znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 100/06-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   5. apríla 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   F.,   spoločnosti   s   ručením   obmedzeným,   so   sídlom   B., vo veci   namietaného porušenia   jej základných   práv   a slobôd postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 58 Cb 33/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   F.,   spoločnosti   s   ručením   obmedzeným, o d m i e t a   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2006 doručená sťažnosť F., spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   jej   základných   práv   a   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 58 Cb 33/99.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 5. októbra 1999 podala krajskému súdu žalobu o zaplatenie   4 600 000 Sk. Súdne   konanie   na   krajskom   súde   po   výmaze   žalovaného z obchodného registra bolo po šiestich rokoch zastavené.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta postup krajského súdu, ktorým jej vznikla škoda v sume najmenej 5 mil. Sk. Podľa nej tento súd „porušil dohodu o základných právach, v článkoch,   týkajúcich   sa   dĺžky   súdneho   pojednávania,   vyplývajúcich   z medzinárodnej Zmluvy o ľudských právach podľa Ústavy Slovenskej republiky“.

V návrhu na rozhodnutie (petite sťažnosti) sťažovateľka žiada podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „náhradu škody“ v sume 4 600 000 Sk, ktorá jej bola spôsobená postupom krajského súdu, vrátenie zaplateného súdneho poplatku v sume 184 000 Sk a náhradu trov konania v sume 130 000 Sk.

Keďže sťažnosť sťažovateľky neobsahovala náležitosti požadované ustanoveniami § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   splnenie   ktorých   je predpokladom   začatia   konania   pred   ústavným   súdom,   ústavný   súd   22. februára 2006 sťažovateľku vyzval na odstránenie nedostatkov sťažnosti. Vo výzve ústavný súd poučil sťažovateľku   o   skutočnostiach,   ktoré   musí   obsahovať   návrh   na   začatie   konania   pred ústavným súdom (akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy, presné označenie, ktoré základné   práva   alebo   slobody   sú   podľa   navrhovateľa   porušované).   Sťažovateľka   bola súčasne upozornená na neprípustnosť návrhu v prípade nepreukázania, že vyčerpala opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov. K sťažnosti nebolo pripojené ani splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zároveň ju upozornil, že ak podanie nedoplní v určenej lehote, ústavný súd jej sťažnosť odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka označenú výzvu ústavného súdu prevzala 1. marca 2006 a dosiaľ na ňu nereagovala.

Keďže sťažnosť sťažovateľky nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, ústavný súd ju   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2006