znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 99/06-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť M. P. a P. P., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. A. G., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 100/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 100/2003 p o r u š i l základné   právo   M.   P.   a P.   P.,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   100/2003 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   M. P. a P. P. pr i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému z nich v sume   po   30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   M. P.   a P.   P. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   každému   z nich v sume po 5 788 Sk (slovom paťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. A. G., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 22. marca   2006   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P. a P. P., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. A. G., B., ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 100/2003.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia 18. júna 2003 podali okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci určenia neplatnosti závetu. V tomto súdnom konaní, ktoré sa vedie pod sp. zn. 8 C 100/2003, nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté ani na súde prvého stupňa. Podľa tvrdenia sťažovateľov: „(...) Od podania vyššie uvedenej žaloby o určenie neplatnosti závetu na Okresnom súde Bratislava III., č. k. 8 C 100/03, až do dnešného dňa, t. j. dva roky aj 8 mesiacov, Okresný súd Bratislava III. v danej veci nijak účelne nekonal a ani nevytýčil termín pojednávania. Okresný súd Bratislava III. dňa 09. 07. 2003 prípisom a dňa 29. 12. 2003 uznesením vyzval sťažovateľov na založenie čitateľných fotokópií príloh k návrhu.   Sťažovatelia   na   uvedenú   výzvu   reagovali   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu,   pričom   požiadali   súd   o súčinnosť,   aby   čitateľné   listinné   dôkazy   zabezpečil vyžiadaním si spisu od notárky – súdnej komisárky JUDr. M. Č., nakoľko sťažovatelia nedisponovali čitateľnejšími fotokópiami.

Sťažovatelia zaslali na Okresný súd Bratislava III. dňa 22. 02. 2005 sťažnosť pre prieťahy v konaní v danej veci, a to do rúk predsedu súdu JUDr. B. T. Na uvedenú sťažnosť, v ktorej sa sťažovatelia domáhali nápravy a odstránenia prieťahov v konaní v predmetnej veci, im ešte nebola doručená odpoveď. (...)“. Uvedený postup okresného súdu považujú sťažovatelia za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 100/2003, nariadil okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné zadosťučinenie každému z nich vo výške po 64 000 Sk a náhradu trov konania.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tým, že: „Postup Okresného súdu Bratislava III. bráni sťažovateľom domôcť sa svojich práv, nakoľko   od   podania   žaloby   až   do   dnešného   dňa   uplynuli   dva   roky   a osem   mesiacov, a Okresný súd Bratislava III. v predmetnej veci počas celej tejto doby nekoná a neodstránil prieťahy v konaní a ani nevytýčil pojednávanie.

Tým, že Okresný súd Bratislava III. nereaguje na podanie sťažovateľov, sťažovatelia strácajú dôveru v súdny systém a trpia pocitom právnej neistoty a bezmocnosti, nakoľko sa nemôžu   domôcť   účinnej   a rýchlej   ochrany   svojich   práv   a záujmov,   čím   im   vzniká nemajetková ujma. Pocit právnej neistoty a bezmocnosti je znásobený aj skutočnosťou, že nielenže sa museli vyrovnať so stratou svojej matky, ale nemôžu sa ani domôcť svojich práv a svojho zákonného nároku na dedičstvo po svojej matke. Nakoľko sťažovatelia sa cítia byť nečinnosťou   súdu   postihnutí,   je   ich   dôvera   v súdny   systém   a spravodlivosť   v Slovenskej republike viac ako oslabená.

Sťažovateľom   je   v neposlednom   rade   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III. zabránené disponovať svojím majetkom a majetkovými právami.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 10. mája 2006 písomne vyjadril okresný súd (Spr. 3260/2006) a k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko 26. mája 2006 právny zástupca sťažovateľov.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   z písomných   vyjadrení účastníkov konania a zo spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 8   C 100/2003   ústavný   súd   zistil nasledovný relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Sťažovatelia zastúpení advokátom JUDr. A. G. podali 18. júna 2003 okresnému súdu proti   žalovanej   E.   H.   z B.   žalobu „o   určenie   neplatnosti   závetu“.   Vec   bola   pridelená sudkyni JUDr. V. M.

