znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 96/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛,,zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., vo veci namietaného porušenia jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C218/2011a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 18. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   namietaného   porušenia   v záhlavíoznačeného   základného   práva   garantovaného   Ústavou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) tam uvedeným postupom a konaním Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresnýsúd“).

2. Sťažovateľka uviedla, že 20. decembra 2011 podala na okresnom súde návrh protisvojmu   bývalému   manželovi   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   (ďalej   len„BSM“),   o ktorom   okresný   súd   v rokoch   2012   a 2013   uskutočnil   tri   pojednávaniaa od 12. júla   2014   sa   vypracováva   znalecké   dokazovanie   na   ocenenie   rodinného   domuúčastníkov. Odvtedy okresný súd nekoná, spôsobuje vo veci vážne prieťahy, v dôsledkuktorých sťažovateľka nemá možnosť užívať majetok patriaci do BSM.  

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd konštatoval porušenie označeného právav konaní pred okresným súdom, tomuto prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal jejfinančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.

4. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

6.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   613/2014,   IV.   ÚS   153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy   v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávnystav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, aksťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa §62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“),   alebo   ak   sa   preukáže,   žesťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV.   ÚS 153/03, IV.   ÚS 278/04).   Účinnosťtakého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom   konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že„Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahyv konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosti, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetkyskutočnosti“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkovalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základnýchpráv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitnýchpredpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a tedapodmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   predústavným súdom.

8. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného ajv tom,   že   k jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a účel   zásadysubsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byťiba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tomrámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v tejto   súvislostiinštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v prípade   zlyhania   všetkých   ostatnýchdo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahyv konaní predsedovi okresného súdu nepodala a ani neuviedla dôvod, prečo tak neurobila.

10. Ústavný súd na základe svojej stabilizovanej judikatúry nevyčerpanie možnostipodať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   súdu   považuje   za   dôvod   odmietnutiasťažnosti pre jej neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde(I. ÚS 145/2013); netrvá na nej. Na požiadavke využitia prostriedkov nápravy trvá už ibav prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdubola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej vecinemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

11.   V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravnýchprostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jehozákladných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľaosobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôdpred ústavným súdom.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy,aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 ústavy).

13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípadezotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   bude   dochádzať   k zbytočnýmprieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015

/poznámka strany návrhu uznesenia sú číslované od druhej strany/