SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 96/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛,,zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., vo veci namietaného porušenia jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C218/2011a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 18. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia v záhlavíoznačeného základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) tam uvedeným postupom a konaním Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresnýsúd“).
2. Sťažovateľka uviedla, že 20. decembra 2011 podala na okresnom súde návrh protisvojmu bývalému manželovi o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len„BSM“), o ktorom okresný súd v rokoch 2012 a 2013 uskutočnil tri pojednávaniaa od 12. júla 2014 sa vypracováva znalecké dokazovanie na ocenenie rodinného domuúčastníkov. Odvtedy okresný súd nekoná, spôsobuje vo veci vážne prieťahy, v dôsledkuktorých sťažovateľka nemá možnosť užívať majetok patriaci do BSM.
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd konštatoval porušenie označeného právav konaní pred okresným súdom, tomuto prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal jejfinančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
6. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 613/2014, IV. ÚS 153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávnystav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, aksťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa §62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, žesťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
7. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosťtakého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahyv konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosti, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetkyskutočnosti“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkovalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základnýchpráv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitnýchpredpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a tedapodmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd predústavným súdom.
8. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného ajv tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásadysubsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byťiba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tomrámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislostiinštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatnýchdo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahyv konaní predsedovi okresného súdu nepodala a ani neuviedla dôvod, prečo tak neurobila.
10. Ústavný súd na základe svojej stabilizovanej judikatúry nevyčerpanie možnostipodať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu považuje za dôvod odmietnutiasťažnosti pre jej neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde(I. ÚS 145/2013); netrvá na nej. Na požiadavke využitia prostriedkov nápravy trvá už ibav prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdubola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej vecinemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.
11. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravnýchprostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jehozákladných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľaosobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôdpred ústavným súdom.
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy,aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 ústavy).
13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude dochádzať k zbytočnýmprieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015
/poznámka strany návrhu uznesenia sú číslované od druhej strany/