SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 100/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2008 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07 sa žalobou podanou okresnému súdu 4. mája 2007 sťažovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej mu postupom orgánov verejnej moci v iných jeho súdnych sporoch. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru predlžuje stav jeho právnej neistoty.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Presne pred rokom a 20-mi dňami som do podateľne bardejovského súdu osobne doručil svoju žalobu, zo dňa 4.V.2007, a to o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pre ich nesprávny postup podľa zákona čís. 514/03 Z. z., ako aj nečinnosť súdov i orgánov prokuratúry v konaní, ktorému tejto kauze predchádzalo pod č. k. 3C 11/03. No, žiaľ, prešiel viac ako jeden rok a ja, do dnešných dní nemám vedomie o tom, aby s týmto prípadom bardejovský súd čosi robil a robiť už dávno mal...“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk a náhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 120/07 o jeho žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v iných súdnych konaniach.
Nahliadnutím do vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 2 C 120/07 ústavný súd zistil, že žalobou podanou okresnému súdu 4. mája 2007 sa sťažovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným úradným postupom v konaniach vedených pod sp. zn. 3 C 11/03, sp. zn. 1 C 238/01, sp. zn. 4 C 212/01 a sp. zn. 8 C 60/96, pričom v období od 14. júna 2007 do 11. februára 2008 okresný súd v súvislosti s preskúmaním namietaných súdnych konaní zisťoval miesto výskytu spisu sp. zn. 1 C 238/01, ktorý sa nachádzal na odvolacom súde. Uznesením z 19. mája 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby odstránil nedostatky žaloby (sťažovateľovi doručené 28. mája 2008), pričom na túto výzvu sťažovateľ reagoval 28. mája 2008. Následne uznesením zo 17. júna 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či súhlasí s rozhodnutím vo veci jeho žaloby bez nariadenia pojednávania (sťažovateľovi doručené 30. júna 2008), a zároveň okresný súd uznesením vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe, a k spisu pripojil rozhodnutia z konaní vedených pod sp. zn. 1 C 238/01 (právoplatne zamietnuté) a sp. zn. 4 C 212/01 (zastavené).
Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k žalobe 14. augusta 2008 a žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril 18. augusta 2008. Dňa 25. augusta 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. november 2008, avšak tento nariadený termín pojednávania okresný súd 30. septembra 2008 zmenil na 5. november 2008. Na pojednávaní 5. novembra 2008 okresný súd po vypočutí sťažovateľa a zástupcu žalovaného v 2. rade vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa proti žalovanému v 1. rade zamietol a proti žalovanému v 2. rade konanie zastavil. Zákonná sudkyňa 3. decembra 2008 žiadala o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku, ktorú jej predseda okresného súdu predĺžil do 15. decembra 2008. Sťažovateľ podal 5. januára 2009 proti rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré okresný súd 12. januára 2009 zaslal na vyjadrenie žalovaným a súčasne vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Podaním doručeným okresnému súdu 22. januára 2009 sťažovateľ oznámil, že súhlasí s prerokovaním veci pred odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania, a súčasne sa vyjadril k sporu. Dňa 20. februára 2009 okresný súd postúpil spis na odvolacie konanie Krajskému súdu v Prešove.
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS298/06).
Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 120/07 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v zmysle sťažovateľom namietaného čl. 48 ods. 2 ústavy, a taktiež celkovú dobu trvania predmetného súdneho konania (rok a osem mesiacov), a to aj vzhľadom na potrebu zabezpečenia súdnych spisov až zo štyroch žalobou o náhradu škody napádaných konaní, nachádzajúcich sa v rôznych procesných štádiách, nemožno definovať ako zjavne neprimeranú v zmysle požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Navyše vzhľadom na to, že zo sťažnosti, z jej príloh ani zo súdneho spisu nevyplýva, že by sa sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu domáhal ochrany ním označených práv v napádanom súdnom konaní aj sťažnosťou podľa § 62 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ústavný súd konštatuje, že sťažnosť mohla byť odmietnutá aj pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania sú podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal. Z toho dôvodu neprichádzalo do úvahy ani rozhodnutie o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2009