znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 10/2010-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2010 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti J. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 57/08 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 57/08   p o r u š i l   základné právo J. P. zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Pezinok p r i k a z u j e   v   konaní vedenom   pod sp.   zn. 7   C 57/08 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Pezinok p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   J.   P.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   245,70   €   (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e   Okresný súd Pezinok   p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. D. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 10/2010-12   z   20.   januára   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 57/08.

Podľa   §   18b   ods.   1   zákona   č.   511/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľov   prešiel   z odovzdávajúceho   Okresného   súdu   Bratislava   III   na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok so všetkými právnymi a ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za prieťahy v konaní.

Sťažovateľ   uviedol,   že   17.   decembra   2007   podal   Okresnému   súdu   Bratislava   III návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Po viacerých urgenciách mu Okresný súd Bratislava III oznámil, že vec bola v rámci vecnej a miestnej príslušnosti postúpená na Okresný súd Pezinok.

Dňa 8. júla 2008 sťažovateľ požiadal okresný súd o oznámenie spisovej značky, pod ktorou je jeho vec vedená. Keďže okresný súd na jeho žiadosť nereagoval, podal ju opätovne. Okresný   súd mu 18. novembra 2008 oznámil spisovú   značku, pod ktorou   je vedené jeho konanie, a súčasne ho vyzval, aby v lehote 30 dní doručil do spisu znalecký posudok, v ktorom bude určená cena nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu. Hoci znalecký posudok sťažovateľ v stanovenej lehote doručil, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci nariadené pojednávanie.

Sťažovateľ tiež uviedol, že vzhľadom na jeho vysoký vek ho stav, v akom sa konanie nachádza, dlhodobo neúmerne zaťažuje, pretože vec sa na súdoch ťahá od roku 1995, keď prvýkrát   podal   žalobu   o   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva.   Okresný   súd Bratislava III dokonca stratil celý spis, o čom svedčí záznam o jeho rekonštrukcii. V priebehu 10 rokov došlo k úmrtiu na strane navrhovateľov aj na strane odporcu. Vzhľadom na mnohé zmeny počas doby, v ktorej súd nekonal, bol nútený zobrať pôvodný návrh v celom rozsahu späť, aby ho opätovne podal s novými účastníkmi konania a novým odporcom 17. decembra 2007.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   nečinnosť   Okresného   súdu   Pezinok   vo   veci,   počas posledných   18   mesiacov   v   zmysle   judikatúry   ústavného   súdu   zakladá   neodôvodnené prieťahy v konaní, čím dochádza k porušeniu jeho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd po prerokovaní veci nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod spisovou značkou 7 C 57/2008 porušil základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresný súd Pezinok je povinný zaplatiť J. P. primerané finančné zadosťučinenie z titulu nemajetkovej ujmy v sume 500 €, a 500 € ako náhradu nákladov a výdavkov za porušenie   jeho   základného   práva   v   konaní   7   C   57/2008   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu 4. marca 2010 sťažovateľ oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k   prijatej   sťažnosti   podaním   z   1.   marca   2010 č. Spr. 3436/2009   vyjadrila   JUDr.   Z.   G.,   sudkyňa   poverená   zastupovaním   podpredsedu Okresného súdu Pezinok. V podstatnej časti uviedla:

„Návrh   vo   veci   samej   na   zrušenie   a   vyporiadanie   spoluvlastníctva   zo   dňa 17.12.2007, bol podaný na Okresný súd Bratislava III. dňa 18.12.2007. Spis bol z dôvodu prechodu   výkonu   súdnictva   zaslaný   na   Okresný   súd   Pezinok  ,   kde   bol   pridelený   na prejednanie zákonnému sudcovi JUDr. P. R. Zákonný sudca pokynom zo dňa 01.08.2008 vyzval právneho zástupcu navrhovateľov na doloženie znaleckého posudku z ktorého bude zrejmá   cena   nehnuteľnosti   pre   účely   zaplatenia   súdneho   poplatku   a   prípisom   zo   dňa 18.11.2008 oznámil právnemu zástupcovi číslo konania pod ktorým je vec na Okresnom súde   vedená.   Dňa   24.11.2008   doručil   právny   zástupca   navrhovateľov   súdu   žiadosť o oznámenie   čísla   konania,   spolu   so   žiadosťou   o   vytýčenie   termínu   pojednávania.   Dňa 20.03.2009   bol   právny   zástupca   navrhovateľov   opätovne   vyzvaný   na   zaslanie   už požadovaného znaleckého posudku. Znalecký posudok bol súdu doručený dňa 25.5.2009. Pokynom   zákonného   sudcu   z   toho   istého   dňa,   zrealizovaným   dňa   30.10.2009   boli navrhovatelia   vyzvaní   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh   na   začatie   konania  . Navrhovatelia súdny poplatok zaplatili dňa 30.11.2009. Dňa 11.01.2010 bol predmetný spis predložený zákonnému novému zákonnému sudcovi JUDr. M. K. a to v zmysle Rozvrhu práce na rok 2010. Zákonnou sudkyňou bol vytýčený termín pojednávania na deň 18.2.2010 o 10.00 hod. Podaním doručeným súdu dňa 12.2.2010 sa odporcovia vyjadrili k návrhu. Na pojednávaní konanom dňa 18.2.2010 súd zistil, že navrhovateľka v 3. rade A. Č. zomrela... a navrhovateľka v 4. rade T. Č. zomrela... Súd bez otvorenia pojednávania toto odročil na deň 01.6.2010 o 9.00 hod. a súčasne prijal uznesenie na základe ktorého bude zisťovať okruh   dedičov   po   zomrelej   navrhovateľke   v   3.   a   4.   rade.   Zároveň   bude   zisťovať   stav dedičského konania po zomrelej poručiteľke E. M. F., ktorá zomrela... a po ktorej majú dediť odporcovia v v 1. a 2. rade. Po zistení okruhu dedičov ich bude súd vyzývať, či súhlasia so vstupom do konania namiesto pôvodných navrhovateľov.

