SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 95/2016-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného Mgr. Miroslavom Golianom,Budatínska 3230/16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľačl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnéhosúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 81/2010 a jeho rozsudkomz 8. novembra 2013, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.1 To 33/2014 a jeho uznesením zo 4. júna 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 6 Tdo 66/2014 z 28. októbra 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 81/2010 a jeho rozsudkom z 8. novembra2013, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 1 To 33/2014 a jeho uznesením zo 4. júna 2014 a uznesením Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Tdo 66/2014 z 28. októbra 2015.
2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkomokresného súdu sp. zn. 6 T 81/2010 z 8. novembra 2013 bol sťažovateľ uznaný vinnýmzo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v zneníneskorších predpisov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokovnepodmienečne a pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobodys minimálnym stupňom stráženia.
Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn.1 To 33/2014 zo 4. júna 2014 odvolanie sťažovateľa zamietol. Následne najvyšší súduznesením sp. zn. 6 Tdo 66/2014 z 28. októbra 2015 dovolanie sťažovateľa v zmysleustanovenia § 382 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietol.
3. Sťažovateľ následne s poukazom na podrobne uvedené skutkové okolnosti prípadudáva do rozporu závery okresného súdu, krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu a zastávanázor, že v priebehu celého trestného konania vedeného voči jeho osobe došlo k porušeniuviacerých základných práv so zásahom do jeho slobôd.
V prvom rade sťažovateľ dáva do rozporu prijateľnosť a prípustnosť dôkazu, ktorýho ako jediný podľa jeho názoru priamo usvedčuje z pohlavného styku s poškodenou – t. j.výter z pošvy poškodenej, a je toho názoru, že tento dôkaz nebol vykonaný v súlades Trestným poriadkom, a teda je nezákonný a nepoužiteľný. Následne poukazuje na údajnéďalšie nezrovnalosti súdneho konania v kontexte so znaleckým posudkom č. PPZ-6906/KEU-BA-EXP-2009 z 19. januára 2010 vypracovaným Kriminalisticko-expertíznymústavom Policajného zboru ( ⬛⬛⬛⬛ ) a v kontexte s výpoveďoupredmetného znalcaa domnieva sa, že„... výter z pošvy poškodenej neobsahoval dostatočný materiál na detekovanie biologického materiálu, ktorý by potvrdzoval prítomnosť DNA odsúdeného ⬛⬛⬛⬛ “.
Sťažovateľ následne namieta okrem iného i porušenie svojho základného práva nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu„... že(na okresnom súde, pozn.)vo veci samej rozhodoval sudca disciplinárne potrestaný a teda vo vzťahu k sťažovateľovi nemohol vystupovať ako nezaujatý sudca“, a porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50ods. 3 ústavy vzhľadom na skutočnosť, že po vznesení obvinenia voči jeho osobe neboliv jeho prítomnosti, respektíve v prítomnosti jeho obhajcu, zopakované výsluchy viacerýchsvedkov majúce významnú právnu relevanciu pre rozhodnutie vo veci samej.
4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po náležitompreskúmaní veci vydal tento nález:
„1. Okresný súd Bratislava I v konaní a rozsudkom vedenom pod spis. zn. 6T/81/2010 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajský súd Bratislava postupom a uznesením spis. zn. 1To/33/2014 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením spis. zn. 6 Tdo 66/2014 zo dňa 28.10.2015 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa domáhať sa právnej ochrany zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 6T/81/2010 v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci zákonom ustanoveným postupom ako aj v súvislosti s porušením základného práva sťažovateľa na poskytnutie času a možnosti na prípravu obhajoby a práva obhajoby prostredníctvom obhajcu porušil podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 6T/81/2010 a Uznesenie Krajského súdu Bratislava spis. zn. 1To/33/2014 ruší, sťažovateľ sa prepúšťa na slobodu a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I.
6. Ústavný súd Slovenskej republiky ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € (slovom : dvadsaťtisíc/EUR), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Ústavný súd Slovenskej republiky ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom : päťtisíc/EUR), ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
8. Ústavný súd Slovenskej republiky ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom: desaťtisíc/EUR), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností nálezu.
9. Okresný súd Bratislava I je povinný vyplatiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom: dvestoosemdesiatštyri/08 EUR) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Goliana, Advokátska kancelária, Budatínska 16, Bratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorýje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to zapodmienok ustanovených zákonom.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosťna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákonao ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľa na začatie konania,ktorý bol v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konaniapred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadomna uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petitesvojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili za porušovateľov svojich práv(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
II.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 81/2010 a jeho rozsudkom z 8. novembra 2013
10. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci naprerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že právomoc ústavnéhosúdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochranetýchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojejprávomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,ale aj ústavnosť, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nieje daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
11. Sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu svojich základných práv podľa ústavyproti postupu a rozhodnutiu okresného súdu, ktorý je súdom prvého stupňa, riadny opravnýprostriedok, ktorý aj využil.
Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu právsťažovateľa bol v odvolacom konaní krajský súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemáprávomoc na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdusp. zn. 6 T 81/2010 z 8. novembra 2013, a preto sťažnosť sťažovateľa z tohto dôvoduodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jejprerokovanie.
12. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ prostredníctvomkvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu,s návrhom navyše nedoručil napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 T 81/2010z 8. novembra 2013. Predloženie napadnutého rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje(§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), je pritom zákonom danou podmienkou konania predústavným súdom, a teda bol by daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti v tejto časti prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 33/2014 a jeho uznesením zo 4. júna 2014
13. V kontexte napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 1 To 33/2014zo 4. júna 2014 ústavný súd opakovane poukazuje na nesplnenie zákonnej podmienkyustanovenej v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a teda nepredloženie napadnutéhorozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje, zo strany sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené nesplnenie zákonom danej podmienky konania pred ústavnýmsúdom ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti vykazuje také nedostatky náležitostípredpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesnýchpodmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu aj v tejtosťažovateľom napadnutej časti odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde).
II.C K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 66/2014 z 28. októbra 2015
14. Ústavný súd opakovane, poukazujúc na dikciu ustanovenia § 20 zákonao ústavnom súde, zdôrazňuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcus návrhom doručil i splnomocnenie pre advokáta (datované 11. januára 2016) nazastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné splnomocnenie bolo udelenévýlučne len na„... zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pre porušenie základných práv a slobôd splnomocniteľa v konaní v trestnej veci spis. zn. 6T/81/2010 vedenej pred Okresným súdom Bratislava I a spis. zn. 1To/33/2014 vedenej pred Krajským súdom Bratislava...“.
Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presnevymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretímosobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
Vyplývajúc z už uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie udelenéadvokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna náležitosťnávrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavynapadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 66/2014 z 28. októbra 2015 (alevýlučne len na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého postupua rozhodnutia tak okresného súdu, ako i krajského súdu).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť i v tejto časti (bodII.C) vykazuje nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, a preto ju z uvedeného dôvodurovnako odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
15. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod II.A, II.B a II.C) ústavný súdpripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúžiinštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšejrozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzujenedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániťa presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Ajv tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd užnezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016