znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 98/07-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   októbra   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa prerokoval   sťažnosť L.   P.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   R.,   Ž.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 C 11/2003 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C 11/2003 p o r u š i l základné právo L. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C 11/2003 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. L. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. P. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. R., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 6. júna 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 11/2003.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru vidí   sťažovateľ v nasledovnom opísanom skutkovom stave:

Sťažovateľ 24. januára 2003 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“).   Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. 12 C 11/2003 a od podania žaloby bol len raz nariadený termín pojednávania, aj to na základe žiadosti právneho zástupcu z 29. mája 2003 a podanej sťažnosti. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní 17. februára 2006. Okresný súd nariadil pojednávanie na 27. marec 2006, na ktoré sa nedostavila protistrana. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito a od tej doby nenariadil žiadne pojednávanie. Nečinnosťou okresného súdu vznikli zbytočné prieťahy v konaní, ktoré trvajú ku dňu podania sťažnosti 4 roky. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu sa porušuje čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk a uložil okresnému súdu povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   24.   júla 2007   písomne   vyjadril okresný   súd   (sp.   zn.   1   SprS   252/2007)   a k jeho   vyjadreniu   zaujal   20.   augusta   2007 stanovisko právny zástupca sťažovateľa.

4.1   Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že:   „... prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené aj samotnými účastníkmi, nakoľko nebolo možné zistiť pobyt   odporkyne,   a navrhovateľ   súdu   neposkytol   dostatočnú   súčinnosť.“ V ďalšom poukázal   na   pripojený   chronologický   prehľad   úkonov   v predmetnom   konaní   podaný zákonným sudcom.

4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol: „Nestotožňujeme sa s názorom súdu, že navrhovateľ neposkytol súčinnosť   tým,   že   v návrhu   uviedol,   že   nie   je   reálny   predpoklad   uzatvoriť   dohodu o vyporiadaní BSM a nijaký doklad o tom nepredložil. Navrhovateľ v návrhu na dôkaz tohto svojho tvrdenia navrhol ako dôkaz vykonať: výsluch účastníkov – čo však súd do dnešného dňa nevykonal....   súdu sa doposiaľ nepodarilo zabezpečiť   účasť odporkyne na pojednávaní,   i keď má dostatok možností zabezpečiť jej účasť na pojednávaní (pokuty, možnosť predvedenia). Podotýkame, že navrhovateľ do dnešného dňa neobdržal žiadnu odpoveď na svoje sťažnosti a ani mu nebolo súdom zaslané vyjadrenie odporkyne k návrhu.

Pokladáme tento úkon súdu, ako aj následne vydané uznesenie súdu o odmietnutí návrhu zo dňa 27. 2. 2007 a uznesenie zo dňa 17. 7. 2007 za neefektívny a nesústredený, čo taktiež   zapríčinilo   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   nakoľko   tieto   činnosti   súdu   nesmerovali   k odstráneniu   právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomnosti,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 11/2003 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ (v postavení navrhovateľa) je účastníkom predmetného súdneho konania o vyporiadanie   BSM,   ktoré   začalo   na jeho   návrh 24.   januára   2003   na   okresnom   súde. K žalobe pripojil rozsudok o rozvode manželstva a výpis z katastra k nehnuteľnostiam.Dňa 29. januára 2003 dal sudca pokyn kancelárii doručiť žaloby M. P. (ďalej len „odporkyňa“) a pripojiť súdny spis sp. zn. 12 C 676/00.

Okresný   súd   26.   marca   2003   prostredníctvom   Okresného   oddelenia   Policajného zboru Slovenskej republiky B. doporučuje žalobný návrh odporkyni.

Okresný   súd   opakovane   18.   júna   2003   a 21.   augusta   2003   prostredníctvom Okresného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky B. doručuje žalobný návrh odporkyni.

Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   B.   podaním   z   28.   augusta   2003   oznámilo okresnému súdu, že odporkyni nebola doručená zásielka.

Právny zástupca žalobcu podaním na okresný súd z 30. mája 2003 žiada o nariadenie termínu pojednávania.

Podaním   okresnému   súdu   z 27.   apríla   2004   odporkyňa   žiadala   okresný   súd o pridelenie   právnika   a   vykonanie   znaleckého   odhadu   rodinného   domu   za   účelom vyporiadania majetku so sťažovateľom.

V súdnom spise je záznam o tom, že uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 818 z 5. septembra 2005 bola sudkyňa okresného súdu JUDr. D. C. dočasne pridelená na výkon   sudcu   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   od 1. októbra   2005   do 31. januára 2006.

Dňa 28. februára 2006 dala zákonná sudkyňa pokyn kancelárii nariadiť pojednávanie na 7. marec 2006.

Sťažovateľ   sa   14.   marca   2006   ospravedlnil   z neúčasti   na   súdnom   pojednávaní nariadenom na 7. marec 2006.

Dňa 27. marca 2006 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, ktoré okresný súd odročil na neurčito.

Dňa   13.   decembra   2006   dal   zákonný   sudca   kancelárii   pokyn   nariadiť   súdne pojednávanie na 22. február 2007.

