SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 94/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpenej advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,vo veci namietaného porušenia jej základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 v spojenís čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 61/2014z 30. júna 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola13. februára 2015 doručená sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),v ktorej namietala porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 v spojenís čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 61/2014 z 30. júna 2014, ktoré jejbolo doručené 1. augusta 2014.
2. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavnýsúd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
3. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
4. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, žesťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochranyzákladných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonnýchpodmienok jej prijatia na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ moholo opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Nedodržanietejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanejoneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na uvedené sa ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti musel zaoberať v prvom rade otázkou, či sťažnosťbola podaná včas.
5. V tejto súvislosti je zároveň potrebné pripomenúť, že ustanovenie o lehotena podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôžezmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. I. ÚS 64/03,I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).
6. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je vo vzťahuk postupu a uzneseniu krajského súdu podaná oneskorene.
7. K námietke sťažovateľky treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ústavnéhosúdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniťosobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamodostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neukladá totižgenerálnemu prokurátorovi povinnosť (nevzniká ani právny nárok) vyhovieť každémupodnetu fyzickej osoby či právnickej osoby. Je na úvahe generálneho prokurátora rozhodnúťo tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade,keď zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené).Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania preto nemá charakter práva, ktorému jeposkytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).
8. Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľv zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojichzákladných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemána plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutieuvedenej lehoty nie je totiž závislé na snahe sťažovateľa využiť mimoriadne opravnéprostriedky, ale na naplnení skutočností uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde (I. ÚS 209/03, I. ÚS 233/03).
9. So zreteľom na deň nadobudnutia právoplatnosti (1. augusta 2014) uzneseniakrajského súdu z 30. júna 2014 a na deň doručenia predmetnej sťažnosti ústavnému súdu(13. februára 2015), je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sťažnosť bola podanáv čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavnýsúd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.
10. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015