znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 98/2010-51

Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí 11. novembra 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Milana Ľalíka, zo   sudkyne Marianny Mochnáčovej   a sudcu   Petra Brňáka v konaní o sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I,   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I p o v i n n é   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e   Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II p o v i n n é   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II s ú   p o v i n n é   spoločne a nerozdielne nahradiť Ing. F. L., CSc., trovy konania v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. S. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2009   doručená   sťažnosť   Ing.   F.   L.,   CSc.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „OR PZ I“), Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II (ďalej len „OR PZ II“) a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „proti sťažovateľovi ako obvinenému na základe Uznesení o začatí trestného stíhania obvineného zo dňa 09. 11. 2004 a zo dňa 18. 07. 2005, ktoré boli vydané OR PZ v Bratislave I pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-2002... je vedené trestné stíhanie... v súčasnosti... pred Okresným riaditeľstvom v Bratislave II pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   ďalej   uvádza «15.   06.   2009...   požiadal   vyšetrovateľa o ukončenie   vyšetrovania...   Pretože   vyšetrovateľ   na   tento   návrh   nijak   nereagoval, sťažovateľ   podal...   25.   9.   2009   generálnemu   prokurátorovi   sťažnosť   na   prieťahy v prípravnom   trestnom   konaní   ČVS:   ORP-770/OEK-B2-2009-TM   vedenom   na   Úrade justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   PZ,   Odbore   justičnej   polície... Bratislava...

Dňa   30.   09.   2009   Generálna   prokuratúra   SR   doručila   sťažovateľovi   oznámenie o odstúpení sťažnosti na prieťahy v konaní Krajskej prokuratúre Bratislava. V predmetnom oznámení   nebolo   Generálnou   prokuratúrou   zaujaté   žiadne   stanovisko   k   sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní.

Dňa 08. 10. 2009 bolo sťažovateľovi doručené vyrozumenie Krajskej prokuratúry Bratislava   o   vyhodnotení   podnetu   sťažovateľa   zo   dňa   25.   09.   2009   ako   podnetu   na preskúmanie   zákonnosti   postupu   prokurátora   a   vyšetrovateľa,   ktorým   sa   Krajská prokuratúra Bratislava bude zaoberať a sťažovateľa písomne informovať.

Od tohto času uplynuli už dva mesiace, pričom sťažovateľ do dňa podania tejto sťažnosti neobdržal rozhodnutie vo veci sťažnosti na prieťahy v trestnom konaní, ktoré sú evidentné, nakoľko trestné stíhanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní prebieha už od roku   2002   resp.   voči   sťažovateľovi   ako   obvinenému   od   roku   2004.   Z   uvedeného   je evidentné, že lehoty stanovené zákonom č. 301/2005 Z. z. „Trestný poriadok“ pre prípravné konanie t. j. pre skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania boli niekoľko násobne prekročené. Popísaným konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I a v Bratislave II,   ako i konaním Generálnej   prokuratúry   SR   dochádza   k neprimeraným prieťahom v trestnom   konaní,   ktoré nielenže predstavujú   porušenie   ústavou priznaného práva ale zároveň jednej zo základných zásad trestného konania.».

Podľa sťažovateľa „Vyššie popísaným konaním Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I a v súčasnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, ako aj konaním Generálnej prokuratúry SR dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   bez   zbytočných   prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

V trestnej veci sťažovateľa sa napádané konanie, ktoré sa aj po 9 rokoch od začatia trestného stíhania a takmer šiestich rokoch od vznesenia obvinenia sťažovateľovi nachádza v prípravnom konaní, nebolo v ňom vykonané žiadne dokazovanie a teda z uvedeného je odôvodnené   predpokladať,   že   predmetná   trestná   vec   nebude   v   dohľadnej   dobe   v prípravnom konaní ukončená či už podaním obžaloby resp. iným prípustným rozhodnutím v prípravnom konaní, napríklad zastavením trestného stíhania.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave   I,   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Bratislave   II   a   Generálnej prokuratúry   SR   v   prípravnom   trestnom   konaní,   ktoré   je   dnes   vedené   pod   ČVS:   ORP- 770/OEK-B2-2009-TM.

Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   v Bratislave   II a Generálnej prokuratúre SR, aby v prípravnom trestnom konaní, ktoré je dnes vedené pod ČVS:   ORP-770/OEK-B2-2009-TM   konali   bez   zbytočných   prieťahov   v   súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   Ing.   F.   L.,   CSc.   primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume   20.000,-   €   (slovom:   Dvadsať   tisíc   EUR),   ktoré   mu   je   Okresné Riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   Bratislave   I   povinné   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   Ing.   F.   L.,   CSc.   primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume   20.000,-   €   (slovom   dvadsaťtisíc   eur),   ktoré   mu   je   Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   Ing.   F.   L.,   CSc.   náhradu   trov   právneho zastúpenia vo výške 292,38 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J. vedený vo...“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v časti,   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom OR PZ I a OR PZ II v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM, prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. I. ÚS 98/2010-14 z 31. marca 2010. Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.

K prijatej sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrili: OR PZ I listom sp. zn. ORP-BA1-VO-376-1/2010 z 21. apríla 2010, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave   (ďalej   len   „KR   PZ“)   listom   sp.   zn.   KRP-VO-337/2010   z   5.   mája   2010 a prostredníctvom   KR   PZ   sa   vyjadril   riaditeľ   OR   PZ   II   listom   sp.   zn.   ORP-BA2-JP- 329/2010   z   26.   apríla   2010   a   riaditeľ   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Bratislava IV (ďalej len „OR PZ IV“) listom sp. zn. ORP-1398/OEK-B1-2002 z 30. apríla 2010.

OR PZ I vo vyjadrení uviedlo tieto relevantné skutočnosti: „spisový materiál ČVS: ORP-1398/OEK-B1-2002 bol evidenčne vedený na tunajšom odbore justičnej polície úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Bratislave I, avšak vyšetrovanie v uvedenej veci realizoval vyšetrovateľ odboru justičnej polície úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Bratislave IV na základe rozhodnutia riaditeľa vtedajšieho Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave vydaného pod č. p.: KUV-543-23/01-2002 zo dňa 25. 9. 2002.“

Riaditeľ OR PZ IV uviedol tieto relevantné skutočnosti: „Dňa 07. 08. 2000 bolo na Okresnú   prokuratúru   Bratislava   II   prijaté   trestné   oznámenie   JUDr.   E.   G.   právnej zástupkyne spoločnosti B. S. s. r. o. pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery a iných trestných činov, ktoré bolo dňa 15. 8. 2000 doplnené o ďalšie doklady. Následne bolo trestné oznámenie odstúpené na vtedajší Okresný úrad vyšetrovania v Bratislave I, pričom dňa 21. 09. 2000 bolo na vtedajší Okresný úrad vyšetrovania v Bratislave I prijaté ďalšie   doplnenie   trestného   oznámenia   od   JUDr.   E.   G.,   ktoré   bolo   dňa   01.   12.   2000 doplnené ďalším podaním zo strany JUDr. E. G. a doručené na vtedajší Okresný úrad vyšetrovania v Bratislave I.

Spisový   materiál   bol   následne   na   základe   rozhodnutia   riaditeľa   vtedajšieho Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave zo dňa 25. 09. 2002 v mesiaci september 2002 doručený na vtedajší Okresný úrad vyšetrovania v Bratislave IV, ktorý odvtedy realizoval vyšetrovanie v mene Okresného riaditeľstva v Bratislave I pod ČVS:ORP-1398/OEK-B1- 2002. Vyšetrovateľ OR PZ v Bratislave IV dňa 29. 11. 2002 začal trestné stíhanie v zmysle § 160 ods. 1 Zákona č. 141/1961 Zb. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 a trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 140/1961 Zb., pričom dňa 9. 11. 2004   bolo   vydané   uznesenie   podľa   §   163   ods.   1   Zákona   č.   141/1961   Zb.,   ktorým vyšetrovateľ vzniesol obvinenie Ing. F. L. CSc. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 a trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 140/1961 Zb., ktoré bolo   v   časti   sprenevery   prokurátorom   následne   zrušené.   Dňa   18.   07.   2005   bolo vyšetrovateľom vydané uznesenie v zmysle § 160 ods. 1 a § 163 ods. 1 Zákona č. 141/1961 Zb., ktorým vyšetrovateľ vzniesol obvinenie Ing. F. L. CSc. pre trestný čin zneužívania informácii v obchodnom styku v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 128 ods. 2, ods. 4 a pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Zákona č. 140/1961.

