znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 97/09-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. R. G., B., zastúpenej advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 v období po 17. máji 2007 a vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 v období po 17. máji 2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo Mgr. R. G. vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a právo   pokojne   užívať   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 p o r u š e n é   b o l o.

3. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

4. Mgr.   R.   G. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 000   € (slovom   dvetisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Mgr.   R.   G. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   223,46   € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. V. Š. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti Mgr. R. G. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 97/09-22   z 1.   apríla   2009   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Mgr.   R.   G.   (ďalej   len,,sťažovateľka“) v časti namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 v období po 17. máji 2007, ako aj v časti namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ústavy   a   práva   pokojne   užívať   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom okresného súdu v tomto konaní.

V časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 v období pred 17. májom 2007 ústavný súd sťažnosť odmietol pre neprípustnosť. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo, že o tejto časti sťažnosti už ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 37/07 zo 17. mája 2007.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „V exekučnom konaní začatom 1. augusta 2002 a vedenom na OS BA I sa sťažovateľka za viac ako 6 rokov nedomohla plnenia rozhodnutia súdu o vrátení finančných prostriedkov vyplatených pri fingovanom predaji bytu. V čase začatia konania bol výkon rozhodnutia realizovateľný...“.

V texte   sťažnosti   sťažovateľka   podrobne   rozpísala   priebeh   exekučného   konania pred okresným súdom, popísala aj dôvody, ktoré ju viedli k žiadostiam o zmenu exekútora, popísala aj svoju korešpondenciu s inými orgánmi a osobami (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenská komora exekútorov).

K namietaným   prieťahom   v postupe   okresného   súdu   okrem   iného   uviedla: «O návrhu sťažovateľky na odobratie cestovného dokladu povinnej zo dňa 20. 02. 2006 OS BA I doteraz nerozhodol a od septembra 2006 bol v tejto veci úplne nečinný, napriek tomu, že povinná sa nariadeniu výkonu rozhodnutia pre neplnenie finančných záväzkov vyhýba, marí ho a je dôvodné podozrenie, že tak bude konať aj naďalej. Od začiatku exekučného konania bola povinná obvinená zo 4 trestných skutkov, z čoho jeden bol priamym marením exekučného konania.   Z konania povinnej a jej manžela dokladovaných v súdnom spise vyplýva,   že   majú   evidentné   sklony   minimálne   k   páchaniu   majetkovej   trestnej   činnosti a zo strany   manžela   povinnej   aj   k   násilnej   trestnej   činnosti,   a   preto   sťažovateľka   má odôvodnenú obavu z ich ďalších nezákonných postupov aj v exekučnom konaní.

Sťažovateľka   na   začiatku   exekučného   konania   v   roku   2002   legitímne   očakávala, že jej pohľadávka bude úspešne vymožená. Exekútorovi označila majetok povinnej, ktorý v tom   čase   bol   postačujúci   na   pokrytie   výšky   jej   pohľadávky,   aj   pohľadávky   záložného veriteľa   z   hypotekárneho   úveru,   a   stav   tohto   majetku   exekúciu   umožňoval.   V   dôsledku nesprávneho   a   nezákonného   postupu   vo   veci   schvaľovania   príklepu   vedúcemu až k úspešnému dovolaniu na NS SR, ďalšiemu nezákonnému rozhodnutiu o prikázaní trov exekúcie   sťažovateľke   ako   oprávnenej   a   aj   značným   neoprávneným   prieťahom zo strany exekútora   a   súdu   doteraz   neprišlo   ani   k   čiastočnému   vymoženiu   pohľadávky (za to sa nedá považovať 9 000 Sk vymožených v roku 2002, ktoré už dávno pohltili náklady na uplatňovanie práva v exekučnom konaní).

K prieťahom v konaní pritom môže dôjsť nielen nečinnosťou súdu, ale aj nesprávnou a nezákonnou činnosťou, ktorá vedie k zrušeniu rozhodnutia vyšším súdom...

Dlhodobý odklad výkonu rozhodnutia súdu má pre sťažovateľku značný negatívny dopad. Právo sťažovateľky na súdnu ochranu je iba iluzórne a nečinnosť súdu ho ohrozila v jeho   podstate.   Sťažovateľka   oprávnene   trpí   pocitom   nielen   právnej,   ale   aj   faktickej neistoty a súčasne je obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva neprimerane dlhú dobu...

