SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 99/2015-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 12901/2014 –sp. zn. Rvp 12908/2014, sp. zn. Rvp 13389/2014 – sp. zn. Rvp 13395/2014, sp. zn.Rvp 14193/2014 – sp. zn. Rvp 14195/2014, sp. zn. Rvp 14659/2014 – sp. zn.Rvp 14664/2014, sp. zn. Rvp 14937/2014 – sp. zn. Rvp 14946/2014, sp. zn.Rvp 15230/2014, sp. zn. Rvp 16308/2014 – sp. zn. Rvp 16310/2014, sp. zn.Rvp 17379/2014 – sp. zn. Rvp 17380/2014 a sp. zn. Rvp 17490/2014 – sp. zn.Rvp 17521/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej úniepostupom Krajského súdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn. 21 CoE 81/2013z 29. novembra 2013, sp. zn. 5 CoE 116/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn.11 CoE 293/2013 z 31. marca 2014, sp. zn. 6 CoE 344/2013 19. júna 2014,sp. zn.5 CoE 295/2013 z 26. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 393/2013 z 30. júna 2014, sp. zn. 5 CoE204/2013 z 26. júna 2014, sp. zn. 21 CoE 231/2013 z 27. júna 2014, sp. zn. 24 CoE428/2013 z 23. júla 2014, sp. zn. 9 CoE 203/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 76/2013z 15. júla 2014, sp. zn. 3 CoE 368/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 23 CoE 85/2014zo 14. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 126/2013 z 27. júna 2014, sp. zn. 5 CoE 262/2013z 26. júna 2014, sp. zn. 21 CoE 148/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 11 CoE 429/2013z 30. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 33/2014 zo 17. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 136/2013z 25. júla 2014, sp. zn. 24 CoE 365/2013 z 23. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 343/2013 z 12.augusta 2014, sp. zn. 11 CoE 407/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 23 CoE 63/2014 zo 14. júla2014, sp. zn. 10 CoE 78/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 88/2013 z 26. augusta2014, sp. zn. 5 CoE 231/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 11 CoE 403/2013 z 25. júla 2014, sp.zn. 23 CoE 31/2014 zo 14. júla 2014, sp. zn. 5 CoE 267/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 21CoE 251/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 138/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 21 CoE188/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 21 CoE 186/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 11 CoE322/2013 z 29. apríla 2014, sp. zn. 25 CoE 100/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 5 CoE333/2013 z 21. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 123/2014 z 9. septembra 2014, sp. zn. 21 CoE127/2013 z 31. januára 2014, sp. zn. 21 CoE 194/2013 z 30. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE108/2014 z 9. septembra 2014, sp. zn. 6 CoE 376/2013 z 22. júla 2014, sp. zn. 25 CoE105/2013 z 2. septembra 2014, sp. zn. 24 CoE 11/2014 z 27. augusta 2014, sp. zn. 24 CoE427/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 254/2013 z 22. apríla 2014, sp. zn. 25 CoE20/2014 z 23. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE 338/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 21 CoE80/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 11 CoE 237/2013 z 19. februára 2014, sp. zn. 11 CoE28/2014 z 23. júla 2014, sp. zn. 11 CoE 273/2013 z 31. marca 2014, sp. zn. 11 CoE355/2013 z 28. februára 2014, sp. zn. 11 CoE 356/2013 z 28. februára 2014, sp. zn. 9 CoE299/2013 z 29. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 313/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 31/2013z 30. mája 2014, sp. zn. 25 CoE 22/2014 zo 6. októbra 2014, sp. zn. 5 CoE 341/2013z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 36/2013 z 30. mája 2014, sp. zn. 9 CoE 247/2013 z 12. júna2014, sp. zn. 26 CoE 69/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 290/2013 z 27. mája 2014,sp. zn. 11 CoE 102/2014 z 30. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE 88/2014 z 9. októbra 2014, sp.zn. 26 CoE 41/2014 z 27. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 115/2014 zo 17. septembra 2014,sp. zn. 10 CoE 803/2013 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 9 CoE 248/2013 z 29. júla 2014, sp. zn.24 CoE 31/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 6 CoE 31/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn.23 CoE 41/2014 z 24. septembra 2014 a sp. zn. 9 CoE 318/2013 z 30. septembra 2014v spojení s uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 13 Er 327/2005 z 18. decembra2012, sp. zn. 17 Er 339/2006 z 9. novembra 2012, sp. zn. 12 Er 541/2009 z 19. júna 2012,sp. zn. 12 Er 138/2008 z 20. júla 2012, sp. zn. 12 Er 780/2007 z 19. júla 2012, sp. zn. 12 Er289/2011 z 2. mája 2013, sp. zn. 12 Er 491/2009 z 19. júna 2012, sp. zn. 12 Er 387/2010z 29. januára 2013, sp. zn. 17 Er 237/2008 z 10. januára 2013, sp. zn. 10 Er 12/2008 z 24.septembra 2012, sp. zn. 24 Er 842/2008 z 10. januára 2013, sp. zn. 17 Er 23/2008 z 10.januára 2013, sp. zn. 8 Er 780/2007 z 18. februára 2013, sp. zn. 25 Er 889/2009 z 12.novembra 2012, sp. zn. 25 Er 253/2008 z 13. novembra 2012, sp. zn. 13 Er 670/2009 z 8.novembra 2012, sp. zn. 20 Er 714/2009 z 27. februára 2013, sp. zn. 25 Er 5/2009 z 21.septembra 2012, sp. zn. 12 Er 464/2006 z 13. júna 2012, sp. zn. 6 Er 553/2007 z 19. júla2012, sp. zn. 12 Er 416/2008 z 20. júla 2012, sp. zn. 24 Er 950/2009 z 21. mája 2013, sp. zn.8 Er 210/2003 zo 7. júna 2012, sp. zn. 8 Er 228/2009 z 23. apríla 2012, sp. zn. 5 Er284/2004 z 25. apríla 2013, sp. zn. 7 Er 657/2006 zo 14. decembra 2011, sp. zn. 5 Er459/2003 z 22. mája 2013, sp. zn. 20 Er 366/2008 zo 16. novembra 2012, sp. zn. 5 Er541/2009 z 19. júna 2013, sp. zn. 24 Er 298/2009 z 21. mája 2013, sp. zn. 13 Er 842/2008z 15. januára 2013, sp. zn. 20 Er 415/2008 z 20. novembra 2012,sp. zn. 16 Er 236/2008z 26. júna 2012, sp. zn. 13 Er 782/2007 z 11. apríla 2013, sp. zn. 24 Er 792/2008 z 10.januára 2013, sp. zn. 26 Er 863/2009 z 10. mája 2013, sp. zn. 13 Er 673/2009 z 27.decembra 2012, sp. zn. 5 Er 490/2009 z 23. marca 2012, sp. zn. 13 Er 780/2007 z 11. apríla2013, sp. zn. 10 Er 414/2008 z 25. septembra 2012, sp. zn. 24 Er 594/2010 z 21. mája 2013,sp. zn. 8 Er 446/2003 z 1. augusta 2013, sp. zn. 8 Er 424/2010 z 25. apríla 2013, sp. zn. 15Er 1203/2007 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 203/2008 z 19. októbra 2012, sp. zn. 24 Er156/2009 z 18. februára 2013, sp. zn. 15 Er 1251/2007 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er716/2009 z 2. augusta 2012, sp. zn. 5 Er 1026/2009 z 12. marca 2013, sp. zn. 10 Er357/2008 z 25. septembra 2012, sp. zn. 5 Er 803/2009 z 8. apríla 2013, sp. zn. 5 Er971/2009 z 19. júna 2013, sp. zn. 6 Er 554/2007 z 8. apríla 2013, sp. zn. 20 Er 877/2009z 27. februára 2013, sp. zn. 15 Er 122/2006 z 22. júna 2012, sp. zn. 15 Er 91/2006 z 22. júna2012, sp. zn. 15 Er 671/2009 z 29. júna 2012, sp. zn. 10 Er 61/2005 zo 4. októbra 2012, sp.zn. 15 Er 832/2008 z 10. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 1078/2009 z 3. augusta 2012, sp. zn.23 Er 138/2011 z 20. marca 2013, sp. zn. 15 Er 672/2009 z 29. júna 2012, sp. zn. 25 Er217/2008 z 10. decembra 2012, sp. zn. 8 Er 459/2003 zo 17. júla 2013, sp. zn. 8 Er884/2006 zo 16. mája 2012, sp. zn. 7 Er 670/2004 zo 7. júna 2012, sp. zn. 15 Er 111/2011z 8. februára 2013, sp. zn. 15 Er 878/2009 z 2. augusta 2012, sp. zn. 17 Er 1080/2009z 10. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 229/2009 z 19. decembra 2012, sp. zn. 25 Er 950/2009z 12. novembra 2012 a sp. zn. 10 Er 543/2005 zo 4. októbra 2012 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedenépod sp. zn. Rvp 12901/2014 – sp. zn. Rvp 12908/2014, sp. zn. Rvp 13389/2014 – sp. zn.Rvp 13395/2014, sp. zn. Rvp 14193/2014 – sp. zn. Rvp 14195/2014, sp. zn.Rvp 14659/2014 – sp. zn. Rvp 14664/2014, sp. zn. Rvp 14937/2014 – sp. zn.Rvp 14946/2014, sp. zn. Rvp 15230/2014, sp. zn. Rvp 16308/2014 – sp. zn.Rvp 16310/2014, sp. zn. Rvp 17379/2014 – sp. zn. Rvp 17380/2014 a sp. zn.Rvp 17490/2014 – sp. zn. Rvp 17521/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 12901/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boliod 3. októbra 2014 do 12. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniťmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkovýprotokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovorua zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súduv Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 21 CoE 81/2013z 29. novembra 2013, sp. zn. 5 CoE 116/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 11 CoE293/2013 z 31. marca 2014, sp. zn. 6 CoE 344/2013 19. júna 2014,sp. zn. 5 CoE 295/2013z 26. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 393/2013 z 30. júna 2014, sp. zn. 5 CoE 204/2013 z 26. júna2014, sp. zn. 21 CoE 231/2013 z 27. júna 2014, sp. zn. 24 CoE 428/2013 z 23. júla 2014, sp.zn. 9 CoE 203/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 76/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 3 CoE368/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 23 CoE 85/2014 zo 14. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 126/2013z 27. júna 2014, sp. zn. 5 CoE 262/2013 z 26. júna 2014, sp. zn. 21 CoE 148/2013 z 25. júla2014, sp. zn. 11 CoE 429/2013 z 30. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 33/2014 zo 17. júla 2014, sp.zn. 21 CoE 136/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 24 CoE 365/2013 z 23. júla 2014, sp. zn. 6CoE 343/2013 z 12. augusta 2014, sp. zn. 11 CoE 407/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 23 CoE63/2014 zo 14. júla 2014, sp. zn. 10 CoE 78/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE88/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 5 CoE 231/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 11 CoE403/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 23 CoE 31/2014 zo 14. júla 2014, sp. zn. 5 CoE 267/2013z 10. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 251/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 138/2013 z 25. júla2014, sp. zn. 21 CoE 188/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 21 CoE 186/2013 z 25. augusta2014, sp. zn. 11 CoE 322/2013 z 29. apríla 2014, sp. zn. 25 CoE 100/2013 z 26. augusta2014, sp. zn. 5 CoE 333/2013 z 21. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 123/2014 z 9. septembra2014, sp. zn. 21 CoE 127/2013 z 31. januára 2014, sp. zn. 21 CoE 194/2013 z 30. septembra2014, sp. zn. 3 CoE 108/2014 z 9. septembra 2014, sp. zn. 6 CoE 376/2013 z 22. júla 2014,sp. zn. 25 CoE 105/2013 z 2. septembra 2014, sp. zn. 24 CoE 11/2014 z 27. augusta 2014,sp. zn. 24 CoE 427/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 254/2013 z 22. apríla 2014, sp. zn.25 CoE 20/2014 z 23. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE 338/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 21CoE 80/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 11 CoE 237/2013 z 19. februára 2014, sp. zn. 11 CoE28/2014 z 23. júla 2014, sp. zn. 11 CoE 273/2013 z 31. marca 2014, sp. zn. 11 CoE355/2013 z 28. februára 2014, sp. zn. 11 CoE 356/2013 z 28. februára 2014, sp. zn. 9 CoE299/2013 z 29. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 313/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 31/2013z 30. mája 2014, sp. zn. 25 CoE 22/2014 zo 6. októbra 2014, sp. zn. 5 CoE 341/2013 z 27.mája 2014, sp. zn. 26 CoE 36/2013 z 30. mája 2014, sp. zn. 9 CoE 247/2013 z 12. júna2014, sp. zn. 26 CoE 69/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 290/2013 z 27. mája 2014, sp.zn. 11 CoE 102/2014 z 30. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE 88/2014 z 9. októbra 2014, sp. zn.26 CoE 41/2014 z 27. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 115/2014 zo 17. septembra 2014, sp.zn. 10 CoE 803/2013 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 9 CoE 248/2013 z 29. júla 2014, sp. zn. 24CoE 31/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 6 CoE 31/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 23CoE 41/2014 z 24. septembra 2014 a sp. zn. 9 CoE 318/2013 z 30. septembra 2014(ďalej aj„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Galantasp. zn. 13 Er 327/2005 z 18. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 339/2006 z 9. novembra 2012, sp.zn. 12 Er 541/2009 z 19. júna 2012, sp. zn. 12 Er 138/2008 z 20. júla 2012, sp. zn. 12 Er780/2007 z 19. júla 2012, sp. zn. 12 Er 289/2011 z 2. mája 2013, sp. zn. 12 Er 491/2009z 19. júna 2012, sp. zn. 12 Er 387/2010 z 29. januára 2013, sp. zn. 17 Er 237/2008 z 10.januára 2013, sp. zn. 10 Er 12/2008 z 24. septembra 2012, sp. zn. 24 Er 842/2008 z 10.januára 2013, sp. zn. 17 Er 23/2008 z 10. januára 2013, sp. zn. 8 Er 780/2007 z 18. februára2013, sp. zn. 25 Er 889/2009 z 12. novembra 2012, sp. zn. 25 Er 253/2008 z 13. novembra2012, sp. zn. 13 Er 670/2009 z 8. novembra 2012, sp. zn. 20 Er 714/2009 z 27. februára2013, sp. zn. 25 Er 5/2009 z 21. septembra 2012, sp. zn. 12 Er 464/2006 z 13. júna 2012, sp.zn. 6 Er 553/2007 z 19. júla 2012, sp. zn. 12 Er 416/2008 z 20. júla 2012, sp. zn. 24 Er950/2009 z 21. mája 2013, sp. zn. 8 Er 210/2003 zo 7. júna 2012, sp. zn. 8 Er 228/2009z 23. apríla 2012, sp. zn. 5 Er 284/2004 z 25. apríla 2013, sp. zn. 7 Er 657/2006 zo 14.decembra 2011, sp. zn. 5 Er 459/2003 z 22. mája 2013, sp. zn. 20 Er 366/2008 zo 16.novembra 2012, sp. zn. 5 Er 541/2009 z 19. júna 2013, sp. zn. 24 Er 298/2009 z 21. mája2013, sp. zn. 13 Er 842/2008 z 15. januára 2013, sp. zn. 20 Er 415/2008 z 20. novembra2012,sp. zn. 16 Er 236/2008 z 26. júna 2012, sp. zn. 13 Er 782/2007 z 11. apríla 2013, sp.zn. 24 Er 792/2008 z 10. januára 2013, sp. zn. 26 Er 863/2009 z 10. mája 2013, sp. zn. 13 Er673/2009 z 27. decembra 2012, sp. zn. 5 Er 490/2009 z 23. marca 2012, sp. zn. 13 Er780/2007 z 11. apríla 2013, sp. zn. 10 Er 414/2008 z 25. septembra 2012, sp. zn. 24 Er594/2010 z 21. mája 2013, sp. zn. 8 Er 446/2003 z 1. augusta 2013, sp. zn. 8 Er 424/2010z 25. apríla 2013, sp. zn. 15 Er 1203/2007 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 203/2008z 19. októbra 2012, sp. zn. 24 Er 156/2009 z 18. februára 2013, sp. zn. 15 Er 1251/2007 zo6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 716/2009 z 2. augusta 2012, sp. zn. 5 Er 1026/2009 z 12.marca 2013, sp. zn. 10 Er 357/2008 z 25. septembra 2012, sp. zn. 5 Er 803/2009 z 8. apríla2013, sp. zn. 5 Er 971/2009 z 19. júna 2013, sp. zn. 6 Er 554/2007 z 8. apríla 2013, sp. zn.20 Er 877/2009 z 27. februára 2013, sp. zn. 15 Er 122/2006 z 22. júna 2012, sp. zn. 15 Er91/2006 z 22. júna 2012, sp. zn. 15 Er 671/2009 z 29. júna 2012, sp. zn. 10 Er 61/2005 zo 4.októbra 2012, sp. zn. 15 Er 832/2008 z 10. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 1078/2009 z 3.augusta 2012, sp. zn. 23 Er 138/2011 z 20. marca 2013, sp. zn. 15 Er 672/2009 z 29. júna2012, sp. zn. 25 Er 217/2008 z 10. decembra 2012, sp. zn. 8 Er 459/2003 zo 17. júla 2013,sp. zn. 8 Er 884/2006 zo 16. mája 2012, sp. zn. 7 Er 670/2004 zo 7. júna 2012, sp. zn. 15 Er111/2011 z 8. februára 2013, sp. zn. 15 Er 878/2009 z 2. augusta 2012, sp. zn. 17 Er1080/2009 z 10. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 229/2009 z 19. decembra 2012, sp. zn. 25 Er950/2009 z 12. novembra 2012 a sp. zn. 10 Er 543/2005 zo 4. októbra 2012 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutia okresného súdu“).
2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdova krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré ďalej zrušía predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučineniea úhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A
K spoločnému prerokovaniu vecí
