znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 95/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátkou Mgr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Cob 29/2008 z 12. augusta 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2008   doručená   sťažnosť   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob 29/2008 z 12. augusta 2008, ktorým bol potvrdený žalobu zamietajúci rozsudok Okresného súdu Bardejov týkajúci sa zaplatenia úrokov z omeškania.

2.   Sťažovateľka   svoju   sťažnosť   postavila   na   výčitke,   že   odvolací   súd   v konaní nepostupoval tak, aby bol riadne zistený skutkový stav „k právnemu postaveniu dlžníka – žalovaného   a charakteru   vyplateného   nároku“,   preto   aj   jeho   rozsudok   vychádza z nesprávneho   právneho   posúdenia   veci,   a keďže   ide   o rozhodnutie   konečné,   nastupuje právomoc ústavného súdu.

3. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a potom vyniesol nález, že „vydaním rozsudku krajského súdu č. k. 1 Cob 29/2008-73 z 12. augusta 2008   došlo   k porušeniu   jej   základného   práva   na   súdnu   ochranu   a inú   právnu   ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a že toto rozhodnutie sa zrušuje“.

4.   Predmetná   sťažnosť   bola   posúdená   z hľadiska   namietaného   dotknutia   ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy ako zjavne neopodstatnená.

5. Právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je možné vykladať tak, že by garantovalo úspech v konaní, či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám   sťažovateľky.   Uvedeným   základným   právom   je   zaisťované   právo   na spravodlivé   súdne   konanie,   v ktorom   sa   uplatnia   všetky   zásady   súdneho   rozhodovania podľa   zákona   a v súlade   s ústavnými   princípmi.   Preto   za   situácie,   keď   nie   je   zistený extrémny nesúlad medzi právnymi závermi súdu a vykonanými skutkovými zisteniami ani ľubovôľa v rozhodovaní, treba považovať postup všeobecného súdu za výraz nezávislého súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený zasahovať.

6.   Všeobecné   súdy   dostatočným   spôsobom   vyložili,   ktoré   skutočnosti   vzali   za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie opreli. Rovnako riadne uviedli, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, pokiaľ si tieto vzájomne odporovali. V tomto smere sú ich myšlienkové operácie výrazom nezávislého súdneho rozhodovania v zmysle čl. 144 ods. 1 ústavy, a keď len pre úplnosť sa dodáva, že nimi urobené skutkové zistenia nie sú v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi, mohol konštatovať, že nebol založený dôvod   na ingerenciu   ústavného súdu,   a to   ani vtedy,   keby   sa   s takým hodnotením   sám nestotožňoval. Toto konštatovanie sa vzťahuje aj na posudzovanú vec.

7. Neobstojí ani námietka tzv. opomenutého dôkazu v zmysle judikatúry ústavného súdu, pretože sťažovateľka v sťažnosti neuviedla, aké ďalšie dôkazy mali všeobecné súdy vykonať a nevykonali na preukázanie jej nároku, resp. neprevzali ich za základ svojich skutkových zistení. V tomto smere sťažovateľka len polemizuje so závermi súdov, takže sťažnosti   chýba   akákoľvek   ústavnoprávna   argumentácia,   pretože   len   všeobecné spochybňovanie   skutkových   záverov   nestačí   pre   založenie   právomoci   ústavného   súdu preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov.

8.   V dôsledku   toho,   že   porušenie   ústavného   práva,   ktorého   sa   sťažovateľka domáhala, ústavný súd nezistil, bola sťažnosť bez ústneho pojednávania a bez prítomnosti účastníkov odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009