znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 99/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 12901/2014 –sp. zn.   Rvp   12908/2014,   sp.   zn.   Rvp   13389/2014   –   sp.   zn.   Rvp   13395/2014,   sp.   zn.Rvp 14193/2014   –   sp.   zn.   Rvp   14195/2014,   sp.   zn.   Rvp 14659/2014   –   sp.   zn.Rvp 14664/2014,   sp.   zn.   Rvp   14937/2014   –   sp.   zn.   Rvp 14946/2014,   sp.   zn.Rvp 15230/2014,   sp.   zn.   Rvp   16308/2014   –   sp.   zn.   Rvp 16310/2014,   sp.   zn.Rvp 17379/2014   –   sp.   zn.   Rvp   17380/2014   a sp.   zn.   Rvp 17490/2014   –   sp.   zn.Rvp 17521/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej úniepostupom   Krajského   súdu   v Trnave   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   21   CoE 81/2013z 29. novembra   2013,   sp.   zn.   5   CoE   116/2013   z 28.   novembra   2013,   sp.   zn.11 CoE 293/2013   z 31.   marca   2014,   sp.   zn.   6   CoE   344/2013   19.   júna   2014,sp.   zn.5 CoE 295/2013 z 26. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 393/2013 z 30. júna 2014, sp. zn. 5 CoE204/2013   z 26. júna   2014,   sp. zn. 21   CoE 231/2013   z 27.   júna 2014, sp.   zn.   24 CoE428/2013 z 23. júla 2014, sp. zn. 9 CoE 203/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 76/2013z 15.   júla   2014,   sp.   zn.   3   CoE   368/2013   z 15.   júla   2014,   sp.   zn.   23   CoE   85/2014zo 14. júla 2014,   sp.   zn.   21   CoE   126/2013   z 27.   júna   2014,   sp.   zn.   5   CoE   262/2013z 26. júna 2014,   sp.   zn.   21   CoE   148/2013   z 25.   júla   2014,   sp.   zn.   11   CoE   429/2013z 30. júna   2014,   sp.   zn.   3   CoE   33/2014   zo   17.   júla   2014,   sp.   zn.   21   CoE   136/2013z 25. júla 2014, sp. zn. 24 CoE 365/2013 z 23. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 343/2013 z 12.augusta 2014, sp. zn. 11 CoE 407/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 23 CoE 63/2014 zo 14. júla2014, sp. zn. 10 CoE 78/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 88/2013 z 26. augusta2014, sp. zn. 5 CoE 231/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 11 CoE 403/2013 z 25. júla 2014, sp.zn. 23 CoE 31/2014 zo 14. júla 2014, sp. zn. 5 CoE 267/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 21CoE 251/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 138/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 21 CoE188/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 21 CoE 186/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 11 CoE322/2013 z 29. apríla 2014, sp. zn. 25 CoE 100/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 5 CoE333/2013 z 21. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 123/2014 z 9. septembra 2014, sp. zn. 21 CoE127/2013 z 31. januára 2014, sp. zn. 21 CoE 194/2013 z 30. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE108/2014 z 9. septembra 2014, sp. zn. 6 CoE 376/2013 z 22. júla 2014, sp. zn. 25 CoE105/2013 z 2. septembra 2014, sp. zn. 24 CoE 11/2014 z 27. augusta 2014, sp. zn. 24 CoE427/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 254/2013 z 22. apríla 2014, sp. zn. 25 CoE20/2014 z 23. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE 338/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 21 CoE80/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 11 CoE 237/2013 z 19. februára 2014, sp. zn. 11 CoE28/2014 z 23. júla 2014,   sp. zn. 11 CoE 273/2013 z 31. marca 2014, sp. zn. 11 CoE355/2013 z 28. februára 2014, sp. zn. 11 CoE 356/2013 z 28. februára 2014, sp. zn. 9 CoE299/2013 z 29. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 313/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 31/2013z 30. mája 2014, sp. zn. 25 CoE 22/2014 zo 6. októbra 2014, sp. zn. 5 CoE 341/2013z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 36/2013 z 30. mája 2014, sp. zn. 9 CoE 247/2013 z 12. júna2014, sp. zn. 26 CoE 69/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 290/2013 z 27. mája 2014,sp. zn. 11 CoE 102/2014 z 30. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE 88/2014 z 9. októbra 2014, sp.zn. 26 CoE 41/2014 z 27. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 115/2014 zo 17. septembra 2014,sp. zn. 10 CoE 803/2013 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 9 CoE 248/2013 z 29. júla 2014, sp. zn.24 CoE 31/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 6 CoE 31/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn.23 CoE 41/2014 z 24. septembra 2014 a sp. zn. 9 CoE 318/2013 z 30. septembra 2014v spojení s uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 13 Er 327/2005 z 18. decembra2012, sp. zn. 17 Er 339/2006 z 9. novembra 2012, sp. zn. 12 Er 541/2009 z 19. júna 2012,sp. zn. 12 Er 138/2008 z 20. júla 2012, sp. zn. 12 Er 780/2007 z 19. júla 2012, sp. zn. 12 Er289/2011 z 2. mája 2013, sp. zn. 12 Er 491/2009 z 19. júna 2012, sp. zn. 12 Er 387/2010z 29. januára 2013, sp. zn. 17 Er 237/2008 z 10. januára 2013, sp. zn. 10 Er 12/2008 z 24.septembra 2012, sp. zn. 24 Er 842/2008 z 10. januára 2013, sp. zn. 17 Er 23/2008 z 10.januára 2013, sp. zn. 8 Er 780/2007 z 18. februára 2013, sp. zn. 25 Er 889/2009 z 12.novembra 2012, sp. zn. 25 Er 253/2008 z 13. novembra 2012, sp. zn. 13 Er 670/2009 z 8.novembra 2012, sp. zn. 20 Er 714/2009 z 27. februára 2013, sp. zn. 25 Er 5/2009 z 21.septembra 2012, sp. zn. 12 Er 464/2006 z 13. júna 2012, sp. zn. 6 Er 553/2007 z 19. júla2012, sp. zn. 12 Er 416/2008 z 20. júla 2012, sp. zn. 24 Er 950/2009 z 21. mája 2013, sp. zn.8 Er 210/2003 zo 7. júna 2012, sp. zn. 8 Er 228/2009 z 23. apríla 2012, sp. zn. 5 Er284/2004 z 25. apríla 2013, sp. zn. 7 Er 657/2006 zo 14. decembra 2011, sp. zn. 5 Er459/2003 z 22. mája 2013, sp. zn. 20 Er 366/2008 zo 16. novembra 2012, sp. zn. 5 Er541/2009 z 19. júna 2013, sp. zn. 24 Er 298/2009 z 21. mája 2013, sp. zn. 13 Er 842/2008z 15. januára 2013, sp. zn. 20 Er 415/2008 z 20. novembra 2012,sp. zn. 16 Er 236/2008z 26. júna 2012, sp. zn. 13 Er 782/2007 z 11. apríla 2013, sp. zn. 24 Er 792/2008 z 10.januára   2013,   sp.   zn.   26   Er   863/2009   z 10.   mája   2013,   sp.   zn.   13   Er   673/2009   z 27.decembra 2012, sp. zn. 5 Er 490/2009 z 23. marca 2012, sp. zn. 13 Er 780/2007 z 11. apríla2013, sp. zn. 10 Er 414/2008 z 25. septembra 2012, sp. zn. 24 Er 594/2010 z 21. mája 2013,sp. zn. 8 Er 446/2003 z 1. augusta 2013, sp. zn. 8 Er 424/2010 z 25. apríla 2013, sp. zn. 15Er 1203/2007 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 203/2008 z 19. októbra 2012, sp. zn. 24 Er156/2009 z 18. februára 2013, sp. zn. 15 Er 1251/2007 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er716/2009   z 2.   augusta   2012,   sp.   zn.   5   Er   1026/2009   z 12.   marca   2013,   sp.   zn.   10   Er357/2008   z 25.   septembra   2012,   sp.   zn.   5   Er   803/2009   z 8.   apríla   2013,   sp.   zn.   5   Er971/2009 z 19. júna 2013, sp. zn. 6 Er 554/2007 z 8. apríla 2013, sp. zn. 20 Er 877/2009z 27. februára 2013, sp. zn. 15 Er 122/2006 z 22. júna 2012, sp. zn. 15 Er 91/2006 z 22. júna2012, sp. zn. 15 Er 671/2009 z 29. júna 2012, sp. zn. 10 Er 61/2005 zo 4. októbra 2012, sp.zn. 15 Er 832/2008 z 10. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 1078/2009 z 3. augusta 2012, sp. zn.23 Er 138/2011 z 20. marca 2013, sp. zn. 15 Er 672/2009 z 29. júna 2012, sp. zn. 25 Er217/2008 z 10. decembra 2012, sp. zn. 8 Er 459/2003 zo 17. júla 2013, sp. zn. 8 Er884/2006 zo 16. mája 2012, sp. zn. 7 Er 670/2004 zo 7. júna 2012, sp. zn. 15 Er 111/2011z 8. februára 2013, sp. zn. 15 Er 878/2009 z 2. augusta 2012, sp. zn. 17 Er 1080/2009z 10. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 229/2009 z 19. decembra 2012, sp. zn. 25 Er 950/2009z 12. novembra 2012 a sp. zn. 10 Er 543/2005 zo 4. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedenépod sp. zn. Rvp 12901/2014 – sp. zn. Rvp 12908/2014, sp. zn. Rvp 13389/2014 – sp. zn.Rvp   13395/2014,   sp.   zn.   Rvp   14193/2014   –   sp.   zn.   Rvp   14195/2014,   sp.   zn.Rvp 14659/2014   –   sp.   zn.   Rvp   14664/2014,   sp.   zn.   Rvp   14937/2014   –   sp.   zn.Rvp 14946/2014,   sp.   zn.   Rvp   15230/2014,   sp.   zn.   Rvp   16308/2014   –   sp.   zn.Rvp 16310/2014,   sp.   zn.   Rvp   17379/2014   –   sp.   zn.   Rvp   17380/2014   a sp.   zn.Rvp 17490/2014 – sp. zn. Rvp 17521/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 12901/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boliod 3. októbra 2014   do   12.   decembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   základného   práva   vlastniťmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkovýprotokol“)   a   zákazu   diskriminácie   zaručeného   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovorua zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súduv Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   21   CoE   81/2013z 29. novembra   2013,   sp.   zn.   5   CoE   116/2013   z 28.   novembra   2013,   sp.   zn.   11   CoE293/2013 z 31. marca 2014, sp. zn. 6 CoE 344/2013 19. júna 2014,sp. zn. 5 CoE 295/2013z 26. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 393/2013 z 30. júna 2014, sp. zn. 5 CoE 204/2013 z 26. júna2014, sp. zn. 21 CoE 231/2013 z 27. júna 2014, sp. zn. 24 CoE 428/2013 z 23. júla 2014, sp.zn. 9 CoE 203/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 76/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 3 CoE368/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 23 CoE 85/2014 zo 14. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 126/2013z 27. júna 2014, sp. zn. 5 CoE 262/2013 z 26. júna 2014, sp. zn. 21 CoE 148/2013 z 25. júla2014, sp. zn. 11 CoE 429/2013 z 30. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 33/2014 zo 17. júla 2014, sp.zn. 21 CoE 136/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 24 CoE 365/2013 z 23. júla 2014, sp. zn. 6CoE 343/2013 z 12. augusta 2014, sp. zn. 11 CoE 407/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 23 CoE63/2014 zo 14. júla 2014, sp. zn. 10 CoE 78/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE88/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 5 CoE 231/2013 z 10. júla 2014,   sp. zn. 11 CoE403/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 23 CoE 31/2014 zo 14. júla 2014, sp. zn. 5 CoE 267/2013z 10. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 251/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 21 CoE 138/2013 z 25. júla2014, sp. zn. 21 CoE 188/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 21 CoE 186/2013 z 25. augusta2014, sp. zn. 11 CoE 322/2013 z 29. apríla 2014, sp. zn. 25 CoE 100/2013 z 26. augusta2014, sp. zn. 5 CoE 333/2013 z 21. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 123/2014 z 9. septembra2014, sp. zn. 21 CoE 127/2013 z 31. januára 2014, sp. zn. 21 CoE 194/2013 z 30. septembra2014, sp. zn. 3 CoE 108/2014 z 9. septembra 2014, sp. zn. 6 CoE 376/2013 z 22. júla 2014,sp. zn. 25 CoE 105/2013 z 2. septembra 2014, sp. zn. 24 CoE 11/2014 z 27. augusta 2014,sp. zn. 24 CoE 427/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 254/2013 z 22. apríla 2014, sp. zn.25 CoE 20/2014 z 23. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE 338/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 21CoE 80/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 11 CoE 237/2013 z 19. februára 2014, sp. zn. 11 CoE28/2014 z 23. júla 2014,   sp. zn. 11 CoE 273/2013 z 31. marca 2014, sp. zn. 11 CoE355/2013 z 28. februára 2014, sp. zn. 11 CoE 356/2013 z 28. februára 2014, sp. zn. 9 CoE299/2013 z 29. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 313/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 26 CoE 31/2013z 30. mája 2014, sp. zn. 25 CoE 22/2014 zo 6. októbra 2014, sp. zn. 5 CoE 341/2013 z 27.mája 2014, sp. zn. 26 CoE 36/2013 z 30. mája 2014, sp. zn. 9 CoE 247/2013 z 12. júna2014, sp. zn. 26 CoE 69/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 290/2013 z 27. mája 2014, sp.zn. 11 CoE 102/2014 z 30. septembra 2014, sp. zn. 3 CoE 88/2014 z 9. októbra 2014, sp. zn.26 CoE 41/2014 z 27. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 115/2014 zo 17. septembra 2014, sp.zn. 10 CoE 803/2013 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 9 CoE 248/2013 z 29. júla 2014, sp. zn. 24CoE 31/2014 z 24. septembra 2014, sp. zn. 6 CoE 31/2014 z 25. septembra 2014, sp. zn. 23CoE 41/2014 z 24. septembra 2014 a sp. zn. 9 CoE 318/2013 z 30. septembra 2014(ďalej aj„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Galantasp. zn. 13 Er 327/2005 z 18. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 339/2006 z 9. novembra 2012, sp.zn. 12 Er 541/2009 z 19. júna 2012, sp. zn. 12 Er 138/2008 z 20. júla 2012, sp. zn. 12 Er780/2007 z 19. júla 2012, sp. zn. 12 Er 289/2011 z 2. mája 2013, sp. zn. 12 Er 491/2009z 19. júna 2012, sp. zn. 12 Er 387/2010 z 29. januára 2013, sp. zn. 17 Er 237/2008 z 10.januára 2013, sp. zn. 10 Er 12/2008 z 24. septembra 2012, sp. zn. 24 Er 842/2008 z 10.januára 2013, sp. zn. 17 Er 23/2008 z 10. januára 2013, sp. zn. 8 Er 780/2007 z 18. februára2013, sp. zn. 25 Er 889/2009 z 12. novembra 2012, sp. zn. 25 Er 253/2008 z 13. novembra2012, sp. zn. 13 Er 670/2009 z 8. novembra 2012, sp. zn. 20 Er 714/2009 z 27. februára2013, sp. zn. 25 Er 5/2009 z 21. septembra 2012, sp. zn. 12 Er 464/2006 z 13. júna 2012, sp.zn. 6 Er 553/2007 z 19. júla 2012, sp. zn. 12 Er 416/2008 z 20. júla 2012, sp. zn. 24 Er950/2009 z 21. mája 2013, sp. zn. 8 Er 210/2003 zo 7. júna 2012, sp. zn. 8 Er 228/2009z 23. apríla 2012, sp. zn. 5 Er 284/2004 z 25. apríla 2013, sp. zn. 7 Er 657/2006 zo 14.decembra 2011, sp. zn. 5 Er 459/2003 z 22. mája 2013, sp. zn. 20 Er 366/2008 zo 16.novembra 2012, sp. zn. 5 Er 541/2009 z 19. júna 2013, sp. zn. 24 Er 298/2009 z 21. mája2013, sp. zn. 13 Er 842/2008 z 15. januára 2013, sp. zn. 20 Er 415/2008 z 20. novembra2012,sp. zn. 16 Er 236/2008 z 26. júna 2012, sp. zn. 13 Er 782/2007 z 11. apríla 2013, sp.zn. 24 Er 792/2008 z 10. januára 2013, sp. zn. 26 Er 863/2009 z 10. mája 2013, sp. zn. 13 Er673/2009 z 27. decembra 2012, sp. zn. 5 Er 490/2009 z 23. marca 2012, sp. zn. 13 Er780/2007 z 11. apríla 2013, sp. zn. 10 Er 414/2008 z 25. septembra 2012, sp. zn. 24 Er594/2010 z 21. mája 2013, sp. zn. 8 Er 446/2003 z 1. augusta 2013, sp. zn. 8 Er 424/2010z 25. apríla 2013, sp. zn. 15 Er 1203/2007 zo 6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 203/2008z 19. októbra 2012, sp. zn. 24 Er 156/2009 z 18. februára 2013, sp. zn. 15 Er 1251/2007 zo6. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 716/2009 z 2. augusta 2012, sp. zn. 5 Er 1026/2009 z 12.marca 2013, sp. zn. 10 Er 357/2008 z 25. septembra 2012, sp. zn. 5 Er 803/2009 z 8. apríla2013, sp. zn. 5 Er 971/2009 z 19. júna 2013, sp. zn. 6 Er 554/2007 z 8. apríla 2013, sp. zn.20 Er 877/2009 z 27. februára 2013, sp. zn. 15 Er 122/2006 z 22. júna 2012, sp. zn. 15 Er91/2006 z 22. júna 2012, sp. zn. 15 Er 671/2009 z 29. júna 2012, sp. zn. 10 Er 61/2005 zo 4.októbra 2012, sp. zn. 15 Er 832/2008 z 10. decembra 2012, sp. zn. 15 Er 1078/2009 z 3.augusta 2012, sp. zn. 23 Er 138/2011 z 20. marca 2013, sp. zn. 15 Er 672/2009 z 29. júna2012, sp. zn. 25 Er 217/2008 z 10. decembra 2012, sp. zn. 8 Er 459/2003 zo 17. júla 2013,sp. zn. 8 Er 884/2006 zo 16. mája 2012, sp. zn. 7 Er 670/2004 zo 7. júna 2012, sp. zn. 15 Er111/2011 z 8. februára 2013, sp. zn. 15 Er 878/2009 z 2. augusta 2012, sp. zn. 17 Er1080/2009 z 10. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 229/2009 z 19. decembra 2012, sp. zn. 25 Er950/2009 z 12. novembra 2012 a sp. zn. 10 Er 543/2005 zo 4. októbra 2012 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutia okresného súdu“).