Ako, už bolo uvedené, vec prešla v rámci reorganizácie súdnictva na Okresný súd Pezinok   dňom   01.01.2008  ,   kde   (v   tom   čase   na   našom   súde   vykonávali   funkciu   sudcu fakticky len 2 - 3 sudkyne, pričom počet veci v oddelení C bol v ich oddelenia výrazne nad 1000 ; ostatné sudkyne boli PN a ďalších 8 miest sudcov - z celkom plánovaného počtu vtedy   14   sudcov-   nebolo   obsadených).   Po   čiastočnom   doobsadení   nášho   súdu   novými 4 sudcami ( v polovici marca 2008) bola vec prerozdelená a náhodným výberom pridelená JUDr. P. R. ako novému zákonnému sudcovi pre ďalšie konanie (počet vecí v jeho oddelení vzhľadom na stále nedostatočné personálne obsadenie nášho súdu sa pohyboval okolo 600 spisov).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase od podania návrhu, t. j. od 18.12.2007 do 01.01.2008 Okresný súd Pezinok vo veci nekonal a ani konať nemohol.

Okresný súd Pezinok bol súdom príslušným na konanie v tejto veci až od 01.01.2008 (v zmysle zák.č. 371/2004 Z.z. § 18b, resp. v zmysle čl. 4 bod 4 Inštrukcie č. 18/2007 Ministerstva spravodlivosti SR z 6.12.2007). Je pravdou, že prvý úkon zo strany nášho súdu bol   vykonaný   až   dňa   01.08.2008   -   úkon   smeroval   k   doloženiu   znaleckého   posudku   za účelom zistenia hodnoty predmetu sporu a následne vyrubenia súdneho poplatku. Právny zástupca navrhovateľov reagoval až 24.11.2008, kedy žiadal oznámenie o čísle konania, avšak bez doloženia znaleckého posudku. Znalecký posudok doložili navrhovatelia súdu až 25.05.2009. Hneď v ten istý deň dal zákonný sudca pokyn na realizáciu výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, avšak táto bola realizovaná až dňa 31.10.2009. Dňom 01.01.2010 bola na základe zmeny rozvrhu práce vec pridelená novému zákonnému sudcovi, ktorý obratom vytýčil vo veci pojednávanie, na ktorom boli zistené už vyššie uvedené procesné prekážky na strane účastníkov konania, pre ktoré nemohlo byť pojednávanie otvorené. Sudkyňa odročila pojednávanie až na deň 01.6.2010, aby zabezpečila dostatočne dlhú lehotu na odstránenie prekážok v konaní a zároveň z dôvodu ešte neukončených dedičských konaní po zomrelých účastníkoch konania.

K priebehu konania pred Okresným súdom Pezinok v období po 01.01.2008 uvádzam nasledovné:

čiastočne   bola   plynulosť   konania   pred   Okresným   súdom   Pezinok   ovplyvnená objektívnou nedostatočnou personálnou situáciou na našom súde v období od 1.1.2008 do októbra   2008,   kedy   bol   náš   súd   výrazne   personálne   poddimenzovaný,   počet   vecí v oddeleniach   sudcov   boli   neprimerane   vysoké,   takže   objektívne   nemohli   vo   všetkých veciach   konať   plynulo   a   bez   prieťahov.   Personálne   obsadenie   súdu   sme   aktívne   v spolupráci s Krajským súdom v Bratislave aj s Ministerstvom spravodlivosti riešili..., avšak nejde o jednoduchý, ale dlhodobejšie trvajúci proces (...)

V   súčasnosti   je   situácia   už   v   podstatnej   miere   vyriešená  ,   preto   verím  ,   že   sa v predmetnom konaní z tohto dôvodu prieťahy v budúcnosti nevyskytnú. (...)