V priebehu vyšetrovania vyšetrovateľ zabezpečoval listinné podklady v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb B. – P. B. o projekte, ktorý mala realizovať B. S. s. r. o., I. K. a. s., K. N. M. ohľadne vysporiadania záväzku voči spol. B. S. s. r. o.. V ďalšom priebehu bol dňa 17. 02. 2006 vyšetrovateľom realizovaný výsluch obvineného Ing. L., ktorý bol doplnený dňa 22. 02. 2006, Ing. L. bol ďalej ako obvinený dopočutý dňa 25. 06. 2007. Dňa 02. 12. 2002 bol v postavení poškodeného vypočutý R. H., dňa 07. 10. 2004 bol ako poškodený vypočutý Ing. L., dňa 07. 10. 2004 bol ako poškodený vypočutý O. M., ktorého výsluch bol doplnený dňa 20. 01. 2005.

Dňa 26. 10. 2004 bol ako svedok vypočutý Ing. O., dňa 02. 02. 2005 bol ako svedok vypočutý R. F., dňa 02. 02. 2005 bol ako poškodený vypočutý Ing. O., dňa 15. 07. 2005 bol ako svedok vypočutý JUDr. B., dňa 22. 02. 2006 bola ako svedkyňa vypočutá JUDr. L., dňa 22. 01. 2007 bola ako svedkyňa vypočutá JUDr. K., dňa 17. 04. 2007 bol ako svedok vypočutý J. Š., dňa 26. 11. 2007 bol prostredníctvom dožiadania v Nitre dopočutý ako poškodený Ing. O., dňa 10. 12. 2007 bol ako poškodený dopočutý Ing. M., dňa 30. 01. 2008 bola ako svedkyňa vypočutá Ing. R., dňa 14. 2. 2008 a dňa 14. 11. 2008 bola svedkyňa vypočutá K. B., dňa 26. 02. 2008 bol prostredníctvom dožiadania v Trnave vypočutý ako svedok K. O., dňa 02. 12. 2008 bol ako svedok vypočutý prof. MUDr. K. CSc.

Predmetné trestné konanie bolo vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave IV, Úrade justičnej a kriminálnej polície od septembra 2002 v rámci výpomoci pre OR PZ v Bratislava   I,   pričom   z   dôvodu   neustálej   fluktuácie   skúsených   vyšetrovateľov   bol   spis postupne prideľovaný 5 vyšetrovateľom PZ.

Prvý vyšetrovateľ vykonával vyšetrovanie od septembra 2002 do 18. 4. 2004, druhý vyšetrovateľ od 19. 4. 2004 do 14. 6. 2005, tretí vyšetrovateľ od 15. 6. 2005 do 06. 07. 2005, štvrtý do 07. 07. 2005 do 04. 12. 2006, od 05. 12. 2006 do 12. 05. 2009 vykonával vyšetrovanie npor. Ing. M.

Vyšetrovateľ   npor.   Ing.   Matuška   okrem   realizovaných   výsluchov   zabezpečoval listinné dôkazy a to tým, že zasielal žiadosti spoločnostiam, ktoré dodávali tovar do domu obv.   Ing.   F.   L.,   teda   preverovali   sa   doklady   (faktúry),   ktoré   predkladali   zástupcovia poškodenej   spoločnosti,   pričom   niektoré   spoločnosti   už   boli   zrušené,   teda   vyšetrovateľ oslovoval správcov konkurznej podstaty, ďalej z Obchodného registra SR boli vyžiadané kópie spisu spol. B. S. s. r. o. a spol. A. s. r. o., boli zasielané do... banky žiadosti o výpis z účtu spol. B. S. s. r. o. a doklady k sporným prevodom (výberové lístky, podpisové vzory), boli zabezpečené ďalšie doklady a to spoločenská zmluva spol. B. S. s. r. o. zo dňa 03. 05. 1995,   zápisy   z   valných   zhromaždení,   zmluva   o podnájme   nebytových   priestorov   a   jej dodatky,   zmluva   o   bežnom   účte   č.   1481840-012/0200,   podpisové   vzory,   výpisy   z   účtu č. 1481840012/0200.

Dňa 01. 04. 2008 bol na Krajskú prokuratúru v Bratislave podaný návrh na podanie obžaloby, dňa 28. 04. 2008 bol spisový materiál vrátený na doplnenie vyšetrovania, pričom vyšetrovateľ mal zabezpečiť nápravu ohľadom zabezpečených listinných dôkazov v zmysle pokynu prokurátora krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 22. 04. 2008.