Zo strany OS BA I došlo aj k zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľky v zmysle čl. 20 ústavy. Podľa judikatúry ústavného súdu k zásahu do tohto práva dôjde v exekučnom konaní   už   tým,   že   „napriek   „legitímnemu   očakávaniu“   pri   splnení   podmienok a predpokladov   vymedzených   procesnými   predpismi   (Exekučným   poriadkom)   sťažovateľ ako oprávnený v exekúcii nemal k dispozícii ten druh zákonnej ochrany jeho vlastníckeho práva, ktorý mu zákon pri takomto prejave vôle poskytuje“...

Predmetom   exekučného   konania   bola   peňažná   suma,   ktorá   bola   sťažovateľke priznaná   právoplatným   a   vykonateľným   súdnym   rozhodnutím,   a   preto   išlo   v   zmysle judikatúry ÚS SR o jej „vlastníctvo v zmysle čl. 20 ústavy a čl. 1 protokolu k dohovoru“... K prieťahom v konaní OS BA I dochádza aj pri (ne)konaní vo veci opravy uznesenia o schválení príklepu...

Súčasne je v súvislosti s konaním o oprave uznesenia porušované právo sťažovateľky podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, pretože napriek vlastníctvu vydraženého bytu tento nemôže riadne užívať a nakladať s ním, nakoľko do dnešného dňa jej vlastnícke právo nebolo   zapísané   do   katastra   nehnuteľností   a   sťažovateľka   ho   teda   ani   nemôže   tretím osobám preukázať...

Prieťahy v časti súdneho konania týkajúcej sa schválenia príklepu (t. j. v období od 25. 06. 2004   do   12. 07. 2006   boli   predmetom   konania   pred   ÚS   SR   pod   sp.   zn. III. ÚS 37/07-51. OS BA I však na svojom laxnom a nezákonnom prístupe ku konaniu nič nezmenil ani po náleze ÚS SR...

Sťažovateľka sa ani po viac ako 6 rokoch od začatia exekúcie nedomohla svojej pohľadávky, reálna ochrana jej majetkovým právam teda nebola poskytnutá.

Nečinnosťou   OS   BA   I,   ako   aj   jeho   nesprávnymi   a   nezákonnými   rozhodnutiami v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na opravu uznesenia o schválení príklepu, o priznaní trov exekúcie, o návrhu na odobratie cestovného dokladu povinnej, o odovzdanie spisov a výťažku dražieb po zmene súdneho exekútora, ako aj počas celého exekučného konania došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva sťažovateľky na majetok podľa čl. 20 ústavy a čl. 1 protokolu k dohovoru.»

3. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej „právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na majetok podľa čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd Okresným súdom Bratislava I v konaní pod sp. zn. 1 Er 1842/02 a sp. zn. EX 628/2002, 002/2004, 226/06 porušené bolo“.

Ďalej   žiadala,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/02 konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk (16 596,96 €) a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vyzval   okresný   súd, aby sa k prijatej   sťažnosti   vyjadril,   oznámil,   či   trvá   na   ústnom   pojednávaní,   a zaslal ústavnému   súdu   kompletný   spisový   materiál.   Predsedníčka   okresného   súdu   zastúpená podpredsedníčkou okresného súdu v písomnom vyjadrení z 12. júna 2009 popísala priebeh konania od 7. augusta 2002, keď bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, sú relevantné tieto časti jej vyjadrenia:

,,Dňa   12.   07.   2006   súd   uznesením   č.   k.   1 Er 1842/2002-174   a   č.   k. 1 Er 1842/2002-177 rozhodol o návrhoch exekútora na schválenie príklepu...

Dňa 27. 11. 2006 doručená súdu žiadosť oprávnenej o opravu rozhodnutia... Dňa 1. 12. 2006 súd doručil novému exekútorovi exekučné spisy a uznesenie súdu č. k. 1 Er 1842/2002-235...

Dňa 14. 12. 2006 doručené súdu odvolanie oprávneného... Dňa 15. 02. 2007 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie... Dňa 06. 07. 2007 bol vrátený spis tunajšiemu súdu spolu s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 17 CoE 52/2007-249 zo dňa 30. 05. 2007.

Dňa 09. 07. 2007 pokyn na doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania.

Dňa 26. 07. 2007 doručené súdu dovolanie oprávneného. Dňa 03. 08. 2007 doručené súdu podanie oprávneného. Dňa   22.   08.   2007   pokyn   na   predloženie   spisu   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky.

Dňa 16. 10. 2007 vrátený spis Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Dňa 17. 10. 2007 súd vyzval uznesením č. k. 1 Er 1842/2002-261 na odstránenie vád podania.

