11998/2012, Rvp 11999/2012, Rvp 12001/2012, Rvp 12008/2012, Rvp 12009/2012, Rvp 12013/2012, Rvp 12014/2012, Rvp 12015/2012, Rvp   12016/2012   a   Rvp   12102/2012 nespĺňajú   zákonom   predpísané   náležitosti. Sťažovateľka mala možnosť kópie napadnutých rozhodní okresného súdu a krajského súdu ústavnému súdu doručiť, čo však neurobila.

11. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

12.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosti   nespĺňajú   zákonom   predpísané   náležitosti, v kontexte   toho,   že   sťažovateľka   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom, a s ohľadom na to, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd tieto sťažnosti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

13. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013