znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 100/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. K., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. K., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn. 2 To 158/2010 z 26. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. novembra 2011 doručená sťažnosť Mgr. M. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl. 46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. 2 To 158/2010 z 26. septembra 2011.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Ako poškodená v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica ako súde prvého stupňa pod spis. zn. 1 T/2/2008   a   na   Krajskom   súde   Banská   Bystrica   ako   súde   odvolacom   pod   spis.   zn. 2 To/158/2010, v rámci ktorej sa rozhodovalo o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008, som na základe nahliadnutia do súdneho spisu zistila, že trestná vec obžalovaného I. Š. nebola na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008 pridelená   senátu   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   2   To   náhodným   výberom   pomocou technických   prostriedkov   a   programových   prostriedkov   schválených   Ministerstvom spravodlivosti SR a v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. a s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. a s rozvrhom práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10-UZ).

Dňa 04.   05.   2010 bola Krajskému súdu Banská Bystrica doručená predkladacia správa   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   adresovaná   Krajskému   súdu   Banská   Bystrica spisová značka 1 T/2/2008 spolu so súdnym spisom a pripojenými vyšetrovacími spismi, ktorým bolo Krajskému súdu Banská Bystrica predložené na rozhodnutie jednak odvolanie obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008, a jednak sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. 1 T/2/2008.

Na   Krajskom   súde   Banská   Bystrica   došlo   najskôr   k   prideleniu   trestnej   veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. 1 T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská   Bystrica   2   To   pod   spis.   zn.   2   To/157/2010   náhodným   výberom,   a   až   následne k prideleniu trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2 To pod spis. zn. 2 To/158/2010 bez náhodného výberu na základe lustrácie predchádzajúceho spisu 2 To/157/2010.“

3. Sťažovateľka ďalej uviedla: «som toho názoru, že:

a) trestná vec obžalovaného I. Š. pridelená senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2 To pod spis. zn. 2 To/157/2010 na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.04.2010 spis. zn. 1 T/2/2008 bola zapísaná do nesprávneho súdneho registra odvolacej agendy trestných vecí, nakoľko mala byť zapísaná do súdneho registra „Tos“ podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z., Príloha 1, časť III SÚDNE REGISTRE ODVOLACEJ AGENDY, písm. D., bod 4., a nie do súdneho registra „To“ podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z., Príloha 1, časť III SÚDNE REGISTRE ODVOLACEJ AGENDY, písm. D., bod 1.;

b) trestná vec obžalovaného I. Š. nebola pridelená senátu Krajského súdu Banská Bystrica   2   To   pod   spis.   zn.   2   To/158/2010   na   rozhodnutie   o odvolaní   obžalovaného   a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.11.2009 spis. zn. 1 T/2/2008   náhodným   výberom,   hoci   zo   zákona   č.   757/2004   Z.   z.,   z   vyhlášky č. 543/2005 Z. z.   a   ani   z   rozvrhu   práce   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   na   rok   2010 (Spr. 460/10-ÚZ) nevyplýva žiadna výnimka z jej pridelenia náhodným výberom, nakoľko ustanovenie rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 (Spr. 460/10-ÚZ), časť II.   VÝKON   SÚDNICTVA,   bod   3.   Pravidlá prideľovania jednotlivých   vecí senátom a sudcom trestnoprávneho kolégia na rok 2010, bod 3.2 Pravidlá prideľovania a výnimky, bod 3.2.2, písm. j) sa na tento prípad nevzťahuje a výnimku v tomto ustanovení uvedenú nemožno rozširovať na iné ako v ňom výslovne uvedené prípady.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že senát Krajského súdu Banská Bystrica 2 To, ktorému bola pridelená trestná vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008, nie je podľa môjho názoru zákonným senátom, resp. sudcovia, ktorí sú členmi senátu   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   2   To,   ktorému   bola   pridelená   trestná   vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008, nie sú zákonnými sudcami   na   konanie   a   rozhodovanie   v   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   o   odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009   spis.   zn.   1   T/2/2008,   nakoľko   im   trestná   vec   obžalovaného   I.   Š.   o   odvolaní obžalovaného   a   prokurátora   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   zo   dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008 nebola pridelená na konanie a rozhodovanie náhodným výberom v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. a s rozvrhom práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10- ÚZ). Na základe vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a rozvrhu práce som toho názoru, že trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008 nebola pridelená odvolaciemu senátu v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci.

