znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 99/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012 prerokoval   podanie   JUDr.   J.   S.,   predsedu   obchodnoprávneho   kolégia   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. KP 4/2011-79, Nobs 145/2011 z 2. novembra 2011, označené ako „námietka   predpojatosti   voči   sudom   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr. Ladislavovi   Oroszovi,   JUDr.   Ľudmile   Gajdošíkovej   a   JUDr.   Jánovi   Lubymu“ vo   veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 833/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby   n i e   s ú   v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 833/2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 11. novembra   2011   doručené   podanie   JUDr.   J.   S.,   predsedu   obchodnoprávneho   kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) sp. zn. KP 4/2011-79, Nobs 145/2011 z 2. novembra 2011, označené ako „námietka predpojatosti voči sudom Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr.   Ladislavovi   Oroszovi,   JUDr.   Ľudmile Gajdošíkovej   a   JUDr.   Jánovi   Lubymu“ vo   veci   sťažnosti   spoločnosti   G.   (ďalej   len „sťažovateľka“) proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 833/2011. Sťažovateľka v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 44/2010 z 26. januára 2011.

2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri najvyššieho súdu   a   navrhovateľ,   označený   aj   ako   zástupca   predsedu   najvyššieho   súdu,   nebol   pod návrhom   podpísaný   (na   návrhu   je   iba   podpis „H.   F.“ overujúci „Za   správnosť vyhotovenia“).

3. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi (ktorý je spravodajca vo veci sp. zn. Rvp 833/2011) navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa   vecne   prostredníctvom   médií   opakovane   negatívne   vyjadril   k   odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Štefana Harabina – najmä v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky.   Z   mnohých   jeho   vyjadrení   je možno   uviesť   napríklad   správu   vydanú   S.   dňa   15.   októbra   2000.   L.   Orosz   uviedol,   že „spôsob   konania   predsedu   NS   SR   Harabina   je   podľa   neho   taký,   že   by   bolo   v   záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich   výhrad   osobitnému   úradníkovi   O.   Harabina   možno   odvolať   aj   podľa   platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem   mojich   odborných   schopností   sudca   JUDr.   L.   Orosz   spochybnil   aj   moje osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S.6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti   ústavnoprávneho   výboru,   keď   sme   veľmi   často   prichádzali   do   styku   s   pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov. Čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“».

4.   Námietku   predpojatosti   voči   sudkyni   ústavného   súdu   Ľudmile   Gajdošíkovej navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného   vóta   vyjadrovala   aj   k   jeho   odborným   schopnostiam   pri   vedení   tejto   voľby Súdnou   radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   ktorý   vydal   rozhodnutie   č.   II.   ÚS   5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach spochybňuje moju odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych hodnotách.“.

5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k osobe JUDr. Štefana Harabina a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

6. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

II.

7. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

8. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2011 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

10.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

11.   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej navrhovateľom (pozri bod 3) uviedol: «... Ako som už uviedol, JUDr. Štefan Harabin svoje námietky predpojatosti proti mojej osobe odôvodňuje v zásade identickým spôsobom ako v iných veciach vedených ústavným súdom (sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011)... Vo všetkých uvedených veciach som na ním   uplatnené   námietky   predpojatosti   reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré v podrobnostiach odkazujem aj v týchto prípadoch. Pre ilustráciu uvádzam podstatné časti môjho vyjadrenia k námietke uplatnenej v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 93/2011... V súvislosti   s   mojím   názorom,   že   námietka   predpojatosti   uplatnená   JUDr.   Štefanom Harabinom je nedôvodná, považujem za vhodné poukázať na § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku... v spojení s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku..., ktoré treba podľa môjho názoru vzhľadom na § 31a zákona... o ústavnom súde... ako aj podstatu a účel citovanej   časti   §   14   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku,   primerane   uplatniť   aj   na posúdenie námietky predpojatosti vznesenej v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 345/09. Podstata a účel citovanej časti § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku totiž podľa môjho názoru spočíva v požiadavke vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka konania, ktorý zaujatosť tohto sudcu namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa vyjadrovali v minulosti, a ktoré nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola námietka   zaujatosti   vznesená,   zakladali   dôvod   na   vylúčenie   sudcu   z   rozhodovania predmetnej veci.

Zároveň   považujem   za   potrebné   poukázať   aj   na   skutočnosť,   že   dôvody,   ktoré JUDr. Štefan Harabin uvádza ako dôvody mojej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 345/09 (a tiež vo veci IV. ÚS 75/09), v konečnom dôsledku spochybňujú kontrolnú právomoc   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „národná   rada“),   na   ktorej realizácii som sa v rozhodnom čase podieľal ako poslanec a predseda jej ústavnoprávneho výboru vo vzťahu k výkonu štátnej správy na najvyššom súde, za ktorý v tomto období zodpovedal JUDr. Štefan Harabin, ako vtedajší predseda najvyššieho súdu.

