znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 98/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. R. – PROBAU, Námestie 1. mája 23, Senec, zastúpeného advokátom   Mgr.   Matejom   Krajčim,   Májkova   1,   Bratislava,   ktorou   namietal   porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní vedenom pod sp. zn. 19 Rob/85/2010 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob/406/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. – PROBAU   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2013   doručená   sťažnosť   J.   R.   –   PROBAU   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Rob/85/2010 a   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 1 Cob/406/2012.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že „... ako navrhovateľ, podal dňa 17. 03. 2010, návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi: NEXT FOOD, s. r. o... Bratislava... na zaplatenie 293.320,56 EUR s príslušenstvom.

Súd uznesením zo dňa 16. 12. 2010... č. k. 19 Rob/85/2010 rozhodol... o zastavení konania z dôvodu, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 17.599,- EUR, ani v súdom dodatočne určenej lehote. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ, dňa 24. 03. 2011, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 21. 03. 2011. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. 10. 2012 rozhodol tak, že uvedené odvolanie   navrhovateľa   proti   uzneseniu   v   zastavujúcej   časti   odmietol.   Uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 01. 2011. Uznesením Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 27. 05. 2011, bolo navrhovateľovi, na základe jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, zo dňa 21. 03. 2011, priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 8.799,50 EUR, v ostatnej časti oslobodenie od súdnych poplatkov mu nebolo priznané... Navrhovateľ, na základe... výzvy súdu,   súdny   poplatok   vo   výške   8.799,50   EUR,   zaplatil   na   účet   súdu,   a   to   poštovým poukazom, dňa 24. 09. 2011...

Dňa   09.   01.   2012   bolo   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   doručené   Uznesenie Okresného   súdu   Bratislava   V,   zo   dňa   21.   12.   2011,   na   základe   ktorého   súd   rozhodol o zmene Uznesenia zo dňa 16. 12. 2010, v časti náhrady trov konania tak, že navrhovateľ je povinný odporcovi zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1.836,35 Eur, a taktiež mu bolo doručené Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 30. 12. 2011, ktorým sa opravilo Uznesenie zo dňa 16. 12. 2010, č. k. 19 Rob/85/2010-261, konkrétne v záhlaví, v označení   IČO   navrhovateľa   a   doplnilo   sa   o   označenie   právneho   zástupcu   odporcu. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podal proti uvedeným uzneseniam, v zákonnej 15-dňovej lehote, odvolanie zo dňa 23. 01. 2012, a zároveň aj odvolanie proti Uzneseniu zo dňa 16. 12. 2010, v ktorom žiadal aby odvolací súd predmetné uznesenia v plnom   rozsahu   zrušil,   vrátil   vec   prvostupňovému   súdu   na   ďalšie   konanie   a   priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Dňa   12.   12.   2012   bolo   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   doručené   Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 31. 10. 2012, č. k. 1 Cob/406/2012-324, na základe ktorého, odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 16. 12. 2010, č. k. 19 Rob/85/2010-261, v zastavujúcej časti odmietol. O odvolaní proti Uzneseniu zo dňa 21. 12. 2011 a proti Uzneseniu zo dňa 30. 12. 2011, však odvolací súd do dnešného dňa nerozhodol.

Následne, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podal Návrh na vydanie rozhodnutia o vrátenie súdneho poplatku zo dňa 21. 01. 2013, v ktorom žiadal Okresný   súd   Bratislava   V,   ako   súd,   ktorý   vydal   rozhodnutie   o   zastavení   konania   pre nezaplatenie   súdneho   poplatku,   aby   vydal   rozhodnutie   o   vrátení   zaplateného   súdneho poplatku   navrhovateľovi,   vo   výške   8.799,50   EUR,   a   to   prostredníctvom   príslušného daňového úradu. O uvedenom návrhu navrhovateľa, však súd opätovne, do dnešného dňa nerozhodol.

Preto, navrhovateľ podal na Okresný súd Bratislava V, sťažnosť na postup súdu zo dňa 02. 07. 2013, adresovanú do rúk predsedu súdu, ktorý po prešetrení stavu konania vo veci č. k. 19 Rob/85/2010, v liste zo dňa 09. 07. 2013, číslo Spr.2110/2013, uviedol, že spis v tejto veci sa od 09. 01. 2013 nachádza na Krajskom súde v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní... a preto nemohol posúdiť uvedené skutočnosti.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Základné právo J. R. – PROBAU... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Krajským súdom v Bratislave, postupom v konaní vedenom pod č. k. 1 Cob/406/2012 a Okresným súdom Bratislava V, postupom v konaní vedenom pod č. k. 19 Rob/85/2010, porušené bolo.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave,   v   konaní   vedenom   pod   č.   k.   1   Cob/406/2012 a Okresnému súdu Bratislava V, v konaní vedenom pod č. k. 19 Rob/85/2010, prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Súd   J.   R.   –   PROBAU...   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 5.000,- €... ktoré sú Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava V, povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Krajský   súd   v   Bratislave   a   Okresný   súd   Bratislava   V,   sú   povinní   spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi. trovy konania v sume 275,94 €... na účet Advokátskej kancelárie Mgr. Matej Krajči... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že o jeho návrhu nebolo rozhodnuté.