Dňa   05.   05.   2009   bol   na   ÚJKP   OR   PZ   v   Bratislave   II   z   Okresnej   prokuratúry v Bratislave II doručený trestný spis evidovaný na odbore justičnej polície úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I pod ČVS: ORP-1398/OEK- B1-2002 a to z dôvodu miestnej príslušnosti na základe pokynu prokurátora zo dňa 28. 04. 2009. Predmetný spis bol na ÚJKP OR PZ v Bratislave II zaevidovaný pod ČVS: ORP- 770/OEK-B2-2009.

Dňa 12. 05. 2009 ÚJKP OR PZ v Bratislave IV rovnopis spisového materiálu vrátil späť na ÚJKP OR PZ v Bratislave I po dohode riaditeľov ÚJaKP, (originál sa nachádzal na Krajskej prokuratúre Bratislava) následne ÚJKP OR PZ Bratislava I zaslal rovnopis spisového materiálu na ÚJKP OR PZ Bratislava II.

Ako hlavný faktor na dĺžku konania vplývala neúmerná zaťaženosť vyšetrovateľov, ktorí museli prednostne konať predovšetkým na väzobných trestných veciach a v trestných veciach,   v ktorých   hrozilo   premlčanie   trestného   stíhania.   Zároveň   je   potrebné   brať   do úvahy, že každým rokom klesala v dôsledku neustálej fluktuácie prax vyšetrovateľa, pričom v   priemere   malo   len   20   %   z   vyšetrovateľov   prax   nad   5   rokov.   Z   odboru   ekonomickej kriminality   ÚJKP   OR   PZ   Bratislava   IV   za   obdobie   od   roku   2002   do   mája   2009   bolo z funkcie   vyšetrovateľ   z   rôznych   dôvodov   uvoľnených   cca   17   vyšetrovateľov a 3 vyšetrovatelia čakatelia, pričom tabuľkový stav je 13 vyšetrovateľov, čo je výmena skoro všetkých vyšetrovateľov oddelenia ekonomickej kriminality. V období od roku 2002 do 2004 bol tabuľkový stav 10 vyšetrovateľov, pričom v priebehu rokov 2002 – 2003 z funkcie boli uvolnení 3 vyšetrovatelia.

Nepriaznivá personálna situácia sa prejavila aj v spisovom materiáli ČVS: ORP- 1398/OEK-B1-2002,   ktorý   bol   vo   vyšetrovaní   postupne   prideľovaný   5   vyšetrovateľom. Vyšetrovateľ npor. Ing. Ľ. M. bol vymenovaný do funkcie vyšetrovateľa 01. 08. 2006, z čoho vyplýva, že v čase pridelenia spisu mal približne ročnú prax aj s čakateľskou dobou. Vyššiu prax mali 2 vyšetrovatelia, ktorým boli pridelené náročnejšie trestné veci. Od začiatku roku 2002   do   prvého   polroku   2009,   neboli   naplnené   tabuľkové   miesta   vyšetrovateľmi, vyšetrovanie   vykonávalo   priemerne   5 – 6   vyšetrovateľov   a   priemerná   zaťaženosť vyšetrovateľa bola cca 50 spisov, podľa fluktuácie a počas roku bolo potrebné z dôvodu fluktuácie prerozdeliť cca 100 spisov. Uvedené skutočnosti spôsobovali fakt, že v tomto období sa každým rokom v priemere znižovala odbornosť vyšetrovateľov vyjadrená praxou vo   vyšetrovaní,   následkom   čoho   vznikala   situácia,   že   najnáročnejšie   a najrozsiahlejšie vyšetrované prípady realizovali vo veľkej miere vyšetrovatelia s nízkou mierou odbornej praxe.“

