znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 95/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť L. S., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Serinom, Mgr. Peter   Serina,   advokátska   kancelária,   s.   r.   o.,   Poľnohospodárska   10,   Bratislava,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Er/434/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. S.   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta 2013 doručená sťažnosť L. S. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Er/434/2011.

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   k   porušovaniu   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   dochádza   postupom   okresného   súdu v exekučnej veci sťažovateľky proti povinnému M. Š. o vymoženie dlžného výživného proti dcére, ktorý podala na okresnom súde 13. mája 2011. Následne boli vo veci vykonané tieto úkony:

„... Dňa 21. 10. 2011 bolo v exekučnej veci EX/126/2011 vedenej Exekútorským úradom JUDr. Denisy Regináčovej - Mihálovej vydané upovedomenie o začatí exekúcie.... Povinný v predmetnej exekučnej veci podal návrh na zastavenie exekúcie a dňa 04. 04.   2012   doložil   k   návrhu   uznesenie   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn. 11 Cop/383/2011, ktorým bol exekučný titul, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13 P/140/2010, zrušený.

... Dňa 11. 06. 2012 vydal Okresný súd Humenné v konaní sp. zn. 22 Er/434/2011 uznesenie, ktorým bola predmetná exekúcia zastavená, kde uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne   súd   po   právoplatnosti   tohto   uznesenia.   Uznesenie   sa   stalo   právoplatným a vykonateľným dňa 12. 07. 2012.

... Sťažovateľka dňa 25. 07. 2012 podala na Okresný súd Humenné sťažnosť, v ktorej namietala prieťahy v konaní vo veci rozhodnutia o trovách exekúcie advokátskej kancelárie, ktorá ju ako oprávnenú zastupovala v predmetnom konaní.

... Okresný súd Humenné reagoval na predmetnú sťažnosť listom z dňa 07. 08. 2012, v ktorom konštatoval, že v konaní nedošlo k prieťahom...“

3.   Sťažovateľka   v   závere   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„ 1. Postupom Okresného súdu Humenné v konaní sp. zn. 22 Er/434/2011 došlo k prieťahom   v   konaní   a   bolo   porušené   ústavné   právo   L.   S...   na   prejednanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

2.   Okresný   súd   Humenné   je   povinný   v   konaní   sp.   zn.   22   Er/434/2011   konať a rozhodnúť o trovách exekúcie a tým odstrániť protiústavný stav.

3. L. S... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2,000 €... ktoré je Okresný súd Humenné povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Humenné je povinný uhradiť L. S... trovy právneho zastúpenia pred Ústavným súdom SR, vo výške 275,96 € s DPH, na účet právneho zástupcu,... a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   toho   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Er/434/2011 boli porušené ňou označené základné práva garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy.

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

10.   Na   základe   skutočností   uvedených   sťažovateľkou   v sťažnosti   a   dopytom na okresnom   súde   nemožno podľa   názoru   ústavného   súdu   považovať namietaný postup okresného súdu (27 mesiacov od podania návrhu na začatie exekúcie) za taký, ktorý by bolo možné   najmä   vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   tohto   konania   kvalifikovať   ako   „zbytočné prieťahy“,   a   to   aj   napriek   tomu,   že   v   správaní okresného   súdu,   predovšetkým   vo   fáze rozhodovania o podaných námietkach proti exekúcii zo strany povinného (4. apríla 2012), bola aj podľa názoru ústavného súdu prítomná nesústredenosť a nedostatok efektivity, ktoré zapríčinili, že o trovách exekúcie nebolo doteraz rozhodnuté. V okolnostiach posudzovanej veci však nemožno prehliadnuť, že samotné exekučné konanie bolo už uznesením z 11. júna 2012 zastavené.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd predostiera, že v konaní vedenom okresným súdom vo veci sp. zn. 22 Er/434/2011 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do sťažovateľkou   označených   základných   práv,   ktorá   by zodpovedala   ústavnorelevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto bola jej sťažnosť z uvedených dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá.

12. Po odmietnutí sťažnosti už bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014