Okresný súd 9. júla 2003 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku a ich právneho   zástupcu   na   predloženie   čitateľných   kópií   listín   pripojených   k žalobe.   Právny zástupca 15. júla 2003 predložil okresnému súdu požadované kópie.

Žalovaná   22.   júla   2003   predložila   okresnému   súdu   písomné   vyjadrenie   k žalobe a sťažovatelia 24. júla 2003 zaplatili súdny poplatok.

Okresný súd uznesením z 29. decembra 2003 vyzval sťažovateľov na odstránenie vád podania – predloženie čitateľných fotokópií príloh (uznesenie bolo expedované 30. januára 2004 a doručené adresátom 3. februára 2004.)

Právny zástupca sťažovateľov 9. februára 2004 požiadal okresný súd, aby čitateľné listinné dôkazy zabezpečil vyžiadaním si dedičského spisu od notárky.

Dňa 9. mája 2005 bola predmetná vec pridelená sudkyni JUDr. S. G.Dňa 7. februára 2006 bol daný pokyn súdnej kancelárii na pripojenie dedičského spisu sp. zn. 31 D 1619/02 (Dnot 169/02). Podľa úradného záznamu z 28. februára 2006 dedičské   konanie   je   prerušené   do   skončenia   konania   vo   veci   sp. zn.   8   C   100/2003. Požadovaný dedičský spis bol pripojený 10. marca 2006.

Okresný súd 6. marca 2006 stanovil termín pojednávania na 4. máj 2006. Predvolanie bolo   doručené   sťažovateľom   a ich   právnemu   zástupcovi.   Žalovaná   podľa   oznámenia Poštového úradu B. zásielku neprevzala, „adresát počas doručovania nebol zastihnutý“.V odpovedi   zo   6.   marca   2006   podpredseda   okresného súdu   sťažovateľom   na ich sťažnosť doručenú súdu 22. februára 2005 oznámil zmeny v osobách konajúcich sudcov a nariadenie pojednávania na 4. máj 2006.

Podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu č. k. Spr. 3260/2006 z 10. mája 2006 ku sťažnosti   sťažovateľov   podanej   ústavnému   súdu   bola   predmetná   vec   1.   apríla   2006 pridelená   sudkyni   JUDr.   O.   Z uvedeného   dôvodu   nebolo   realizované   pojednávanie stanovené na 4. máj 2006, aby mohla sudkyňa „naštudovať spis“.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 100/2003 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods.   1   dohovoru,   podľa   ktorého „Každý   má právo na to,   aby jeho záležitosť   bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení č. Spr. 3260/2006 z 10. mája 2006 uviedol,   že „(...)   Zo   spisu   som   zistil,   že   dňa   18.   6.   2003   bol   podaný   návrh   o určenie neplatnosti   závetu   spísaného   dňa   26.   7.   1998   poručiteľkou   S.   P.   Dňa   9. 7.   2003   bola navrhovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý zaplatila dňa 15. 7. 2003 a zároveň doplnila prílohy k návrhu. Dňa 29. 12. 2003 bola vyzvaná na odstránenie vád, ktoré spočívali v nečitateľných prílohách. Dňa 9. 2. 2004 sťažovateľka súdu oznámila, že čitateľné prílohy nevie založiť, nakoľko tieto nemá k dispozícii a v tomto navrhla súdu tieto zadovážiť z dedičského spisu. Zákonnou sudkyňou v tomto čase bola JUDr. V. M. Dňa 9. 5. 2005 v súvislosti s odchodom JUDr. M. na stáž a to dňom 1. 9. 2004 bolo jej oddelenie prerozdelené   pričom   uvedený   spis   bol   pridelený   zákonnej   sudkyni   JUDr.   G.   JUDr.   G. nastúpila na tunajší súd dňa 28. 4. 2004 a v čase nástupu jej bolo pridelených cca 400 nevybavených spisov. Uvedený spis bol sudkyni JUDr. G. pridelený v súvislosti so stážou JUDr. M. Dňa 8. 2. 2006 k návrhu pripojila dedičský spis sp. zn.: 31D 1619/02 a úpravou zo dňa 6. 3. 2006 vytýčila termín pojednávania na deň: 4. 5. 2006. Z dôvodu nástupu novej sudkyne JUDr. O. dňom 1. 4. 2006 boli všetky spisy, ktoré pôvodne ako zákonná sudkyňa vybavovala JUDr. M., a ktorá ku dňu 1. 4. 2006 naďalej zotrvávala na stáži, boli pridelené JUDr. O. Z uvedeného dôvodu sa nerealizoval termín 4. 5. 2006, nakoľko je potreba spisy naštudovať.