Riaditeľ OR PZ II uviedol: „Na ÚJKP OR PZ v Bratislave II bol trestný spis ČVS: ORP-1398/OEK-B1-2002 odstúpený, ako už bolo vyššie uvedené, dňa 5. 5. 2009 a to cez Okresnú prokuratúru v Bratislave II. Vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ v Bratislave II začal vo veci   plniť   úlohy   vyplývajúce   z   písomného   pokynu   prokurátora   Okresnej   prokuratúry Bratislava   II.   Prvotne   bol   splnený   pokyn   prokurátora   na   zmenu   právnej   kvalifikácie skutkov,   z   ktorých   je   Ing.   F.   L.   CSc.   trestne   stíhaný.   Upozornenie   o   zmene   právnej kvalifikácie bolo obvinenému zaslané dňa 4. 6. 2009. Na základe tohto procesného úkonu sa právna kvalifikácia skutkov, z ktorých je Ing. F. L. CSc. trestne stíhaný, zmenila na trestný čin zneužívanie informácií v obchodnom styku v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 128 ods. 2, 4 Zákona č. 140/1961 Zb., trestný čin zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 128 ods. 2, 3 Zákona č. 140/1961 Zb. a sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 písm. c) Zákona č. 140/1961 Zb.

V   ďalšom   priebehu   vykonaného   vyšetrovania   vyšetrovateľ   ÚJKP   OR   PZ v Bratislave II dňa 8.   9.   2009 spracoval žiadosť   na obchodný register Okresného súdu Nitra,   dňa   9.   9.   2009   spracoval   žiadosť   podľa   §   3   ods.   1   Trestného   poriadku,   ktorú adresoval spoločnosti I. K. a. s., dňa 9. 10. 2009 obdržal správu spolu s požadovanými listinami   z Okresného   súdu   Nitra,   dňa   14.   10.   2009   obdržal   správu   a požadované písomnosti   zo   spoločnosti   INA   Kysuce   a.   s.,   dňa   16.   2.   2010   spracoval   žiadosť   do spoločnosti A. s. r. o., dňa 19. 2. 2010 predvolal svedka S. L. a J. L. - nedostavili sa na úkon, dňa 8. 3. 2010 obdržal správu a požadované písomnosti zo spoločnosti A. s. r. o., dňa 11. 3. 2010 vypočul svedka Ing. A. Z., dňa 25. 3. 2010 vypočul svedka J. L.

Na   základe   vyššie   uvedeného   počtu   vyšetrovacích   úkonov   vykonaných vyšetrovateľom ÚJKP OR PZ v Bratislave II npor. Ing. T., s prihliadnutím na značný rozsah spisového materiálu, ktorý musel vyšetrovateľ naštudovať, ako aj na ostatné trestné spisy, ktoré   má   zmieňovaný   vyšetrovateľ   pridelené,   zastávam   názor,   že   prípravné   konanie vykonávané na ÚJKP OR PZ v Bratislave II nie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Dňa 26. 3. 2010 Ing. F. L. CSc. doložil do trestného spisu ČVS: ORP- 770/OEK-B2- 2009 upovedomenie o predložení žiadosti o vykonanie dozoru nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní,   ktoré menovaný predložil na Okresnú prokuratúru Bratislava II.   Z tohto   dôvodu   bol   rovnopis   spisu   dňa   26.   3.   2010   zaslaný   na   Okresnú   prokuratúru Bratislava II.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   aj   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia   o   vznesení   obvinenia   voči   nej. Právna   neistota   sa   týka   toho,   či   orgán   činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti od   výsledkov   dokazovania   v   prípravnom   konaní   navrhne   iný   spôsob   konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

Trestný   poriadok   predpokladá,   že   v   prípravnom   konaní   môže   dochádzať   aj k prieťahom.   Preto   je   v   Trestnom   poriadku   počas   konania   v   trestnej   veci   sťažovateľa ustanovené, že obvinený   a poškodený   majú právo kedykoľvek v   priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo chyby v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

K odstráneniu   právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd   skúmal   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   s   prihliadnutím   najmä   skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup OR PZ I a OR PZ II (3). Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetných závažných trestných činov si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu   o   naplnenie   účelu   trestného   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   orgány   činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   trestná   vec sťažovateľa nie je po právnej stránke zložitá. Iná je však situácia, pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci, ktorá mohla spočívať najmä v rozsiahlom dokazovaní a výsluchoch svedkov, pretože tieto úkony bolo potrebné zabezpečiť na zistenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Ústavný súd však konštatuje, že z dosiahnutých výsledkov nevyplýva, že by na doterajšiu dĺžku konania mala vplyv v rozhodujúcej miere iba skutková zložitosť veci najmä s ohľadom na ďalej uvedené obdobia nečinnosti, resp. obdobia neefektívnej činnosti.