2.   Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdova krajského   súdu,   ktorým   vytýka   ich   nesprávnosť   z hľadiska   právneho   posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu   vec   sa   vzťahujúcich   a zároveň   poskytuje   ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu   a krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zrušía predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučineniea úhradu trov konania.

II.

4. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov(ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp12901/2014 – sp. zn. Rvp 12908/2014, sp. zn. Rvp 13389/2014 – sp. zn. Rvp 13395/2014,sp. zn. Rvp 14193/2014 – sp. zn. Rvp 14195/2014, sp. zn. Rvp 14659/2014 – sp. zn. Rvp14664/2014, sp. zn. Rvp 14937/2014 – sp. zn. Rvp 14946/2014, sp. zn. Rvp 15230/2014, sp.zn. Rvp 16308/2014 – sp. zn. Rvp 16310/2014, sp. zn. Rvp 17379/2014 – sp. zn. Rvp17380/2014   a sp.   zn.   Rvp   17490/2014   –   sp.   zn.   Rvp   17521/2014   a   z   tohto   obsahuvyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúcna totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorému tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to jeuvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálnymechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánovverejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorýmisa   ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   záveryvšeobecných   súdov   vo   vzťahu   k právnemu   posudzovaniu   notárskych   zápisníc,   ako   ajrozsudkov   rozhodcovského   súdu   ako   exekučných   titulov   koncipovaných   na   podkladeneprijateľných   podmienok   v úverových   zmluvách   vrátane   posúdenia   zmlúv   o úverekoncipovaných   formulárovou   formou   ako   spotrebiteľských   zmlúv   v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpores § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a   doplnení   ďalšíchzákonov   v znení   neskorších   predpisov a krajského   súdu   v odvolacom   konaní   v rozpores § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadomna totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentáciia skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov ajv prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súnotoricky   známe   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   úplne rovnakých   prípadoch   a ustálenýprávny   názor   ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v závislosti   od   predmetunapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantnýchzmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s odôvodnenímsvojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.I. ÚS 227/2012   zo   16.   mája   2012,   sp. zn. I. ÚS 379/2012   z 22. augusta   2012,sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I.   ÚS   409/2012   z 22.   augusta   2012,   sp. zn. I. ÚS 410/2012   z 22. augusta   2012, sp.   zn.I. ÚS 3/2013   zo 16. januára   2013,   sp. zn. I. ÚS 110/2013   z 20.   februára   2013,   sp.   zn.I. ÚS 146/2013   z 13. marca   2013,   sp. zn. I. ÚS 157/2013   z 13. marca   2013,   sp.   zn.I. ÚS 745/2013   z 11.   decembra   2013,   sp. zn.   I. ÚS 99/2014   z 5. marca   2014,   sp.   zn.I. ÚS 100/2014   z 5.   marca   2014,   sp. zn. I. ÚS 212/2014   zo 7. mája   2014,   sp.   zn.II. ÚS 473/2011   z   20.   októbra   2011,   sp. zn. II.   ÚS   303/2011   z 24.   augusta   2012,sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,sp. zn.   II.   ÚS   79/2013   zo   7.   februára   2013, sp. zn. II.   ÚS   365/2013   z 26. júna   2013,sp. zn. II.   ÚS   344/2013   z 19.   júna   2013,   sp. zn. II. ÚS   562/2013   z 30.   októbra   2013,sp. zn. III.   ÚS   178/2014   zo 4. marca   2011,   sp. zn.   III.   ÚS   242/2011   z   31.   mája   2011,sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,sp. zn.   III.   ÚS   297/2014   z 24.   apríla   2014,   sp. zn. IV.   ÚS   299/2012   zo   7.   júna   2012,sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,sp. zn.   IV.   ÚS   187/2014   z 20.   marca   2014...),   ktoré   skončili   odmietnutím   podobnýcha opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a pretov podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

11. Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky aj narozhodnutie   Súdneho   dvora   sp. zn. C-76/10   zo 16. novembra   2010   vydané   vo   veciiniciovanej   sťažovateľkou,   ako aj na ďalšiu početnú   judikatúru   Súdneho   dvora   (napr.C 240/98   až   C-244/98,   C-473/00,   C-168/05,   C-243/08,   C-40/08,   C-227/08   a C-76/10)dotýkajúcu   sa   problematiky   spotrebiteľského   práva,   ktoré   podporujú   právne   záveryústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľkenotoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bode 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka,pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky   aj   bez   návrhu   predstavuje   vhodný   prostriedok   na   dosiahnutie   výsledku stanoveného   v článku   6   smernice   93/13,   teda   zabránenie   tomu,   aby   bol   jednotlivý spotrebiteľ   viazaný   nekalou   podmienkou,   a zároveň   na   dosiahnutie   cieľa   stanoveného v článku   7   tejto   smernice,   pretože   takéto   preskúmanie   môže   mať   odradzujúci   účinok smerujúci   k ukončeniu   používania   nekalých   podmienok   v zmluvách   uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9.augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tentopostup   nebol   zo   strany   všeobecných   súdov   dodržaný   (nariadenie   pojednávania   predvyhlásením   exekúcie   za   neprípustnú   a jej   zastavenie,   pozn.),   nepredstavoval   by   taképorušenie   označených   práv   sťažovateľky,   ktoré   by   svojou   intenzitou   bolo   spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby   ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

13.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   stabilne   uprednostňuje   materiálne   poňatieprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiskaich   účelu   a   zmyslu,   pričom   pri   riešení   (rozhodovaní)   konkrétnych   prípadov   sa   nesmieopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecneponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV.ÚS   182/07,   II.   ÚS   410/2010).   Priorizovanie   formálnych   požiadaviek   vyplývajúcich   znoriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnychsúdnych   konaniach   (alebo   iných   právom   upravených   konaniach   pred   orgánom   verejnejmoci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnejprávnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.124 ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto aninie   je   inštančne   nadriadený.   Úlohou   ústavného   súdu   je   kontrola   rozhodovacej   činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených   základných   práv   a   slobôd   jednotlivca.   To   znamená,   že   ústavný   súd   nie   jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu   bežnej   zákonnosti   alebo   iným   nesprávnostiam,   ktoré   svojou   podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).

14.   V kontexte   uvedeného   ústavný   súd   odmietol   sťažovateľkou   podané   sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom   súde).   Keďže   boli   sťažnosti   odmietnuté,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byťuž dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnakýspôsob   ich   vybavenia   v   predošlom   období,   alebo   na   dôvod   namietania   neexistujúcichporušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového akapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015