znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 96/2011-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   marca   2011 predbežne prerokoval sťažnosť E. T., V., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. T.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2011 doručená sťažnosť E. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor")   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2009.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol: „Návrhom   na   začatie   konania   doručeným Okresnému súdu Bratislava III 15. 7. 2005, doplneným dňa 24. 11. 2005 a 9. 6. 2006 sa sťažovateľ...   ako   navrhovateľ   domáhal   určenia   neplatnosti   okamžitého   skončenia pracovného pomeru... ako aj zaplatenia mzdy za mesiac máj 2005 a poskytnutia náhrady mzdy mesačne od 1. 6. 2005 do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru alebo do dňa, keď odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci... Okresný súd medzitýmnym rozsudkom... zo dňa 1. 8. 2006 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené navrhovateľovi zo strany odporcu podaním zo dňa 20. 5. 2005 je neplatné... Krajský súd... dňa   19.   6.   2008   medzitýmny   rozsudok   Okresného   súdu...   zo   dňa   1.   8.   2006   o   určení neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   potvrdil   rozsudkom   č.   k.   9   Co 452/06-94.... Okresný súd... rozsudkom... zo dňa 6. 2. 2009 priznal navrhovateľovi nárok na mzdu za máj 2005 a náhradu mzdy vo výške 13 563.50 €, toto rozhodnutie doteraz nie je právoplatné... odporca dňa 16. 3. 2009 podal voči nemu odvolanie... Krajský súd doteraz t. j. 20 mesiacov a 7 dní od predloženia spisu nenariadil žiadne pojednávanie a o odvolaní nerozhodol... Krajský súd... podľa nášho názoru neodôvodnene v konaní sp. zn.... 9 Co 452/09 spôsobil 22 mesačné prieťahy a teraz opakovane viac ako 20 mesiacov spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. 2 Co 104/09.“

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia: „1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2009 porušil základné právo E. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 2 Co 104/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 850 €..., ktoré mu je Krajský   súd   v   Bratislave   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. E. T. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 €..., ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. P. S... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4.   Ústavný   súd   z   odpovede   podpredsedu   krajského   súdu   sp.   zn.   Spr   2259/2010 zo 7. decembra   2010   sťažovateľovi   na   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sp.   zn. 2 Co 104/2009, tvoriacu prílohu sťažnosti, okrem iného zistil: „Dovoľujem si Vám oznámiť, že som Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2009 vyhodnotil ako dôvodnú... Zároveň Vám oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej právoplatného skončenia, pričom vyzvem konajúcu predsedníčku senátu, aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov.

Súčasne   uvádzam,   že   vec   sp.   zn.   2   Co   104/2009   bude   prevedená   do   režimu sledovania   vecí   podpredsedom   krajského   súdu   za   účelom   zabránenia   vzniku   ďalších prieťahov v konaní.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ domáhal.   Ústavný   súd   môže   rozhodnúť len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2   ods. 2   ústavy).   V tomto   ohľade   sťažovateľ   (kvalifikovane   zastúpený   advokátom) namietal prieťahy (iba) v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom.

8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1,   ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že   využil   možnosť   podať sťažnosť   na prieťahy v súdnom   konaní podľa   § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len   „zákon   o súdoch“),   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

11.   V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred   ústavným   súdom.   Špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   teda   spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priložených príloh zistil, že sťažovateľ doručil krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu 15. novembra 2010, ktorú podpredseda   krajského súdu uznal v liste sp. zn. Spr. 2259/2010 zo 7. decembra 2010. V tejto   súvislosti   podpredseda   krajského   súdu   prijal   konkrétne   opatrenia   na   nápravu spočívajúce   vo   výzve   adresovanej   predsedníčke   senátu,   aby   neodkladne   prijala   ďalšie opatrenia   na   odstránenie   vzniknutých   prieťahov,   a   zároveň   sťažovateľovi   oznámil,   že priebežnosť súdneho konania bude sledovať, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov (pozri bod 4). Krajský súd v merite veci následne rozhodol 2. februára 2011.

13. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti podpredsedovi krajského súdu (15. novembra 2010) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (20. januára 2011) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by podpredseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05), ktoré mimochodom podpredseda krajského súdu zrejme aj prijal, keďže následne (2. februára 2011) krajský súd vecne rozhodol.

14.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

16.   Aj   keby   ústavný   súd   sťažnosť   neodmietol   pre   jej   neprípustnosť,   bolo   by   ju potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

17. Vzhľadom na uvedené, najmä na dĺžku konania vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. 7 Co 104/2009 (viac ako 20 mesiacov), táto sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote,   a   preto   sťažnosť   smerujúcu   proti postupu   krajského   súdu   by   bolo   potrebné   odmietnuť   aj   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011