znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 1/01-26

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 18. júna 2001 vo veci návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/1992 z 9.   decembra   1992   o státí,   odťahovaní   vozidiel   a odstraňovaní   opustených   vozidiel   na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Konanie vo veci návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č.   4/1992   z 9.   decembra   1992   o státí,   odťahovaní   vozidiel   a odstraňovaní   opustených vozidiel na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s Ústavou Slovenskej republiky, zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. decembra 2000   doručený   návrh   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“ alebo „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125 písm. c) Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   na   vyslovenie   nesúladu   všeobecne záväzného   nariadenia   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   č.   4/1992 z 9. decembra   1992   o státí,   odťahovaní   vozidiel   a odstraňovaní   opustených   vozidiel   na území   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   (ďalej   len   „všeobecne   záväzné nariadenie“) s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 71 ods. 2 ústavy, s ustanoveniami § 6 ods. 1 druhej a tretej vety zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ako aj s § 123, § 126 ods. 1, § 489 a § 151b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   1/01-13   z 10.   januára   2001   prijal   návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie a podľa § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) vyzval primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy listom z 12. januára 2001, aby sa k návrhu generálneho prokurátora vyjadril.

Listom č. prim. 312/2001 z 24. januára 2001 primátor hlavného mesta Slovenskej republiky   Bratislavy   oznámil,   že   vo   veci   netrvá   na   ústnom   pojednávaní,   stotožňuje   sa s návrhom generálneho prokurátora s odôvodnením, že „orgány hlavného mesta Slovenskej republiky   Bratislavy   sa   zaoberali   otázkou   súladu   všeobecne   záväzného   nariadenia...   na základe podnetov Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 5. 4. 2000 a 18. 9. 2000, pričom dospeli k názoru, že napadnuté všeobecne záväzné nariadenie je neaktuálne a prekonané inými právnymi normami, a preto je potrebné jeho zrušenie.“

Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky listom č. prim. 985/2001 z 11. mája 2001   ústavnému   súdu   oznámil,   že   všeobecne   záväzné   nariadenie   bolo   prerokované a zrušené   na   zasadnutí   Mestského   zastupiteľstva   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky Bratislavy 10. mája 2001 uznesením č. 564/2001, ktorým bolo schválené všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2001 s účinnosťou od 15. júna 2001.

Podľa § 41a ods. 4 zákona o ústavnom súde: „Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.“

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   všeobecne   záväzné   nariadenie   stratilo platnosť skôr, ako ústavný súd vo veci vyhlásil nález, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.