znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 94/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpenej   advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,vo veci namietaného porušenia jej základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 v spojenís čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn.   2   Cob   61/2014z 30. júna 2014 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola13. februára 2015 doručená sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),v ktorej namietala porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 v spojenís čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 61/2014 z 30. júna 2014, ktoré jejbolo doručené 1. augusta 2014.

2. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavnýsúd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.  

3. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

4. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, žesťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochranyzákladných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonnýchpodmienok   jej   prijatia   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ moholo opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Nedodržanietejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanejoneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na uvedené sa ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti musel zaoberať v prvom rade otázkou, či sťažnosťbola podaná včas.

5.   V tejto   súvislosti   je   zároveň   potrebné   pripomenúť,   že   ustanovenie   o lehotena podanie   sťažnosti   je   ustanovením   kogentným,   to   znamená,   že   ústavný   súd   nemôžezmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť   alebo   ju   predĺžiť   (pozri   napr.   m.   m.   I.   ÚS   64/03,I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).

6. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je vo vzťahuk postupu a uzneseniu krajského súdu podaná oneskorene.

7. K námietke sťažovateľky treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ústavnéhosúdu   mimoriadne   opravné   prostriedky,   ktoré   navrhovateľ   (sťažovateľ)   nemôže   uplatniťosobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamodostupné.   Ustanovenie   §   243e   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   neukladá   totižgenerálnemu   prokurátorovi   povinnosť   (nevzniká   ani   právny   nárok)   vyhovieť   každémupodnetu fyzickej osoby či právnickej osoby. Je na úvahe generálneho prokurátora rozhodnúťo tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade,keď   zistí,   že   zákonné   podmienky   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   splnené).Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania preto nemá charakter práva, ktorému jeposkytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).

8.   Takýto   podnet   nie   je   teda   iným   právnym   prostriedkom,   ktorý   je   sťažovateľv zmysle   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   povinný   vyčerpať   na   ochranu   svojichzákladných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemána plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutieuvedenej   lehoty   nie   je   totiž   závislé   na   snahe   sťažovateľa   využiť   mimoriadne   opravnéprostriedky,   ale   na   naplnení   skutočností   uvedených   v ustanovení   §   53   ods.   3   zákonao ústavnom súde (I. ÚS 209/03, I. ÚS 233/03).

9.   So   zreteľom na deň   nadobudnutia   právoplatnosti (1.   augusta 2014) uzneseniakrajského súdu z 30. júna 2014 a na deň doručenia predmetnej sťažnosti ústavnému súdu(13.   februára   2015),   je   bez   akýchkoľvek   pochybností   zrejmé,   že   sťažnosť   bola   podanáv čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavnýsúd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

10.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015