znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 99/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.   B.   F.,   Advokátska   kancelária   F.,   s.   r.   o.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 181/2007 z 15. novembra 2011 a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 CoE 156/2012 z 10. augusta 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra 2012   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 18   Er   181/2007   z 15.   novembra   2011   a postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 CoE 156/2012 z 10. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.   V odôvodnení   svojej   sťažnosti   sťažovateľka   podrobne   uviedla   argumenty porušenia svojich   (už   označených)   práv   postupom   a uznesením   krajského   súdu. V eventuálnom   petite   svojej   sťažnosti   však   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   postupom   a   uznesením   okresného   súdu,   a pre   prípad,   že   ústavný   súd tomuto   návrhu   nevyhovie,   žiada,   aby   vyslovil   porušenie   označených   práv   postupom a rozhodnutím   krajského   súdu   v   napadnutom   konaní,   zruší   uznesenie   krajského   súdu sp. zn. 15 CoE 156/2012 z 10. augusta 2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky, vec vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke   prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako   aj   úhradu   trov   konania. Sťažovateľka navrhla aj odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5.   Z obsahu   posudzovanej   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   v rovnakej   veci sťažovateľky uznesením sp. zn. I. ÚS 56/2013 z 8. februára 2013 už rozhodol. Predmetom označeného   uznesenia   ústavného   súdu   bolo   aj   namietané   porušenie   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 181/2007 a postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 15 CoE 156/2012 z 10. augusta 2012.

6. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Porovnaním   posudzovanej   sťažnosti   a sťažnosti,   o ktorej   ústavný   súd   rozhodol uznesením sp. zn. I. ÚS 56/2013 z 8. februára 2013 (ktorú odmietol z dôvodu nedostatku právomoci a zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti), ústavný súd zistil, že sťažovateľka ňou namieta postup okresného súdu a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada v nej vysloviť porušenie tých istých základných práv a zrušiť totožné uznesenie krajského súdu.

Z   uvedeného   teda   nespochybniteľne   vyplýva,   že   ústavný   súd   už   o sťažnosti sťažovateľky   s totožným   petitom,   teda   aj   predmetom   konania,   rozhodol   uznesením sp. zn. I. ÚS   56/2013   z   8.   februára   2013.   Uvedené   zistenie   odôvodňuje   odmietnutie posudzovanej sťažnosti ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým   došlo   k naplneniu   dôvodu   neprípustnosti   zakotveného   v   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že posudzovaná sťažnosť obsahuje podrobnejšiu   argumentáciu   vo   vzťahu k povinnosti   všeobecného súdu   prerušiť napadnuté   konanie   v súvislosti   s prejudiciálnou   otázkou.   Pokiaľ   sťažovateľka   chcela rozšíriť alebo doplniť argumentáciu k už skôr doručenej sťažnosti, mohla tak urobiť formou doplnenia   sťažnosti.   Keďže   sťažovateľka   namiesto   uvedeného   postupu   zvolila   podanie novej sťažnosti, ktorej predmetom je porušenie identických práv postupom okresného súdu v totožnom konaní a postupom a totožným rozhodnutím krajského súdu, vystavila sa tak riziku, že posudzovaná sťažnosť bude odmietnutá z dôvodu jej neprípustnosti.

7. Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že v posudzovaných prípadoch nešlo o výnimku z prekážky rozsúdenej veci upravenej v § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, pretože dôvodom odmietnutia sťažnosti sťažovateľky uznesením sp. zn. I. ÚS 56/2013 z 8. februára 2013   vo   vzťahu   k napadnutému   postupu   okresného   súdu   bol   nedostatok   právomoci a vo vzťahu k napadnutému postupu a označenému uzneseniu krajského súdu ústavný súd konštatoval zjavnú neopodstatnenosť jej sťažnosti, preto nemožno tvrdiť, že by ústavný súd v označenom   uznesení   rozhodoval   len   o podmienkach   konania,   ktoré   posudzovanou sťažnosťou boli splnené.

8. Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažnosti a jej celkové odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd argumentáciou obsiahnutou v sťažnosti bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013