znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 1/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. C., R., zastúpeného advokátkou JUDr. K. D., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 279/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. L. C. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2006 doručená sťažnosť JUDr. L. C. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. K. D.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 279/2003.

Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom exekučného konania vedeného Exekútorským úradom   Mgr.   Z.   pod   sp.   zn.   Ex   97/2003   v procesnom   postavení   povinného.   Konajúca exekútorka začala exekúciu bez toho, aby ho o tom upovedomila a jeho podanie, v ktorom túto   skutočnosť   namietal,   okresný   súd   posúdil   ako   námietky   proti   exekúcii   a rozhodol o nich v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 279/2003. Sťažovateľ namietal, že «súdu trvalo vyše troch rokov, kým dospel k záveru, že tieto „námietky“ treba zamietnuť», hoci vec nebola právne zložitá. Sťažovateľ z toho usúdil, že nečinnosťou okresného súdu v označenej exekučnej   veci   došlo   k porušeniu   jeho   základného   ľudského   práva   zaručeného   v čl.   48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Keďže podľa sťažovateľa niet iného orgánu, ktorý by chránil toto jeho   ústavné   právo,   domáha   sa   jeho   ochrany   na   ústavnom   súde.   Nevyužitie   iných prostriedkov   nápravy   podľa   osobitných   predpisov   odôvodnil   tým,   že nemal   vedomosť o tom, že jeho podanie adresované exekútorke bude posúdené ako námietky, o ktorých mal rozhodovať súd. Skutočnosť, že prebieha konanie na všeobecnom súde, sa dozvedel až keď mu bolo doručené uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o námietkach proti exekúcii.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol   nálezom „ktorým by vyslovil, že OS v Sp. Novej Vsi v konaní sp. zn. 1 Er 279/2003 porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočného odkladu upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, priznal by mi sumu 30.000.-Sk titulom primeraného finančného zadosťučinenia a zároveň by mi priznal právo aj na náhradu všetkých trov tohto konania, ktorých výška bude uvedená v písomnom   vyhotovení   rozhodnutia   ÚS,   a to   všetko   do   troch   dní   odo   dňa   jeho právoplatnosti“.

Na výzvu   ústavného   súdu   na odstránenie nedostatkov svojho   podania   sťažovateľ 17. augusta   2006   doručil   splnomocnenie,   ktorým   splnomocnil   advokátku   JUDr.   K.   D. svojím zastupovaním v konaní pred ústavným súdom a doručil tiež uznesenie okresného súdu zo 14. júna 2006 s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o neprípustnosť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

V rámci   prípravy   konania   si   ústavný   súd   vyžiadal   z okresného   súdu   spis sp. zn. 1 Er 279/2003, z ktorého zistil, že konanie o námietkach sťažovateľa (v procesnom postavení povinného) proti exekúcii sa na okresnom súde začalo 26. februára 2003 na návrh Exekútorského úradu v M. Uznesením č. k. 1 Er 279/03-43 zo 14. júna 2006 okresný súd čiastočne vyhovel námietkam povinného, čo sa týka istiny 50 000 Sk, v prevyšujúcej časti námietky zamietol. Rozhodnutie, ktoré sa týkalo výroku o čiastočnom vyhovení námietkam nadobudlo   právoplatnosť   8.   júla 2006   a 22.   júna   2006   nadobudli   právoplatnosť   ostatné výroky   rozhodnutia.   Dňa   21.   júna   2006   okresný   súd   uznesením   č. k. 1 Er   279/03-47 exekúciu   v časti   o zaplatenie 50 000   Sk zastavil. Rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť 26. júla   2006.   Sťažovateľov   návrh   na   zastavenie   exekúcie   bol   okresnému   súdu prostredníctvom súdnej exekútorky doručený 11. septembra 2006. Dňa 13. októbra 2006 okresný   súd   uznesením   sp. zn. Er 279/2003   zamietol   návrh   na   zastavenie   exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. novembra 2006.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ mohol na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy využiť a podať sťažnosť na prieťahy v konaní pred okresným súdom orgánu štátnej správy súdov   podľa   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažnosti a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o štátnej   správe   súdov“)   účinného   do   31.   marca   2005.   Podľa   citovaného ustanovenia sa môžu fyzické osoby a právnické osoby obracať na orgány štátnej správy súdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní (...).

Podľa § 8 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov ústredným orgánom štátnej správy súdov   je   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia orgánmi štátnej správy súdov sú predseda a podpredseda najvyššieho súdu, predsedovia a podpredsedovia krajských súdov, predsedovia a podpredsedovia okresných súdov, ako aj predseda a podpredseda Špeciálneho súdu.

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“) dňom 1. apríla   2005   mal   sťažovateľ   možnosť   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní okresného súdu v zmysle § 62 ods. 1 tohto zákona.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa   odseku   2 citovaného ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Sťažovateľ   uviedol,   že   v podaní   sťažnosti   štátnej   správe   súdov   mu   bránila skutočnosť,   že   o konaní   prebiehajúcom   na   okresnom   súde   sa   dozvedel   až   po   doručení jedného   z jeho   uznesení.   Z obsahu   spisu   okresného   súdu   však   ústavný   súd   zistil, že námietkou   sťažovateľa   ohľadom   nedoručenia   upovedomenia   o začatí   exekúcie sa okresný   súd   zaoberal,   pričom   za   dátum   prevzatia   upovedomenia   sťažovateľom   určil 10. apríl   2003.   Prevzatie   kópie   upovedomenia   o začatí   exekúcie   sťažovateľom   potvrdil aj oprávnený.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   sťažovateľ   sa   mohol   domáhať   ochrany   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosťou na prieťahy v konaní   adresovanej   predsedovi   príslušného   súdu.   Práve   využitím   inštitútu   podania sťažnosti   mal   možnosť   docieliť   nápravu,   pretože   ako   ustanovujú   vyššie   citované ustanovenia zákonov, sťažovatelia sa môžu obracať so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní.

Podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   v spojení   s   §   53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde sú ustanovené   hranice   poskytovania   ústavnej   ochrany   základným   právam   zo   strany ústavného   súdu   na   jednej   strane   a iných   orgánov   štátu   na   strane   druhej.   Vychádzajúc z princípu   subsidiarity   ustanovenému   v čl.   127   ods.   1   ústavy   ochrany   základných   práv a slobôd sa možno domáhať na ústavnom súde len v prípade, ak sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv   účinne   poskytuje   (obdobne napr.   III.   ÚS   100/05,   III.   ÚS   249/05)   v systéme všeobecných súdov.

Uplatnenie   už   citovaných   ustanovení   zákona   o štátnej   správe   súdov   a zákona o súdoch   možno   považovať   za   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   zákon   poskytuje sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Sťažovateľ   však   v prípade   namietania   prieťahov   v konaní   okresného   súdu vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   1   Er   279/2003   tento   účinný   prostriedok   nápravy   nevyužil, a podľa názoru ústavného súdu nešlo o vec, na ktorú by ho bolo možno aplikovať.

Ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007