Dňa 17. 10. 2007 prípis právnemu zástupcovi. Dňa 29. 10. 2007 doručil oprávnený opravené podanie. Dňa   22.   11.   2007   pokyn   na   predloženie   spisu   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky. Dňa 30. 01. 2008 spis vrátený Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Dňa 06. 02. 2008 výzva JUDr. J. Č., oprávnenému a Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 19. 02. 2008 súdu doručené podanie JUDr. J. Č. Dňa   20.   02.   2008   pokyn   na   predloženie   spisu   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky.

Dňa   25.   07.   2008   spis   vrátený   Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky   spolu s rozhodnutím č. k. 2 Cdo 39/2008 zo dňa 19. 06. 2008.

Dňa   30.   07.   2008   pokyn   na   doručenie   rozhodnutia   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky účastníkom konania.

Dňa   16.   01.   2009   súd   uznesením   č.   k.   1   Er   1842/2002-299   opravil   uznesenie č. k. 1 Er 1842/2002-177 zo dňa 12. 07. 2006.

Dňa 12. 06. 2009 úradný záznam o tom, že predmetný spis bol dňa 09. 06. 2009 vrátený tunajšiemu súdu z Ústavného súdu Slovenskej republiky...

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že...   v   období   odo   dňa   15.   02.   2007   do   06.   07.   2007   sa   predmetný   spis   nachádzal na Krajskom   súde   v   Bratislave,   v   období   odo   dňa   22.   08.   2007   do   16.   10.   2007 sa predmetný spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky, v období odo dňa 22. 11. 2007 do 30. 01. 2008 sa predmetný spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky, v období odo dňa 20. 02. 2008 do 25. 7. 2008 sa predmetný spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Nepatrí do kompetencie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I hodnotiť, či v období, keď sa predmetný spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky a Krajskom súde v Bratislave bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi.

S   poukazom   na   vykonané   šetrenie   musím   konštatovať,   že   v   predmetnom   konaní nedošlo k objektívnym prieťahom spôsobených zo strany súdu. Tunajší súd v predmetnej veci priebežne konal. Naopak zo strany oprávnenej dochádzalo k spôsobovaniu prieťahov v konaní. Oprávnená niekoľkokrát žiadala zmeniť súdneho exekútora. Oprávnená prvýkrát žiadala zmeniť súdneho exekútora potom, ako pôvodný súdny exekútor doručil súdu návrh na   schválenie   príklepu,   t.   z.   potom   ako   pôvodný   exekútor   robil   úkony   smerujúce k vymoženiu   pohľadávky   oprávnenej.   Predmetná   vec   sa   niekoľkokrát   nachádzala na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, na Krajskom súde v Bratislave.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté   do   úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. Prosím, Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.“

5. Na výzvu ústavného súdu ku vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca sťažovateľky v prípise z 11. mája 2009 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci. Dňa 9. júla 2009, bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľky označené ako „Oznámenie o nových skutočnostiach“, v ktorom uviedol:

„V   mene sťažovateľky si Vám dovoľujem oznámiť, že dňa 17. 06. 2009 jej bolo doručené   opravné   uznesenie   OS   BA   I   zo   dňa   16.   01.   2009   s   vyznačením   doložky právoplatnosti.

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 02. 2009, OS BA I jej však napriek   opakovaným   ústnym   žiadostiam   právoplatnosť   na   uznesení   nevyznačil. Sťažovateľka preto dňa 09. 03. 2009 požiadala o vyznačenie právoplatnosti písomne, čomu OS BA I vyhovel až dňa 12. 06. 2009; t. j. po 4 mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti, ako je zrejmé aj z pečiatky, ktorou bolo právoplatnosť vyznačená.

Dražba bytu, na ktorej bol v prospech sťažovateľky udelený príklep, sa uskutočnila dňa   03.   05.   2004.   Až   dňa   17.   06.   2009,   t.   j.   v   deň   doručenia   opravného   uznesenia s vyznačenou právoplatnosťou však sťažovateľka získala reálnu možnosť dosiahnuť zápis svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a teda aj možnosť deklarovať svoje vlastníctvo   a   s   bytom   neobmedzene   nakladať.   Viac   ako   5   rokov   trval   stav,   kedy navrhovateľka bola de iure vlastníčkou bytu, de facto však mala iba holé vlastníctvo.“

6. Ústavný súd sa oboznámil so spisom okresného súdu sp. zn. 1 Er 1842/02 a zistil, že priebeh konania popísaný predsedníčkou okresného súdu v jej vyjadrení z 12. júna 2009 zodpovedá obsahu spisu.