7. Ústavný súd zo spisu a jeho príloh, ako aj z dopytu na okresnom súde zistil takýto stav veci.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. 19 Rob/85/2010

8. Okresný súd uznesením č. k. 19 Rob/85/2010-261 zo 16. decembra 2010 rozhodol o zastavení   konania   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   sťažovateľom   a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania. Proti uzneseniu o zastavení konania podal odvolanie sťažovateľ a odporca podal odvolanie proti nepriznaniu trov konania.

9. Spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Krajský súd uznesením sp. zn. 1 Cob/406/2012 z 31. októbra 2012 odvolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu oneskoreného podania. Preto uznesenie okresného súdu č. k. 19 Rob/85/2010-261 zo 16. decembra 2010 o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 27. januára 2011.

10. Okresný súd uznesením sp. zn. 19 Rob/85/2010 z 21. decembra 2011 zmenil svoje uznesenie č. k. 19 Rob/85/2010-261 a priznal odporcovi náhradu trov konania. Proti tomuto   rozhodnutiu   podal   odvolanie   sťažovateľ   a spis   bol   predložený   krajskému   súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

11. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že má vedomosť o tom, že vec bola postúpená krajskému   súdu,   o čom   predložil   ústavnému   súdu   aj   list   predsedu   okresného   súdu sp. zn. Spr.   2110/2013   z 9.   júla   2013,   v ktorom   ho   upozorňuje,   že   spis   sp.   zn. 19 Rob 85/2010   sa   nachádza   od   9.   januára   2013   na   krajskom   súde   na   rozhodnutie o odvolaní.

Sťažovateľ požiadal okresný súd 21. januára 2013 o vrátenie zaplateného súdneho poplatku, o ktorom nebolo možné rozhodnúť, pretože spis sa nachádzal od januára 2013 do decembra 2013 na krajskom súde.

12. Okresný súd uznesením č. k. 19 Rob/85/2010-355 zo 16. januára 2014 rozhodol vrátiť sťažovateľovi zaplatený súdny poplatok. Predmetné rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 23. januára 2014.

13.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo   (napr.   II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   II.   ÚS   55/02, IV. ÚS 102/05).

14.   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol (m. m. II. ÚS 184/06).

15. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

16.   V neposlednom   rade   ústavný   súd   prihliadol   pri   rozhodovaní   o   sťažnosti   aj na skutočnosť,   čo   je   v hre,   o čom   mal   okresný   súd   rozhodovať.   Po   nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania 27. januára 2011 okresný súd mal rozhodnúť už   len   o vrátení   súdneho   poplatku   sťažovateľovi,   čo   sa   aj   stalo   vydaním   uznesenia 16. januára 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. januára 2014. Okresný súd vykonal vo veci   všetky   relevantné   úkony,   a preto   k ďalším   prieťahom   v konaní   už   nemôže dochádzať.

II.B

K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. 1 Cob/406/2012

17. Sťažovateľ namietal tiež prieťahy v konaní pred krajským súdom. V tejto časti ústavný súd posudzoval najskôr prípustnosť sťažnosti. Z obsahu podanej sťažnosti a ani na základe   dopytov   ústavného   súdu   nebolo   totiž   zistené/preukázané,   že   sťažovateľ vo vzťahu ku krajskému súdu podal sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi súdu.

18.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

19.   V   prípadoch   sťažností   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v ktorých   je   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia   právneho   prostriedku,   na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ   právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

20.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Podľa názoru ústavného súdu   sa podanie sťažnosti   na prieťahy v konaní v zmysle citovaných   zákonov zásadne považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých   základných   práv,   ktoré   súvisia so základným právom   na súdnu   ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje   aj   znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy   v konaní...“. V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   „Orgán,   ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   voči zodpovedným   osobám   dôsledky.“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

21. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

22.   Postup   sťažovateľa   v   okolnostiach   prípadu   je   potrebné   vykladať   tak,   že vo vzťahu   k namietaným   prieťahom   krajského   súdu   nepreukázali   splnenie   požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,   aby   sťažovateľ   konal   v   súlade   s   pravidlami,   ktoré   s uplatnením   daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

23. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

24.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto   rozhodnutia.   Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014