Zároveň   však   uvádzam,   že   právny   zástupca   navrhovateľov   prevzal   výzvu   na doloženie znaleckého posudku dňa 27.11.2008, v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Na výzve bolo riadne uvedené číslo konania pod ktorým je vec vedená na Okresnom súde Pezinok. Napriek tomu doručil požadovaný znalecký posudok súdu až dňa 25.2.2009. Teda 4 mesiace po prevzatí výzvy súdu.

Ak by bol Ústavný súd toho názoru, že k porušeniu ústavných práv J. P. došlo, máme za to, Okresný súd Pezinok preto podľa nášho názoru nemôže ani niesť plnú zodpovednosť za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré prípadne vo veci nastali prechodom výkonu súdnictva, personálnou   nedostatočnosťou   súdu   od   1.1.2008   a   v   danom   prípade   i nedostatočnou súčinnosťou na strane navrhovateľov a ich právneho zástupcu.“

JUDr. Z. G. súčasne oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Ústavný súd zo spisového materiálu týkajúceho sa veci, ktorý si obstaral, zistil tento priebeh konania:

Dňa   18.   decembra   2007   podal   sťažovateľ   spolu   s   ďalšími   7   navrhovateľmi   na Okresnom súde Bratislava III návrh na začatie konania proti odporcom v 1. rade J. M. a 2. rade   M.   P.   o   zrušenie   a   vyporiadanie   spoluvlastníctva   k nehnuteľnosti.   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 43 C 286/2007.

Dňa   24.   apríla   2008   bol   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   spísaný   tento   úradný záznam: „v registri zistené, že pri rozdeľovaní spisov na Okresný súd Pezinok z dôvodu prechodu súdnictva bol spis 43 C 286/2007 omylom založený do príručného archívu odd. 43 C a nie zaslaný na OS Pezinok.“

Dňa 21. mája 2008 spis doručený Okresnému súdu Pezinok. Vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 7 C 57/2008.

Dňa 1. augusta 2008 Okresný súd Pezinok upravil kanceláriu: oznámiť novú spisovú značku právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Dňa   18.   novembra   2008   Okresný   súd   Pezinok   oznámil   právnemu   zástupcovi sťažovateľa, že vec je vedená na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 7 C 57/2008. Súčasne vyzval právneho zástupcu, aby v lehote 30 dní doručil znalecký posudok, v ktorom bude určená cena nehnuteľnosti, ktoré je predmetom sporu (právny zástupca písomnosť prevzal 27. novembra 2008).

Dňa 25. mája 2009 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Pezinok žiadaný znalecký posudok.

Dňa 25. mája 2009 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 924 € v lehote 15 dní.

Dňa   30.   novembra   2009   úradný   záznam:   nie   je   evidované   zaplatenie   súdneho poplatku.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   o   náhradu   škody   a   o zrušenie   a vyporiadanie   spoluvlastníctva   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej ani faktickej zložitosti veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zistil, že určitý podiel na prieťahoch mal aj sťažovateľ, keď nebol súčinný po výzve okresného súdu.Na vrub sťažovateľovi treba pripísať, že súdny poplatok neuhradil riadne a včas.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom   zistil, že okresný súd bol vo veci nečinný minimálne od 28. decembra 2007 do 1. augusta 2008. Okresný súd Pezinok namietal, že „čiastočne bola plynulosť konania pred Okresným súdom   Pezinok   ovplyvnená   objektívnou   nedostatočnou   personálnou   situáciou   na   našom súde   v   období   od   1.1.2008   do   októbra   2008,   kedy   bol   súd   výrazne   personálne poddimenzovaný,   počet   vecí   v   oddeleniach   sudcov   boli   neprimerane   vysoké,   takže objektívne   nemohli   vo   všetkých   veciach   konať   plynulo   a   bez   prieťahov.   Personálne obsadenie súdu aktívne v spolupráci s Krajským súdom v Bratislave aj s Ministerstvom spravodlivosti riešili, avšak nejde o jednoduchý, ale dlhodobejšie trvajúci proces(...)“.

Argumentáciu   okresného   súdu   jeho   nedostatočnou   personálnou   obsadenosťou nebolo možné akceptovať.   Ústavný súd už v podobných   súvislostiach   viackrát vyslovil (pozri   napr.   I.   ÚS   23/03),   že   podobné   objektívne   prekážajúce   okolnosti,   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   na   ten   účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho   konania   a   mieru   ochrany   ich základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V   nadväznosti   na   uvedený   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume 500 €, čo odôvodnil neúmernou zaťaženosťou sporom vzhľadom najmä na jeho vysoký vek.Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel   k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím predovšetkým na právnu neistotu sťažovateľa v napadnutom konaní a na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2009   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia   a   podanie sťažnosti) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods.   2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   t.   j. 2 x 115,90 €, k tomu režijný paušál 2 x 6,95 €, v celkovej sume 245,70 €.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010