7. Po   podrobnom   posúdení   obsahu   spisu   okresného   súdu,   sťažnosti,   vyjadrenia k nej a podania   právneho   zástupcu   sťažovateľky   dospel   ústavný   súd   na   neverejnom zasadnutí k záveru, že sťažnosť je v časti, v ktorej bola prijatá na ďalšie konanie, dôvodná.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

9. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že,,Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   štátneho   orgánu“   (II. ÚS 26/95).   Je   však   prirodzené   a ústavný   súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom tri základné   kritériá   sú:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania   a   postup   súdu (napr. I. ÚS 3/00   alebo   I. ÚS   7/02).   Medzi   kritériá,   na   ktoré   ústavný   súd   tiež   prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Napokon ústavný súd taktiež   prihliada   v konkrétnom   prípade   na   čas   trvania   konania   (napr.   I. ÚS 92/97, II. ÚS 21/01), resp. na celkovú dĺžku konania (III. ÚS 123/02).

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či postupom okresného súdu ako exekučného súdu v konaní o právnej veci sťažovateľky v období po 17. máji 2007 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pritom kládol dôraz najmä na postup okresného súdu v súvislosti so schvaľovaním príklepu a vydávaním opravného uznesenia.   Po   posúdení   chronológie   konania   v právnej   veci   sťažovateľky   z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje toto:

Z obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením z 12. júla 2006   schválil   udelenie   príklepu   sťažovateľke   ako   vydražiteľke.   Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. júla 2006.

Sťažovateľka podala 27. novembra 2006 osobne na okresnom súde návrh na vydanie opravného uznesenia, keďže príslušná správa katastra jej v konaní o zápis vlastníckeho práva   záznamom   oznámila,   že   uznesenie   o   schválení   príklepu   z   12.   júla   2006   nespĺňa náležitosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „katastrálny   zákon“)   a vykonávacej   vyhlášky ku katastrálnemu   zákonu   [vyhláška   Úradu   geodézie,   kartografie   a   katastra   Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vykonávacia   vyhláška“)].   Z uvedeného dôvodu   ju   príslušná   správa   katastra   vyzvala   na   odstránenie   nedostatkov   a predloženie verejnej listiny (uznesenia súdu), ktorá bude spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností.

Podaním doručeným okresnému súdu 4. apríla 2007 sťažovateľka uviedla tie údaje, ktoré žiadala okresný súd v uznesení z 12. júla 2006 opraviť tak, aby toto bolo spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   3. augusta 2007   sťažovateľka   informovala okresný   súd   o stanovisku   Úradu   geodézie,   kartografie   a   katastra   Slovenskej   republiky k nespôsobilosti uznesenia z 12. júla 2006 na zápis do katastra nehnuteľností, ktoré v kópii pripojila.

Prípisom z 29. septembra 2008 okresný súd vyzval súdneho exekútora Mgr. M. P., aby mu doručil doklady preukazujúce skutočnosti potrebné na vydanie opravného uznesenia (účel žiadosti však v nej výslovne neuviedol).

Súdny exekútor Mgr. M. P. prípisom doručeným okresnému súdu 14. októbra 2008 uviedol, že žiadosti nemôže vyhovieť, pretože spisy predchádzajúceho súdneho exekútora JUDr. J. J. sa nachádzajú v Slovenskej komore exekútorov v súvislosti s disciplinárnym konaním vedeným proti JUDr. J. J.

Sťažovateľka (bez toho, aby na to bola vyzvaná) podaním doručeným okresnému súdu   29.   októbra   2008   oznámila,   že   doklady,   z   ktorých   vyplývajú   všetky   údaje,   ktoré okresný súd prípisom z 29. septembra 2008 žiadal od súdneho exekútora, sa nachádzajú v súdnom spise. Zároveň tieto údaje a doklady, v ktorých sú obsiahnuté, okresnému súdu predmetným podaním rozpísala.

Okresný súd vydal opravné uznesenie 16. januára 2009.

