znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 1/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   a   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sž 75/02 a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Daňového   úradu   Bratislava   VI   v konaní   pri   vydávaní   rozhodnutia č. 801/2200/64487/2001,   resp.   opraveného   rozhodnutia   č.   801/2200/67061/2001,   ako   aj postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Bratislava, v konaní pri vydávaní rozhodnutia č. II 2500/-667/1266/2002, a takto

  r o z h o d o l :

  Sťažnosť Ing. J. G.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. októbra 2002   doručené   podanie   Ing.   J.   G.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   B.,   zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky č. k. Sž 75/02 zo dňa 4. septembra 2002“. Z jeho obsahu vyplynulo, že smeruje proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava VI (č. 801/2200/64487/2001 zo 6. augusta 2001) opraveného tým istým orgánom na základe jeho rozhodnutia č. 801/2200/67061/2001. Proti tomuto rozhodnutiu   sa   sťažovateľ   odvolal   24.   augusta   2001.   Daňové   riaditeľstvo   Slovenskej republiky, pracovisko Bratislava, napadnuté rozhodnutie potvrdilo svojím rozhodnutím č. j. II/2500-667/1266/2002 z 1. februára 2002. Sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote podal žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 5 Sž 75/02 zo 4. septembra 2002 túto žalobu zamietol.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nasledovné rozhodnutie:„1.   V   konaní   pred   daňovými   orgánmi:   Daňový   Úrad   Bratislava   VI,   Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky pracovisko Bratislava, bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie daňovej veci bez zbytočných prieťahov, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. V konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo porušené ústavné právo na spravodlivý proces.

3. Zrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Sž 75/02 zo dňa 04. 09. 2002 a Rozhodnutie Daňového Úradu Bratislava VI č. j. 801/2200/64487/2001 zo dňa   06.   08.   2001,   opravené   rozhodnutie   č.   801/2200/67061/2001   zo   16.   08   2001, Rozhodnutie   Daňového   riaditeľstva   SR   pracovisko   Bratislava   č.   II/2500-667/1266/2002 zo dňa 01. 02. 2002 a Platobný výmer na penále č. 801/2101/86746/02/Križ zo dňa 11. 09. 2002.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada škody za prieťahy spôsobené Daňovým úradom Bratislava VI vo výške 50 000 Sk a škoda za nezákonné rozhodnutie vo výške 372 040 Sk.

5. Sťažovateľovi sa priznávajú trovy konania, ktoré budú uvedené dodatočne.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), ako aj prípadné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi   tie   podmienky   konania,   ktoré   ústavný   súd   pravidelne   skúma   pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti, patrí aj jej opodstatnenosť.

1.   Sťažovateľ   namietal   postup   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   pri preskúmavaní   žaloby   sťažovateľa   o preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   Daňového riaditeľstva   Slovenskej   republiky,   pracoviska   Bratislava,   č.   II/2500-667/1266/2002 z 1. februára   2002,   pri   hodnotení   vykonaných   dôkazov,   skutočnosť,   že   tento   súd nezohľadnil   nerovnakú rozhodovaciu   prax daňových   orgánov, ako aj odôvodnenie tohto súdu vo veci vyneseného rozhodnutia. Z týchto skutočností vyvodil záver, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, a domáhal sa toho, aby ústavný   súd   zrušil   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v predmetnej   veci sp. zn. 5 Sž 75/02 zo 4. septembra 2002.

Ústavný   súd   pri   preskúmaní   sťažnosti   sťažovateľa   zistil   z povahy   veci a z predložených   rozhodnutí,   že   namietané   skutočnosti   nezakladajú   možnosť   porušenia žiadneho z tých základných práv alebo slobôd, ktoré ústava vo svojich čl. 46 až 50 priznáva účastníkom   súdneho   konania   a ktoré   tvoria   obsah   práva   na   spravodlivý   proces.   Pritom samotný   postup   súdu,   ktorý   koná   v súlade   s procesnoprávnymi   predpismi   konania v občianskoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Na   základe   uvedených   skutočností   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   v časti namietajúcej   porušenie   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie svojho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní Daňového úradu Bratislava VI, ktorý vydal 6. augusta 2001 rozhodnutie č. j. 801/2200/64487/2001 a 16. augusta 2001 aj opravené rozhodnutie č.   801/2200/67061/2001, ako aj v konaní Daňového riaditeľstva Slovenskej   republiky,   pracoviska   Bratislava,   ktoré   vydalo   1.   februára   2002 rozhodnutie č. II/2500-667/1266/2002   (vo   vzťahu   k platobnému   výmeru   na   penále č. 801/2101/86746/02/Križ z 11. septembra 2002 nedokladá odvolanie).

Podľa   svojej   ustálenej   judikatúry   ústavný   súd   odmietne   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú, keď tie „konania, v ktorých bolo namietané porušenie základného práva podľa č. 48 ods. 2 ústavy, boli právoplatne skončené ešte pred podaním návrhu na ústavný súd“ (II. ÚS 32/00, II. ÚS 52/01, III. ÚS 116/01). Keďže sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy   v konaniach,   ktoré   boli   právoplatne   skončené   už   pred   podaním   sťažnosti   na ústavný   súd,   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   v tejto   časti   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2003