znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 96/05 -8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 1 Pv 306/04-11 z 27. januára 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako neprístupnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2005 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie jeho základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej aj „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 306/04-11 z 27. januára 2005 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal na Okresnom súde Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   žalobu   o   náhradu   škody „podľa   zákona č. 58/1969 Zb.“ vedenú   na okresnom   súde   pod sp.   zn. 18 C 96/03. V súvislosti   s touto žalobou   mal   sťažovateľ   použiť   aj   slovné   spojenie „sudca   JUDr.   B.   sa   zachoval   ako chrapúň najhrubšieho zrna a správa sa tak naďalej“. Za toto vyjadrenie podal sudca JUDr. B. podnet na trestné stíhanie sťažovateľa pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1 zákona   č.   140/1961   Zb.   Trestný   zákon   v znení   neskorších   predpisov.   Trestné   stíhanie vedené proti sťažovateľovi pre tento trestný čin pod sp. zn. ČVS: ORP-762/JKP-OSV-SMV-2004 okresná prokuratúra zastavila uznesením č. k. 1 Pv 306/04-11 z 27. januára 2005 podľa § 172 ods. 1 písm. e) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“).

Sťažovateľ   je toho   názoru,   že   postupom   a   uznesením   okresnej   prokuratúry   č.   k. 1 Pv 306/04-11 z 27. januára 2005 došlo k porušeniu jeho základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy a podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru a navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

1. Okresná prokuratúra Bratislava I porušila základné právo MUDr. D. B. na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   MUDr.   D.   B.   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.Podľa čl. 10 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na slobodu prejavu.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy a podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I   č. k. 1 Pv 306/04-11 z 27. januára 2005. Z poučenia napadnutého uznesenia vyplýva, že: „Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno   podať   do   troch   dní   od   jeho   doručenia   na   tunajšiu   prokuratúru.   Sťažnosť   má odkladný účinok.“

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy a teda i podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu sťažnosť v zmysle poučenia na tomto rozhodnutí. Sťažovateľ síce tvrdí, že napadnutým uznesením boli porušené jeho označené základné práva, neuvádza však žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa takejto ochrany svojich práv vôbec domáhal.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných   práv   a slobôd,   a rozhodol   o nej   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   a rozhodnutie   okresnej prokuratúry,   ktorá   v súlade   so   zákonom   rozhoduje   o zastavení   trestného   stíhania   podľa § 172 ods. 1 písm. e) TP, nie je možné považovať za postup porušujúci čl. 26 ods. 1 ústavy a   čl.   10   ods.   1   dohovoru   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   17/98).   Nehovoriac   už   o tom,   že uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I   č. k. 1 Pv 306/04-11 z 27. januára 2005 sa rozhodlo   v prospech   sťažovateľa,   a preto   treba   považovať   jeho   sťažnosť   aj   za   zjavne neopodstatnenú.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2005