znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 100/02-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   júna 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   F.   J.,   bytom   S.   N.   V.,   vo   veci   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 302/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. J. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. mája 2002 doručené   podanie   Ing.   F.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   S.   N.   V.,   označené   ako „Sťažnosť na Okresný súd v Poprade, z dôvodov prieťahov v súdnom konaní“ s prílohami. Sťažovateľ v ňom uvádza: „Ako poškodený smrťou svojho syna M. J., ktorý zahynul pri dopravnej nehode dňa 14. 4. 1997, podávam sťažnosť na Okresný súd v Poprade, z dôvodu zbytočných   prieťahov   v súdnom   konaní   proti   obžalovanému   S.   P.,   č.   j.   1   T   302/97. Spôsobenými prieťahmi súd stupňuje traumatizovanie mňa, mojej manželky a súrodencov nebohého M.

Moje tvrdenie a oprávnenosť sťažnosti potvrdzuje aj fakt, že Krajský súd v Prešove už   trikrát   vrátil   vec   na   prerokovanie   Okres.   súdu   v Poprade,   z dôvodu   závažných nedostatkov   v postupe   súdu.   Svojou   nečinnosťou   a zbytočnými   prieťahmi   v konaní   sú porušené moje práva v zmysle čl. 48/2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žiadam Ústavný súd SR, aby prikázal Okresnému súdu v Poprade, aby vo veci konal. Od smrti syna uplynulo už viac ako 5 rokov, vyšetrovateľ a súd zhromaždil dostatok dôkazov, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť.“

II.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Vychádzal pritom z toho, že výklad a uplatňovanie   základných   práv   a slobôd   [tak   ako   sú   uvedené   v druhej   hlave   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)]   je   aj   pre   potreby   konania   o sťažnosti   podľa čl. 127   ods.   1   ústavy   potrebné   uskutočňovať   v súlade   s medzinárodnými   záväzkami, ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná   na   základe   platných   medzinárodných   zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. Ústavný súd už potvrdil, že „ústavu nemožno vysvetľovať spôsobom zakladajúcim porušenie medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ak   je   Slovenská   republika   účastníkom   takejto   zmluvy“   (II.   ÚS   48/97,   PL.   ÚS   5/93). Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní sp. zn. 1 T 302/97 pred   Okresným   súdom   v Poprade   namietal   sťažovateľ,   ktorý   v   ňom   má   postavenie poškodenej osoby podľa § 43 a nasl. Trestného poriadku (a nie obžalovaného), pričom jeho porušenie   videl   konkrétne   v tom,   že   súd   stále   nerozhodol   o vine   obžalovaného,   hoci „vyšetrovateľ   a súd   zhromaždil   dostatok   dôkazov,   aby   mohol   vo   veci   spravodlivo rozhodnúť“. Hoci podľa § 12 ods. 6 Trestného poriadku je aj poškodený stranou súdneho konania a disponuje oprávneniami podľa § 43 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, pokiaľ ide o základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní, toto podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ústavný súd v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ochranu základným   právam   a slobodám   podľa   druhej   hlavy   ústavy   v rozsahu   a spôsobom rešpektujúcim záväzky Slovenskej republiky podľa platných medzinárodných dohovorov o ľudských   právach   a základných   slobodách)   prináleží   tomu,   voči   komu   bolo   vznesené „trestné   obvinenie“.   Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa namietajúcu   porušenie   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom Okresného súdu v Poprade v uvedenom trestnom konaní, v ktorom je poškodenou osobou, po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, v dôsledku čoho ústavný súd o nej nie je oprávnený konať (podobne ústavný súd už rozhodol vo veci sp. zn. III. ÚS 8/00).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2002