znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 100/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2009 predbežne prerokoval   sťažnosť   I. K.   K., B.,   vo veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2008 doručená   sťažnosť   I.   K.   K.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07 sa žalobou   podanou   okresnému   súdu   4.   mája   2007   sťažovateľ   domáhal   náhrady   škody spôsobenej   mu   postupom   orgánov   verejnej   moci   v iných   jeho   súdnych   sporoch.   Podľa tvrdení   sťažovateľa   okresný   súd   koná   v jeho   veci   so   zbytočnými   a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru predlžuje stav jeho právnej neistoty.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Presne pred rokom a 20-mi dňami som do podateľne bardejovského súdu osobne doručil svoju žalobu, zo dňa 4.V.2007, a to o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pre ich nesprávny postup podľa zákona čís. 514/03 Z. z., ako aj nečinnosť súdov i orgánov prokuratúry v konaní, ktorému tejto kauze predchádzalo pod č. k. 3C 11/03. No, žiaľ, prešiel viac ako jeden rok a ja, do dnešných dní nemám vedomie o tom, aby s týmto prípadom bardejovský súd čosi robil a robiť už dávno mal...“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07 o jeho žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v iných súdnych konaniach.

Nahliadnutím   do   vyžiadaného   súdneho   spisu   okresného   súdu   vedeného   pod sp. zn. 2 C 120/07 ústavný súd zistil, že žalobou podanou okresnému súdu 4. mája 2007 sa sťažovateľ   domáhal   náhrady   škody   spôsobenej   nezákonným   úradným   postupom v konaniach   vedených   pod sp.   zn. 3   C 11/03,   sp.   zn. 1   C 238/01,   sp.   zn.   4 C 212/01 a sp. zn. 8 C 60/96, pričom v období od 14. júna 2007 do 11. februára 2008 okresný súd v súvislosti   s preskúmaním   namietaných   súdnych   konaní   zisťoval   miesto   výskytu   spisu sp. zn. 1 C 238/01, ktorý sa nachádzal na odvolacom súde. Uznesením z 19. mája 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby odstránil nedostatky žaloby (sťažovateľovi doručené 28.   mája   2008),   pričom   na   túto   výzvu   sťažovateľ   reagoval   28.   mája   2008.   Následne uznesením   zo   17. júna   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil,   či   súhlasí s rozhodnutím vo veci jeho žaloby bez nariadenia pojednávania (sťažovateľovi doručené 30. júna   2008),   a zároveň   okresný   súd   uznesením   vyzval   žalovaných,   aby   sa   vyjadrili k žalobe,   a k   spisu   pripojil   rozhodnutia   z konaní   vedených   pod   sp.   zn.   1   C   238/01 (právoplatne zamietnuté) a sp. zn. 4 C 212/01 (zastavené).

Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k žalobe 14. augusta 2008 a žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril 18. augusta 2008. Dňa 25. augusta 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na   11.   november   2008,   avšak   tento   nariadený   termín   pojednávania   okresný   súd 30. septembra   2008   zmenil   na   5. november   2008.   Na   pojednávaní   5.   novembra   2008 okresný   súd   po   vypočutí   sťažovateľa   a zástupcu   žalovaného   v 2. rade   vyhlásil   vo   veci rozsudok,   ktorým   žalobu   sťažovateľa   proti   žalovanému   v 1. rade   zamietol   a proti žalovanému   v 2.   rade   konanie   zastavil.   Zákonná   sudkyňa   3.   decembra   2008   žiadala o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku, ktorú jej predseda okresného súdu predĺžil do 15. decembra 2008. Sťažovateľ podal 5. januára 2009 proti rozsudku okresného súdu   odvolanie,   ktoré   okresný   súd   12.   januára   2009   zaslal   na   vyjadrenie   žalovaným a súčasne vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Podaním doručeným okresnému súdu 22. januára 2009 sťažovateľ oznámil,   že   súhlasí   s prerokovaním   veci   pred   odvolacím   súdom   bez   nariadenia pojednávania, a súčasne sa vyjadril k sporu. Dňa 20. februára 2009 okresný súd postúpil spis na odvolacie konanie Krajskému súdu v Prešove.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV. ÚS 288/05, II. ÚS298/06).

Preskúmaním účelnosti   a časovej   postupnosti   procesných   úkonov   okresného   súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 120/07 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle sťažovateľom namietaného čl. 48 ods. 2 ústavy, a taktiež celkovú dobu trvania predmetného súdneho konania (rok a osem mesiacov), a to aj vzhľadom na potrebu zabezpečenia súdnych spisov až zo štyroch žalobou o náhradu škody napádaných konaní, nachádzajúcich   sa   v rôznych   procesných   štádiách,   nemožno   definovať   ako   zjavne neprimeranú v zmysle požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navyše vzhľadom na to, že zo sťažnosti, z jej príloh ani zo súdneho spisu nevyplýva, že   by   sa   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   domáhal   ochrany   ním označených práv v napádanom súdnom konaní aj sťažnosťou podľa § 62 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.   757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ústavný súd konštatuje, že sťažnosť mohla byť odmietnutá aj pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému   súdu   konať,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania sú podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal. Z toho dôvodu neprichádzalo do úvahy ani rozhodnutie o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2009