Listom   z   20.   decembra   2006   okresný   súd   odpovedal   odporkyni   na   jej   žiadosť z 27. marca 2004.

Okresný   súd   vydal   20.   decembra   2006   uznesenie   sp.   zn.   12   C 11/2003,   ktorým vyzval odporkyňu na zloženie 15 000 Sk ako preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Okresný   súd   na   pojednávaní   22.   februára   2007   oboznámil   účastníkov   konania s doterajším priebehom konania. Vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie na 27. február 2007.

Okresný súd vydal 23. februára 2007 uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa, aby doplnil   a opravil   žalobný petit,   pravdivo   opísal   rozhodujúce skutočnosti, označil   dôkazy a predložil listiny dôkazov, na ktoré sa odvoláva, v lehote 20 dní od doručenia uznesenia pod hrozbou odmietnutia žalobného návrhu.

Okresný   súd   23.   februára   2007   vyzval   syna   odporkyne,   aby   oznámil   adresu odporkyne a adresu jej zamestnávateľa.

Okresný súd listom z 26. februára 2007 oznámil účastníkom konania, že zrušil termín súdneho pojednávania stanovený na 27. február 2007 z procesných dôvodov.

Právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd 5. apríla 2007 o predĺženie lehoty o 10 dní na doplnenie a úpravu žalobného návrhu, ktoré bolo uložené uznesením okresného súdu z 23. februára 2007.

Dňa 27. apríla 2007 vydal okresný súd uznesenie č. k. 12 C 11/2003-57, ktorým žalobný návrh podaný okresnému súdu 24. januára 2003 odmietol.

Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   8.   júna   2007   doručil okresnému súdu upravenú žalobu a spresnenie žalobného petitu.

Okresný súd uznesením č. k. 12C 11/2003-67 zo 17. júla 2007 zrušil svoje uznesenie č. k. 12C 11/2003-57 z 27. apríla 2007.

Okresný súd nariadil 17. júla 2007 termín súdneho pojednávania na 18. september 2007.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Sťažovateľ   žiadal,   aby ústavný   súd   posúdil,   či   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu aj základných práv zaručených v čl. 38 ods. 2 listiny. Ústavný súd konštatuje, že táto listina bola inkorporovaná do ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny je totožný s čl. 48 ods. 2 ústavy, preto sa tým ďalej nezaoberal.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.1 Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   konanie týkajúce sa vyporiadania BSM, ktoré sa začalo 24. januára 2003 a dosiaľ nebolo na súde prvého stupňa skončené. K času rozhodovania ústavného súdu konanie vedené okresným súdom v predmetnej veci trvá viac ako 4 roky a 8 mesiacov.

1.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú   pre   rozhodnutie.   Na   základe   týchto   hľadísk   konanie   o BSM   nehodnotil   ako právne a skutkovo zložité konanie.

1.3   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom.   Procesné   návrhy   sťažovateľa   neboli   dôvodom   doterajšej   dĺžky súdneho konania (pozri chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia).

1.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci konal, a to až do 21. augusta 2003, keď požiadal o súčinnosť policajný orgán pri zabezpečení doručenia zásielky odporkyni. V období od 21. augusta 2003 do 28. februára 2006 bol súd absolútne nečinný v trvaní viac ako 2 roky a 6 mesiacov, pričom konanie – bez toho aby bolo   na   okresnom   súde   skončené   vydaním   rozhodnutia   –   trvá   už viac   ako   4   roky   a 8 mesiacov.

Aj podpredseda okresného súdu nepriamo uznal prieťahy v súdnom konaní v liste sp. zn. 1 SprS 252/2007 s tým, že na ich celkovej dĺžke sa podieľali aj účastníci konania (podstatný   podiel   sťažovateľa   na   prieťahoch   ústavným   súdom   nebol   zistený,   pozn. ústavného súdu).

Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu ako zbytočný prieťah v trvaní viac ako 2 roky a 6 mesiacov. V tomto ohľade zmienka o tom, že zákonná sudkyňa bola dočasne pridelená na Krajský súd v Žiline (do 31. januára 2006) nie je pre účely tohto konania (o prieťahoch v konaní) právne významná.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   70 000 Sk z dôvodu, že činnosti okresného súdu nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán „... sťažovateľ nemá kde bývať, všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok vrátane rodinného domu užíva bývalá manželka a z dôvodu nekonania súdu nemá sťažovateľ ani žiadne finančné prostriedky, za ktoré by si mohol kúpiť byt resp. starší rodinný dom na svoje dôstojné bývanie...“

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   (najmä   na   neprimeranú   dĺžku   konania   pred okresným súdom, na jej predmet a význam pre účastníkov konania) ústavný súd dospel k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 1.1 až 1.4 tejto časti), ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 2. februára 2007 a vyjadrenie z 20. augusta 2007. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   je 1/6   z   výpočtového základu 17 822 Sk, t. j. je 2 970 Sk, čo spolu s režijným paušálom 178 Sk predstavuje sumu 3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 9 444 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007