6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov(ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp12901/2014 – sp. zn. Rvp 12908/2014, sp. zn. Rvp 13389/2014 – sp. zn. Rvp 13395/2014,sp. zn. Rvp 14193/2014 – sp. zn. Rvp 14195/2014, sp. zn. Rvp 14659/2014 – sp. zn. Rvp14664/2014, sp. zn. Rvp 14937/2014 – sp. zn. Rvp 14946/2014, sp. zn. Rvp 15230/2014, sp.zn. Rvp 16308/2014 – sp. zn. Rvp 16310/2014, sp. zn. Rvp 17379/2014 – sp. zn. Rvp17380/2014 a sp. zn. Rvp 17490/2014 – sp. zn. Rvp 17521/2014 a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúcna totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorému tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to jeuvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresného súdu
8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálnymechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánovverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorýmisa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne záveryvšeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako ajrozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podkladeneprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úverekoncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpores § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpores § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadomna totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentáciia skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov ajv prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súnotoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálenýprávny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetunapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantnýchzmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnenímsvojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012,sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. I. ÚS 212/2014 zo 7. mája 2014, sp. zn.II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012,sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013,sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011,sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn. IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012,sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014...), ktoré skončili odmietnutím podobnýcha opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.
11. Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky aj narozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. novembra 2010 vydané vo veciiniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.C 240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08 a C-76/10)dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne záveryústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľkenotoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bode 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka,pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.
12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9.augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tentopostup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania predvyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by taképorušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).
13. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatieprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiskaich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmieopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecneponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV.ÚS 182/07, II. ÚS 410/2010). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich znoriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnychsúdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnejmoci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnejprávnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.124 ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto aninie je inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).
14. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byťuž dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnakýspôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcichporušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového akapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015