2.   Pri   hodnotení   preskúmavanej   veci   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania sťažovateľa, ústavný súd zo sťažnosti a vyšetrovacieho spisu nezistil, že by sa sťažovateľ podieľal na zbytočných prieťahoch v konaní, a ani OR PZ I a OR PZ II nemalo k jeho správaniu námietky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom OR PZ I a OR PZ II v napadnutých veciach.

3.1 Pokiaľ ide o postup OR PZ I v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-2002,   predovšetkým   treba   konštatovať,   že   prípravné   konanie   v   danej   veci   vo   vzťahu k sťažovateľovi začalo 9. novembra 2004 (v uvedený deň bolo vznesené obvinenie proti sťažovateľovi) a vec bola vedená na OR PZ I až do 5. mája 2009, keď bol spis z dôvodu miestnej príslušnosti odstúpený na OR PZ II. Prípravné konanie na OR PZ I trvalo teda štyri a pol roka. Ústavný súd nemohol akceptovať obranu OR PZ I založenú na tom, že úkony v uvedenej   veci   vykonával v   rámci   výpomoci   vyšetrovateľ   OR PZ   IV.   Pre   konanie na ústavnom   súde   je   pre   ustálenie   zodpovednosti   za   prípadné   prieťahy   v   trestnom   konaní rozhodujúca   skutočnosť,   že   vec   bola   až   do   odstúpenia   veci   na   OR   PZ   II   pokynom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II z 28. apríla 2009 evidenčne vedená na OR PZ I.

Vzhľadom na skutočnosť, že ani po uplynutí štyroch a pol roka nebolo vyšetrovanie ukončené   meritórnym   rozhodnutím,   resp.   návrhom   na   podanie   obžaloby,   ústavný   súd nepovažuje za potrebné dopodrobna rozoberať priebeh konania OR PZ I. V roku 2006 vyšetrovateľ   vykonal   iba   dva   výsluchy,   a   to   17.   februára   2006   vypočul   sťažovateľa a 22. februára 2006 vypočul svedkyňu L. Uznesenie o spojení vecí zo 16. februára 2006 bolo Krajskou prokuratúrou v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) zrušené 2. marca 2006   pre   neopodstatnenosť.   Okrem   týchto   úkonov   vyšetrovateľ   v   roku   2006   už   iba 8. augusta 2006 písomne požiadal o poskytnutie súčinnosti rôzne právnické a fyzické osoby. Ďalší úkon, a to výsluch svedkyne K., vykonal až 22. januára 2007. Vyšetrovateľ bol teda bezdôvodne nečinný viac ako šesť mesiacov. V roku 2007 boli okrem výsluchu piatich svedkov vyžiadané iba správy o povesti obvineného, výpis priestupkov, výpis z obchodného registra a Sociálna poisťovňa Bratislava bola požiadaná o súčinnosť. O tom, že činnosť vyšetrovateľov bola neefektívna svedčí hlavne fakt, že potom, ako bola 1. apríla 2008 vec ukončená návrhom na podanie obžaloby, spis bol z krajskej prokuratúry vrátený s pokynom na   doplnenie   vyšetrovania   okrem   iného   preto,   že   spis   je   nespôsobilý   na   predloženie príslušnému   súdu,   a   preto,   že   v   spise   sa   namiesto   originálov   nachádzajú   iba   kópie relevantných   listinných   dôkazov.   Keďže   ani   po   uplynutí   ďalších   dvoch   rokov   nebolo vyšetrovanie ukončené, je zrejmé, že činnosť OR PZ I nesmerovala k odstráneniu neistoty, v ktorej sa počas celého obdobia vyšetrovania sťažovateľ nachádza.

Postup OR PZ I v uvedenej veci je potrebné podľa názoru ústavného súdu hodnotiť ak nečinnosť, ale aj ako neefektívnu činnosť, ktorá spôsobila prieťahy v konaní.

