znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 10/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 18 C 187/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2007 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 187/04.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Najprv dávam do pozornosti ústavného sudu, že moje predchádzajúce sťažnosti v tejto veci ústavný súd svojimi rozhodnutiami Rvp 1063/07, resp. III. ÚS 82/07, I. ÚS 120/07 a   Rvp   1404/07-5   odmietol   a   poslednú   uvedenú   odložil   pre   nesprávne   podanie.   Z   toho dôvodu   uplatňujem   v   tejto   veci   na   ústavnom   sude   novú   sťažnosť.   Vznik   prieťahov   na dotknutom, menovanom okresnom sude preukazujem tým, že dna 3. augusta 2004 podal som na dotknutý Okresný súd Bratislava II, (...) žalobu na M. (A.), teraz s názvom M. pre neplnenie   dohody   o   pracovnej   činnosti   nevyplatením   mi   časti   mzdy   a   nevyplatenie   mi autorských odmien za objednané materiály. Od podania tejto mojej žaloby uplynuli viac ako tri roky a súd nevytýčil vo veci 18 C 187/04-6 ani prvé pojednávanie. Súd spôsobil prieťahy v   súdnom   konaní   o.   i.   aj   nesprávnym   procesným   postupom,   keď   nesprávne   rozhodol o neustanovení   mi   právneho   zástupcu,   došlo   ku   konaniu   na   odvolacom   Krajskom   sude v Bratislave, ktorý vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby dotknutý okresný súd vykonal dokazovanie o. i. v tom zmysle, či spĺňam podmienky na ustanovenie právneho zástupcu, po vykonanom dokazovaní a predložení listinných dôkazov bol mi právny zástupca ustanovený. Dôkazom vzniku prieťahov je aj tá skutočnosť, že napriek mojím opakovaným sťažnostným podaniam   predsedovi   okresného   súdu   a   ústavnému   sudu   nebolo   vo   veci   vytýčené pojednávanie a prieťahy v súdnom konaní pokračujú.

(...) - prvú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní poslal som predsedovi Okresného súdu Bratislava 2 podaním zo dňa 2. januára 2006, dostal som na ňu zo súdu odpoveď, v ktorej sa predseda súdu vôbec nevyjadril k tomu, či hodnotí moju sťažnosť ako dôvodnú alebo bezdôvodnú,

-   dňa   20.   júna 2007   poslal   som   predsedovi   Okresného súdu Bratislava 2   druhú sťažnosť na vznik prieťahov v súdnom konaní vo veci 18 C 187/04-6, na ktorú som doposiaľ nedostal žiadnu odpoveď.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, ktorým by zaviazal okresný súd konať vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 187/04 bez zbytočných   prieťahov.   Taktiež   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk a priznania náhrady trov právneho zastúpenia jeho osoby v konaní   pred   ústavným   súdom.   Zároveň   sťažovateľ   požiadal   o   ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   judikatúry   ústavného   súdu   možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej   ústavný súd nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 56/03, II. ÚS 70/00).

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 187/04.

Podľa judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS   12/01,   IV.   ÚS   37/02,   III.   ÚS   109/03)   sa   ochrana   základnému   právu   vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť   zásadne   odmietne ako   zjavne neopodstatnenú   (§ 25 ods.   2   zákona   o ústavnom súde). Vychádza pri tom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

Sťažovateľ   v sťažnosti,   ktorá   bola   ústavnému   súdu   doručená   22.   októbra   2007, namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 187/04. Podľa zistenia ústavného súdu bolo uvedené konanie uznesením okresného   súdu   č.   k.   18   C   187/04-60   z 2.   júla   2007   zastavené   podľa   §   104   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Toto   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   10.   augusta 2007. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu bolo teda napádané konanie právoplatne skončené už viac ako dva mesiace.

Tento skutkový stav bol vzhľadom na uvedené základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu rozhodovať o jeho ďalších požiadavkách.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008