11. Pokiaľ   ide   o   zložitosť   veci   (právnu   a   skutkovú),   ústavný   súd   konštatuje, že v súvislosti s vydaním uznesenia o schválení príklepu a opravného uznesenia z obsahu spisu   nezistil   takú   okolnosť,   ktorá   by   umožňovala   urobiť   záver   o osobitnej   právnej či skutkovej   zložitosti   exekučnej   veci.   Ide   o štandardné   uznesenie   súdu   vydané v exekučnom   konaní,   ktoré   však   má   pre   vydražiteľa   mimoriadny   právny   význam v súvislosti   s nadobudnutím   vlastníctva   k   vydraženej   nehnuteľnosti.   Predpokladom nadobudnutia   vlastníctva   vydraženej   nehnuteľnosti   sú   podľa   §   150   ods.   2   Exekučného poriadku   dve   právne   skutočnosti:   zaplatenie   najvyššieho   podania   a schválenie   udelenia príklepu   súdom,   pričom   v   prípade   ich   naplnenia   sa   vydražiteľ   stáva   vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Riadne schválenie udelenia príklepu konajúcim exekučný súdom je takto zároveň predpokladom zápisu vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania ústavný súd nezistil zásadné okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jej neprospech. Obrana okresného   súdu   obsiahnutá   vo   vyjadrení   jeho   predsedníčky   poukazujúca   na   to, že sťažovateľka   ako   oprávnená   zmenou   súdneho   exekútora,   ako   aj   uplatňovaním jej procesných oprávnení (odvolanie na Krajský súd v Bratislave, dovolanie a mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky) spôsobila prieťahy v konaní, neobstojí. Z obsahu spisu je zrejmé, že pri uplatňovaní procesných nástrojov ochrany subjektívnych práv   bola   sťažovateľka   úspešná   v zásade   až   na   dovolacom   súde   (napr.   rozsudok Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   1   M   Cdo   13/2005   z   27.   marca   2006), či dokonca na ústavnom súde (nález zo 17. mája 2007 sp. zn. III. ÚS 37/07, ako aj nález z 29.   apríla   2009   sp.   zn.   I.   ÚS   393/08).   Pokiaľ   ide   o namietané   žiadosti   sťažovateľky ako oprávnenej   o zmenu   súdneho   exekútora,   na   túto   obranu   okresného   súdu ústavný súd neprihliadal,   keďže oprávnená žiadala o zmenu súdneho   exekútora   v období predchádzajúcom   obdobiu   po   17.   máji 2007,   ktoré   bolo   posudzované ústavným súdom v súlade s jeho uznesením o čiastočnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

V postupe   okresného   súdu   v súvislosti   s opravou   uznesenia   o   schválení   príklepu ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti, ktoré v kontexte celkovej dĺžky exekučného konania pred okresným súdom vedú k jednoznačnému záveru o porušení práv sťažovateľky garantovaných   jej   ústavou,   ako   aj   dohovorom.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje, že uznesenie   okresného   súdu   o   schválení   udelenia   príklepu   z   12.   júla   2006   objektívne nerešpektovalo príslušné ustanovenia katastrálneho zákona (§ 34 a § 42) a vykonávacej vyhlášky (§ 39) o formálnych a obsahových náležitostiach verejných listín. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka požiadala okresný súd už 27. novembra 2006 o vydanie opravného uznesenia.   V období   po   17.   máji   2007,   ktoré   bolo   predmetom   posudzovania   ústavným súdom v tomto konaní, mal okresný súd predmetný súdny spis v reálnej držbe v období od 6. júla 2007 do 22. augusta 2007, v období od 16. októbra 2007 do 22. novembra 2007, v období   od   30.   januára   2008   do   20.   februára   2008   a   v období   od   25.   júla   2008 do 16. januára   2009,   keď   bolo   vydané   opravné   uznesenie,   ktorým   boli   opravené   chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v uznesení o schválení udelenia príklepu tak, aby toto bolo spôsobilé na vykonanie zápisu do   katastra   nehnuteľností. Inými slovami, spočítajúc uvedené obdobia, v ktorých sa spis reálne nachádzal na okresnom súde, okresný súd potreboval viac ako 9 mesiacov na to, aby opravným uznesením opravil uznesenie o schválení udelenia príklepu tak, aby toto bolo spôsobilé na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností, a to napriek tomu, že potrebné údaje oznámila okresnému súdu samotná sťažovateľka, resp. tieto boli zistiteľné zo súdneho spisu a exekučného spisu. Takto dlhá doba je z ústavného hľadiska neakceptovateľná a neospravedlniteľná. Preto ústavný súd 1. výrokom   tohto   nálezu   vyslovil,   že   okresný   súd   postupom   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Er 1842/02   v období   po   17. máji 2007   porušil základné   právo   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na to, že   ústavný   súd   zistil   a   následne   konštatoval   porušenie   práv   sťažovateľky   postupom okresného   súdu   v súvislosti   s vydávaním   opravného   uznesenia,   ďalšími   sťažnostnými námietkami (vo vzťahu k porušeniu práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa bližšie nezaoberal.