Skutočnosť,   že   predmetná   trestná   vec   nebola   pridelená   konajúcemu   senátu odvolacieho súdu náhodným výberom podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., a teda že tento   konajúci   odvolací   senát   je   nezákonným   senátom,   som   namietala   prostredníctvom môjho   splnomocnenca   na   verejnom   zasadnutí   konanom   na   Krajskom   súde   v   Banskej Bystrici dňa 26. 09. 2011 pod spis. zn. 2 To/158/10. Napriek tomu konajúci odvolací senát, ktorý je podľa môjho názoru nezákonným senátom, v predmetnej trestnej veci rozhodol uznesením zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. 2 To/158/10, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2011 sp. zn. 1 T/2/2008 a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vyššie uvedeným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci   obžalovaného   I.   Š.   na   rozhodnutie   o   odvolaní   obžalovaného   a   prokurátora   proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008 senátu Krajského   súdu   Banská   Bystrica   2   To   pod   spis.   zn.   2   To/158/2010   a   právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. 2 To/158/10 došlo podľa môjho názoru k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, garantovaného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a základného práva na zákonného sudcu, garantovaného v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.»

4.   Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné   právo   sťažovateľky   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu,   garantované v článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a   základné   právo   sťažovateľky   na zákonného sudcu, garantované v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   pri   pridelení   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2 To pod spis. zn. 2 To/158/2010 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. 2 To/158/10, porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa   26.   septembra   2011   spis.   zn.   2   To/158/10   zrušuje   a   vec   vracia   Krajskému   súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

3. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici prideliť   trestnú   vec   obžalovaného   I.   Š.   na   rozhodnutie   o   odvolaní   obžalovaného   a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1 T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica náhodným výberom podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

II.

5.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

11.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

13.   Podstatou   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky (poškodenej v trestnom konaní) na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn. 2 To 158/2010 z 26. septembra 2011 v rámci rozhodovania o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 2/2008 z 26. novembra 2009. Sťažovateľka tvrdí, že súvisiaca trestná vec vedená na krajskom súde pod sp. zn. 2 To 157/2010 bola v rozpore s právnou úpravou zapísaná do nesprávneho súdneho registra krajského súdu, a tiež tvrdí, že následne   bola   predmetná   vec   pridelená   na   konanie   a   rozhodnutie   inak   ako   náhodným výberom   taktiež   senátu   2   To   a bola   jej   pridelená   sp.   zn.   2   To   158/2010.   Napadnutým uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 158/2010 z 26. septembra 2011 krajský súd rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 2/2008 z 26. novembra 2009 a o vrátení veci okresnému súdu na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie.

14.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   je   potrebné   považovať za neprípustnú.

15. V trestnom konaní, v rámci ktorého sťažovateľka napáda postup krajského súdu a jeho uznesenie sp. zn. 2 To 158/2010 z 26. septembra 2011, má sťažovateľka postavenie poškodenej. Rozsudkom   okresného súdu   sp. zn. 1 T 2/2008 z 26. novembra 2009 bola sťažovateľka   podľa   §   288   ods.   3   Trestného   poriadku   odkázaná   so   svojím   nárokom   na náhradu škody na občianske súdne konanie. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 2/2008 z 26. novembra 2009 nepodala odvolanie, k odvolaniam obžalovaného a prokurátora sa písomne vyjadrila 19. apríla 2010, pričom vyjadrenie sa netýkalo výroku okresného súdu, ktorým bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, a   námietky v súvislosti s týmto výrokom nie sú ani obsahom podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.

16. Z princípu subsidiarity upraveného v čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného   súdu   poskytnúť   ochranu   základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy, ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, II. ÚS 481/2011). Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany   a   predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o   ochranu   ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Ochrana   ústavnosti   nie   je   a   ani   z   povahy   veci   nemôže   byť   výlučnou   úlohou ústavného   súdu,   ten   v   tejto   súvislosti   predstavuje   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy   prichádzajúcich   orgánov verejnej moci.

17. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpala opravné prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu základných práv účinne poskytoval, a to možnosťou podať riadny opravný prostriedok – odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa.

18. Využitie opravných prostriedkov je nevyhnutným predpokladom daným § 53 zákona o ústavnom súde na prijatie návrhu na ďalšie konanie a meritórne rozhodnutie. Vzhľadom   na to, že tieto   predpoklady   neboli naplnené, ústavný súd odmietol   sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

19.   Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   o ďalších   nárokoch sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012