K prieťahom v danom konaní došlo v súvislosti s nástupom JUDr. M. na stáž (...)“.

3.   Právny   zástupca   sťažovateľov   v reakcii   (z   26.   mája   2006)   na   toto   vyjadrenie okresného súdu okrem iného uviedol: „(...) Súčasne oznamujeme súdu, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemáme a na všetky dôkazy sme poukázali v podanej sťažnosti.“

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie   účastníkov   a postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

4.1. Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je občianskoprávne konanie (rozhodovanie o návrhu o zrušenie neplatnosti závetu), ktoré sa začalo   18.   júna   2003,   teda   pred   viac   ako   tromi   rokmi,   neuskutočnilo   sa   v ňom   žiadne pojednávanie a nie je k dnešnému dňu právoplatne skončené.

4.2. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. 8 C 100/2003 a postupu okresného súdu   v predmetnom   konaní   ústavný   súd   konštatuje,   že   právna   a ani   faktická   náročnosť neboli príčinou doterajšej dĺžky konania.

4.3.   V správaní   sťažovateľov   nezistil   ústavný   súd   také   skutočnosti,   ktoré   by opodstatňovali konštatovanie o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.

4.4.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj zo stanovísk   účastníkov   konania   a na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v období od 9. júla 2003 (výzva sťažovateľom) do 6. marca 2006 (stanovenie termínu pojednávania) v trvaní vyše 31 mesiacov, t. j. vyše dvoch rokov a siedmich mesiacov, keď bol okresný súd nečinný, resp. nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzajú. (Okresný súd v uvedenom období sťažovateľov len 29. decembra 2003 vyzval na predloženie čitateľných kópií notárskych písomností a 10. marca 2006 pripojil k veci dedičský spis.)

Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

4.5.   Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

6.1. Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému z nich vo výške po 64 000 Sk z dôvodov uvedených vyššie v bode 3 I. časti odôvodnenia nálezu.

6.2.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov (pozri body 4.1 až 4.4 tejto časti odôvodnenia) považuje za primerané v sume každému z nich po 30 000 Sk.

6.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie sťažnosti 27. februára 2006 a podané stanovisko z 26. mája 2006 k vyjadreniu okresného súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j.1/6 z výpočtového základu 16 381 Sk) je 2 730 Sk znížená o 20% tarifnej odmeny (§ 13 ods. 3 vyhlášky), t. j. o 546 Sk, čo predstavuje sumu 2 184 Sk. Takto stanovená tarifná odmena spolu s režijným paušálom 164 Sk predstavuje sumu 2 348 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za tri úkony právnych služieb) predstavuje spolu sumu 7 044 Sk za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania sumu 14 088 Sk. Právny zástupca sťažovateľov je platiteľom   dane   z pridanej   hodnoty,   preto   sa   zvyšuje   takto   stanovená   suma   o túto   daň (§ 18 ods.   4   vyhlášky),   t.   j.   o 2   677   Sk.   Výsledná   odmena   advokátovi   za   zastupovanie sťažovateľov   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje   teda   spolu   sumu   16   765   Sk. Keďže   sťažovatelia   požadovali   náhradu   trov   konania   za   zastupovanie   každého   z nich v sume po 5 788 Sk, t. j. spolu 11 576 Sk, ústavný súd rozhodol v súlade s ich návrhom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006