3.2   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   OR   PZ   II   vo   veci   ČVS:   ORP-770/OEK-B2-2009-TM a zistil, že OR PZ II začalo vo veci konať 5. mája 2009, keď mu bol doručený spis OR PZ I ČVS: ORP 1398/OEK-B1-2002 z Okresnej prokuratúry Bratislava II so   záväzným   pokynom   na   vykonanie   vyšetrovacích   úkonov   (ďalej   len   „pokyn prokurátora“).   Prvý   úkon   vykonal   vyšetrovateľ   4.   júna   2009,   keď   zmenil   právnu kvalifikáciu   skutku,   ktorého   sa   mal   sťažovateľ   dopustiť.   Následne   bol   vyšetrovateľ bezdôvodne 3 mesiace nečinný a až 8., 9. a 10. septembra 2010 vykonal jednoduché úkony, keď   požiadal   rôzne   právnické   osoby   a   fyzické   osoby   o   predloženie   dokladov. Od 15. októbra 2009, keď bol vyšetrovateľovi doručený posledný doklad, ktorý požadoval, do 16. februára 2010 nevykonal žiadny úkon. Následne 16. februára 2010 vykonal opäť iba jednoduchý úkon, keď požiadal ďalšiu právnickú osobu o súčinnosť, a to napriek tomu, že tento   úkon   mu   bol   uložený   pokynom   prokurátora   doručeným   5.   mája   2009.   Takisto svedkov,   ktorých   mu   prokurátor   pokynom   uložil   vypočuť,   predvolal   na   výsluch   až 19. februára 2010. Je zrejmé, že OR PZ II nevykonávalo úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa spôsobom, ktorý možno označiť za postup bez prieťahov.

Okrem   uvedeného   hodnotenia   veci   podľa   troch   základných   kritérií   ústavný   súd prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP,   podľa   ktorej   sa   primeraná   lehota   na   konanie   v   trestných   veciach   v   dôsledku mimoriadne   citlivého   zásahu   do   sféry   osobných   práv   a   slobôd,   ktorý   je   s   priebehom trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.

V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od vznesenia obvinenia proti sťažovateľovi uplynulo takmer 6 rokov, ústavný súd konštatoval, že OR PZ I a OR PZ II   nebrali do   úvahy   skutočnosť,   že   sťažovateľ   bol   a   je   v   celom   priebehu   trestného konania na základe pomalého postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej právnej neistoty (podobne III. ÚS 183/05).

Obranu, ktorá bola uvedená vo vyjadrení OR PZ IV, podľa ktorého podiel na vzniku prieťahov   v   konaní   mal   veľký   nápad   trestnej   činnosti,   prípadne   značná   zaťaženosť a fluktuácia vyšetrovateľov, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   musí   štát   zabezpečiť   –   v   tomto   prípade   –   trestné konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje orgány verejnej moci, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že OR PZ I, resp. OR PZ IV malo personálne problémy, ktoré nedokázalo alebo nemohlo riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania (v danom prípade obvineného sťažovateľa) a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť orgánu verejnej moci (v tomto prípade OR PZ I a OR PZ II), ktorý je vecne a miestne príslušný konať vo veci trestného stíhania sťažovateľa (obdobne napr. I. ÚS 156/02, II. ÚS 152/09).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom OR PZ I a OR PZ II došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd preto prikázal OR PZ II, aby v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM konalo bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 40 000   €,   ktoré   vo   svojej   sťažnosti   odôvodnil   najmä   stavom   právnej   neistoty   počas dlhotrvajúceho prípravného trestného konania.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto trestnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľa.

Ústavný súd preto na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   považoval   za   potrebné   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie celkom v sume 1 500 €, ktoré je odôvodnené tým, že ako trestne stíhaná osoba bol vystavený účinkom trestného stíhania počas dlhšej doby (takmer 6 rokov), tak ako to je uvedené v 3. a 4. bode výroku tohto rozhodnutia. Primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 000   €   je   povinné   sťažovateľovi   vyplatiť   OR PZ I a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € je povinné sťažovateľovi vyplatiť OR PZ II, a to s prihliadnutím na mieru, akou sa podieľali na vzniknutých prieťahoch v konaní v trestnej veci sťažovateľa.

Úspešnému   sťažovateľovi   ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   priznal   úhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti) po 115,90 €, dvakrát režijný paušál po 6,95 € a k tomu   19   %   daň   z   pridanej   hodnoty,   spolu   teda   v   sume   292,38   €   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov platnej do 1. júna 2010 (ďalej len „vyhláška“), tak ako to vyjadril jeho právny zástupca v sťažnosti, pretože požadovaná suma je v súlade s vyhláškou.

Úhradu trov konania sú OR PZ I a OR PZ II povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010