Aj napriek tomu, že opravné uznesenie okresný súd vydal 16. januára 2009 a toto nadobudlo právoplatnosť, exekučné konanie ako také ešte nie je skončené a z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd v tomto konaní ešte bude realizovať svoju rozhodovaciu právomoc. Preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby ďalej v tomto konaní konal bez prieťahov (3. výrok nálezu).

12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo   všetkých   vlastníkov   má   rovnaký   zákonný   obsah   a   ochranu.   Pokiaľ   teda ide o vlastnícke   právo,   jeho   obsah   nie   je   predmetom   ústavnej   úpravy,   ale   upravuje ho na základe   ústavného   zmocnenia   zákon   (mutatis   mutandis   PL.   ÚS   38/95).   Týmto zákonom je Občiansky zákonník, ktorý obsah vlastníckeho práva vymedzuje tak, že vlastník veci je predmet svojho vlastníctva oprávnený držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať   s ním,   čo   vychádza   z rímsko-právnej   koncepcie   obsahu   vlastníckeho   práva (ius possidendi, ius utendi et fruendi, ius dispondendi).

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu má každá fyzická osoba a právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok.

Ako   už   bolo   uvedené,   predpokladom   zápisu   vlastníckeho   práva   k   vydraženej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je schválenie udelenia príklepu súdom, a to riadnym uznesením,   ktoré   spĺňa   všetky   formálne   a obsahové   náležitosti   verejnej   listiny   podľa príslušných   ustanovení   katastrálneho   zákona   a   vykonávacej   vyhlášky   ku   katastrálnemu zákonu. Pochybenie okresného súdu spočívajúce vo vydaní chybného uznesenia z 12. júla 2006 (nespôsobilého na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností) a následná ústavne neakceptovateľná doba potrebná na vydanie opravného uznesenia umožňujú urobiť záver o tom, že v dôsledku porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote okresný súd porušil aj jej základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu (2. výrok nálezu). Ústavne neprípustný zásah   do   týchto   práv   sťažovateľky   zhliadol   ústavný   súd   v tom,   že   napriek   tomu, že sťažovateľke   ako   vydražiteľke   bolo   schválené   udelenie   príklepu   uznesením   z 12.   júla 2006,   jej   vlastnícke   právo   bolo   možné   zapísať   do   katastrálnej   evidencie   až   po   vydaní opravného uznesenia 16. januára 2009 a jeho právoplatnosti 13. februára 2009 (právoplatnosť vyznačená 12. júna 2009). V období po schválení príklepu totiž sťažovateľka nemohla právne relevantným   spôsobom   využívať   všetky   čiastkové   oprávnenia   vlastníka   nehnuteľnosti, predovšetkým nemohla s nehnuteľnosťou právne relevantným spôsobom nakladať v dôsledku absencie zápisu jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

IV.

13. Sťažovateľka   v sťažnosti   uplatnila   a odôvodnila   aj   svoj   návrh   na   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   500 000   Sk   (16 596,96   €).   Z doterajšej rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   primerané   finančné   zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02). Navrhovanú výšku však ústavný súd aj vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru nepovažoval za primeranú, a preto priznal sťažovateľke vychádzajúc z princípov spravodlivosti a potreby zavŕšenia ochrany jej práv primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (bod 4 výroku nálezu). Táto výška   zohľadňuje   aj   skutočnosť,   že   v prípade   sťažovateľky   ide   o opätovné   vyslovenie porušenia jej práv v tom istom konaní pred okresným súdom. V prevyšujúcej časti žiadosti sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (6. výrok nálezu).

14. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky (5. výrok nálezu).   S poukazom   na   § 20   ods. 3   a   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   ústavný   súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 € (2 úkony právnej pomoci   po   3   176 Sk,   t.   j.   prevzatie   a príprava   zastúpenia,   spísanie   ústavnej   sťažnosti, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 190 Sk, spolu 6 732 Sk/223,46 €). Ústavný súd nepriznal sťažovateľke nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním jej   právneho   zástupcu   z 11.   mája   2009   (súhlas   s rozhodnutím   o veci   bez   nariadenia pojednávania), pretože v tomto prípade nemožno hovoriť, že išlo o úkon právnej pomoci (podanie vo veci samej). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku). Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu   ústavného   súdu   nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009