Dôvody,   pre   ktoré   mám   byť   vylúčený   z   rozhodovania   veci   vedenej   pod   sp.   zn. IV. ÚS 345/09   (a   tiež   vo   veci   IV.   ÚS   75/09),   uvádzané   JUDr.   Štefanom   Harabinom, zasahujú podľa môjho názoru aj do Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) garantovaného   práva   poslancov   národnej   rady   vyjadreného   v   jeho   čl.   78   ods.   1 (nestíhateľnosť za výroky pri výkone funkcie poslanca), aj keď uznávam, že ide o výklad extenzívny, ale pritom zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia ústavy. Rovnako tak považujem dôvody mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Štefanom Harabinom aj ako neprimeraný zásah do článkom 26 ústavy garantovanej slobody prejavu ako základného politického práva, ktoré v podmienkach parlamentnej demokracie požíva zvýšenú ochranu zvlášť   vo   vzťahu   k poslancom   parlamentu...   Na   rozdiel   od   námietok   uplatnených JUDr. Štefanom Harabinom v iných veciach považujem vo vzťahu k aktuálnym námietkam predpojatosti   za   potrebné   navyše   uviesť,   že   v   sťažnostiach   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 264/2011, sp. zn. Rvp 833/2011 a sp. zn. Rvp 1607/2011 nie je menovaný účastníkom (ani   vedľajším   účastníkom)   sťažnosťami   napadnutých   súdnych   konaní,   resp.   súdnych rozhodnutí, t. j. je na nich len „pracovne zainteresovaný“, keďže ich neuplatňuje osobne, ale   len   z pozície štatutárneho orgánu (predsedu)   najvyššieho   súdu,   proti ktorému   tieto sťažnosti smerujú.   Táto skutočnosť len posilňuje moje tvrdenie, že ide o také námietky predpojatosti,   ktoré sú zjavne neodôvodnené.   Za   daných   okolností by v prípade môjho vylúčenia   z   rozhodovania   v uvedených   veciach   nastal   stav,   keď   by   som   sa   ako   sudca ústavného súdu v budúcnosti nemohol zúčastňovať rozhodovania žiadnej veci, v ktorej je najvyšší súd účastníkom konania.»

12.   Sudkyňa   ústavného   súdu   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej navrhovateľom   (pozri   bod   4)   uviedla: „Nazdávam   sa,   tak   ako   som   sa   už   v   zásade k obdobnej   námietke   JUDr.   Štefana   Harabina   o   mojej   predpojatosti   voči   jeho   osobe opakovane   v iných   veciach   vyjadrila,   že   takto formulovaná   námietka predpojatosti,   pri ktorej predseda najvyššieho súdu používa ako dôkaz rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorému pripisuje znak subjektívnosti, nemá opodstatnenosť. Považovať rozhodnutie orgánu verejnej moci, s ktorým účastník, resp. vedľajší účastník konania nesúhlasí, len z tohto dôvodu,   za   subjektívne   hodnotenie   jeho   odbornosti   a   kvalifikovanosti,   je   principiálnym popretím zmyslu nezávislého a nestranného rozhodovania každého súdu a akceptovania súdnych   rozhodnutí   vo   všeobecnosti.   Napokon,   v   rozhodnutí   označenom   predsedom najvyššieho   súdu   sa   žiadne   hodnotenie   jeho   odbornosti   a   kvalifikovanosti,   na   ktoré poukazuje, nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Ja   osobne   som   sa   k   odborným   kvalitám   predsedu   najvyššieho   súdu   nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument mojej   predpojatosti   voči   jeho   osobe.   Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   predseda najvyššieho   súdu   v   súvislosti   s rozhodnutím   sp.   zn.   II.   ÚS   5/03   informácie   o   výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu. Vzhľadom na to,   že mám vo veci vedenej pod sp.   zn.   Rvp 833/2011 ako členka IV. senátu   rozhodovať,   oznamujem,   že   námietku   predpojatosti   uplatnenú   predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“

13. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol: „Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, pre ktoré   by   mohli   vzniknúť   pochybnosti   o   mojej   nepredpojatosti   (nemám   žiadny   vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom, ani k ich zástupcom), necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K menovaným vzneseným námietkam v časti týkajúcej sa mojej osoby uvádzam, že ním   namietaný   nadštandardný   pracovný   kolegiálny   vzťah   voči   ostatným   členom   senátu IV. ÚS nemôže podľa môjho názoru predstavovať relevantný dôvod na vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodiť, že by bol spôsobilý ovplyvniť moje nestranné rozhodovanie.“

14.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

15.   V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľky   smeruje   proti   uzneseniu najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Obdo   44/2010   z   26.   januára   2011.   Uvedenú   vec   v   rámci dovolacieho konania prejednal a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací senát, ktorému predsedala sudkyňa JUDr. B. M. (jeho členom nebol predseda najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabin, pozn.). Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo rozhodnutie o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia v konkurznom konaní, ktorý podal dĺžnik (sťažovateľka).

16. Z tohto pohľadu (bod 15) je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ (navyše nie dostatočne identifikovaného, pozri bod 2) podať námietku predpojatosti voči vec prejednávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 833/2011, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu   JUDr.   Štefana   Harabina   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vedenom   pod   sp.   zn. Rvp 833/2011, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú (pozri body 3, 4 a 5), je prima   facie   iné/slabšie   ako   je   postavenie   vec   prejednávajúceho   dovolacieho   senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konkurzného konania pred všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného konkurzného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 44/2010 z 26. januára 2011.

17. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   Rvp   833/2011.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 833/2011.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2012