znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 1/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 C 271/04 v čase po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 111/07-56 zo 7. augusta 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta 2009   doručená   sťažnosť   J.   B.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 271/04 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 111/07-56 zo 7. augusta 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že o žalobe sťažovateľa o náhradu škody koná okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 271/04 od 12. júla 2004, pričom do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd podľa sťažovateľa v tejto veci stále nerozhodol, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ dvakrát namietal prieťahy v predmetnom konaní sťažnosťou u predsedu okresného súdu, ktorá bola uznaná ako dôvodná, a tiež napriek tomu, že ústavný súd už raz nálezom č. k. I. ÚS 111/07-56 zo 7. augusta 2008 konštatoval prieťahy v predmetnom konaní   okresného   súdu.   Sťažovateľ   uviedol,   že   z   dôvodu   pretrvávajúcich   prieťahov v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 12 C 271/04 sa neustále predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu. Súčasne sťažovateľ navrhol, aby mu z dôvodu jeho nepriaznivej majetkovej situácie bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „Poznamenávam,   že   žalobu   vo   veci   12   C   271/2004   podal,   som   dotknutému Okresnému sudu Bratislava I dna 12. júla 2004. Čiže od podania žaloby uplynulo už viac ako päť rokov a dotknutý okresný sud o mojej žalobe doposiaľ nerozhodol.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„- prikáže dotknutému Okresnému súdu Bratislava I konať vo veci 12 C 271/2004 bez prieťahov a pod zvýšeným dohľadom.

- prizná mi spravodlivé zadosťučinenie v sume 6 639 eur (t. j. 200 000,- bývalých Sk), uplatnené   zadosťučinenie   zdôvodňujem   majetkovou   aj   nemajetkovou   ujmou,   ktorú   mi spôsobil dotknutý okresný súd spôsobením prieťahov a nevynesením v primeranej časovej lehote rozhodnutia o mojej žalobe. (...)

-   zaviaže   dotknutý   Okresný   súd   Bratislava   I   uhradiť   mi   trovy   spojené   s   mojím právnym zastúpením v konaní pred ústavným sudom o tejto mojej sťažnosti.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 271/04 spočíva v jeho tvrdení, že okresný súd v tejto veci aj napriek už raz ústavným súdom zisteným zbytočným prieťahom v predmetnom konaní koná naďalej so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím malo byť opätovne porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z vyžiadaného súdneho spisu pre posúdenie prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný   súd   zistil   v   čase   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   č.   k.   I.   US   111/07-56 zo 7. augusta 2008 tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 271/04, v ktorom okresný súd koná o žalobe sťažovateľa o náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu sťažovateľom tvrdeného neodborného stomatologického vyšetrenia žalovaným:

Dňa   17.   septembra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí prítomných účastníkov odročené na 29. október 2008 pre účely ďalšieho dokazovania s tým, že   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   predloží   otázky   pre   ňou   navrhované   znalecké dokazovanie   a   žalovaný   oznámi   adresu   svedka,   ktorého   navrhoval   vypočuť,   pričom žalovaný už 19. septembra 2008 oznámil adresu svedka. Podaním doručeným okresnému súdu   27.   októbra   2008   sa   sťažovateľ   (sám   bez   právnej   zástupkyne)   písomne   vyjadril ku skutočnostiam, ktoré odzneli na pojednávaní 17. septembra 2008, a predložil listinné dôkazy.

Pojednávanie,   ktoré   sa   uskutočnilo   29.   októbra   2008,   bolo   po   vypočutí   svedka v prítomnosti oboch účastníkov konania a ich právnych zástupcov odročené na neurčito pre účely   znaleckého   dokazovania   s   tým,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   oznámi   údaje potrebné pre toto dokazovanie. Dňa 16. decembra 2008 okresný súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby oznámila potrebné údaje v zmysle záverov z pojednávania, pričom z dôvodu, že právna zástupkyňa sťažovateľa na túto výzvu nereagovala, jej okresný súd uznesením z 28. januára 2009 uložil poriadkovú pokutu   za   neplnenie   si   povinností   v   zmysle   výziev   okresného   súdu.   Sťažovateľ   sa 10. februára 2009 sám písomne vyjadril ku skutočnostiam, ktoré odzneli na pojednávaní 29. októbra 2008.

Okresný   súd   10.   júla   2009   opätovne   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty urgoval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa,   aby   oznámila   potrebné   údaje   na   znalecké dokazovanie v zmysle záverov z pojednávania, avšak z dôvodu opätovného ignorovania tejto výzvy právnou zástupkyňou sťažovateľa, jej okresný súd uznesením z 1. októbra 2009 uložil   poriadkovú   pokutu   za   neplnenie   si   povinností   v   zmysle   výziev   okresného   súdu. Následne 2. októbra 2009 okresný súd nariadil na 21. október 2009 informatívny výsluch právnej zástupkyne sťažovateľa, avšak aj napriek vykázanému doručeniu predvolania sa právna zástupkyňa sťažovateľa nedostavila s tým, že podaním žiadala o zrušenie právneho zastupovania z dôvodu jej pracovnej zaneprázdnenosti.

Právna zástupkyňa bola sťažovateľovi ustanovená okresným súdom. Podľa zistenia ústavného súdu k 4. januáru 2010 nebol zo strany okresného súdu vykonaný vo veci žiadny ďalší procesný úkon.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 271/04 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 111/07-56 zo 7. augusta 2008 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu zistil iba jedno („ojedinelé“) obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 5 mesiacov, a to od 28. januára   2009,   keď   okresný   súd   uznesením   uložil   právnej   zástupkyni   sťažovateľa poriadkovú pokutu, do 10. júla 2009, keď okresný súd opätovne urgoval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby splnila jeho výzvu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom   na   to,   že   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   111/07-56 zo 7. augusta   2008   bolo   v   postupe   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 C 271/04 zistené iba ojedinelé obdobie nečinnosti, ktoré vzhľadom na svoju dĺžku, ako aj na okolnosti veci nemožno kvalifikovať ako zbytočný prieťah, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní súdu vo veci konať bez prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   nepripadalo   už   do   úvahy   rozhodovať   o tejto   časti sťažnosti.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľa   bola   odmietnutá,   bolo   bez   právneho   významu rozhodovať   o   jeho   žiadosti   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred   ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010